Tvrdý život mäkkýšov I.

Tvrdý život mäkkýšov I.

Mäkkýše sa na Zemi objavili približne pred 550 miliónmi rokov. Skameneliny, nájdené v horninách kambrijského veku, najviacej pripomínajú triedu dnešných chitónov. V súčasnosti tvoria mäkkýše druhú najväčšiu skupinu bezstavovcov (na prvom mieste je hmyz). Kmeň mäkkýšov je rozdeľovaný do siedmich, niekedy ôsmych tried. Najznámejšie sú: ulitníky, lastúrniky a hlavonožce. K tým pre laika menej známym patria: chitóny, klovitovce, červovce a čiapkovce.

Vzhľadom k obrovskému počtu druhov mäkkýšov, známych je okolo 100 000 druhov, je ťažké nájsť spoločné znaky pre všetky druhy. Kmeň mäkkýšov je veľmi rozmanitý a zahŕňa živočíchy rôznych veľkostí, telesných tvarov, farieb a schopností. Preto niektoré zo znakov môžu byť u rôznych druhov odlišné, alebo môžu úplne chýbať.

Väčšina mäkkýšov je prispôsobená životu vo vode, v sladkej či slanej, niektoré sú suchozemské a zopár druhov je parazitných. Zásadným spoločným znakom všetkých mäkkýšov je mäkké telo bez kostí. Majú vyvinutý obehový systém, ktorý rozvádza krv do srdca a žiabrov. Takisto majú vyvinutú tráviacu sústavu, ktorá sa skladá z ústneho otvoru, žalúdku, čreva a vylučovacieho otvoru. Vnútorné orgány mäkkýšov sa nachádzajú v útrobnom vaku uloženom nad silnou svalnatou nohou. Noha slúži k pohybu mäkkýša a s jej pomocou dokáže tento živočích prekonávať prekážky rôznych obtiažností. U niektorých druhov býva táto noha pozmenená a slúži na uchytenie sa k podkladu alebo na lovenie iných živočíchov. Od nohy je zárezom oddelená hlava so zložitými zmyslovými orgánmi. To však neplatí pre všetky druhy. Charakteristický pre mäkkýše je ich jedinečný systém prijímania potravy. V ústach väčšiny z nich (okrem lastúrnikov) sa nachádza tzv. radula - rohovinový útvar - doštička s niekoľkými tisíckami drobných zúbkov slúžiacimi na strúhanie potravy. Tento útvar nenájdete u žiadnych iných živočíchov. Telo mäkkýša pokrýva plášť tvorený z kožného tkaniva. Chráni žiabre, ktoré sa nachádzajú v plášťovej dutine, t.j. v mieste medzi plášťom a útrobným vakom. Plášť obsahuje žľazy, ktoré vytvárajú tvrdú schránku z uhličitanu vápenatého a z bielkovín. Hlavnou úlohou tejto schránky je ochrana mäkkého tela mäkkýša, ktorý sa do nej v prípade nebezpečenstva schová. Túto schránku si nevytvárajú všetky mäkkýše a podaktoré si vytvárajú hneď dve schránky.
Teraz sa Vám pokúsim trošku priblížiť jednotlivé triedy mäkkýšov.
 

LASTÚRNIKY

Lastúrniky sú výlučne vodné mäkkýše. Zopár druhov je sladkovodných, avšak väčšinu týchto živočíchov nájdeme v mori. Od ostatných tried mäkkýšov sa odlišujú niekoľkými znakmi. Lastúrniky majú drobnú, takmer nepatrnú hlavu, ktorá nieje oddelená záhybom. Keďže sa živia filtrovaním vody, tak nemajú vyvinutú ani radulu - ústroj na zoškrabovanie potravy. Kožný plášť pokrýva celé telo mäkkýša a ústi z neho sifón - otvor na prijímanie a vylučovanie. Ten zohráva dôležitú úlohu pri premývaní plášťovej dutiny čerstvou vodou, z ktorej živočích čerpá kyslík a filtruje čiastočky potravy.

Zásadným, aj pre laika rozpoznateľným znakom je schránka lastúrnikov, ktorá sa skladá nie z jednej, ale vždy z dvoch častí. Ide o dve lastúry spojené na chrbtovej časti pružným väzivom. Otváranie a zatváranie schránky živočích zabezpečuje silným svalom priečne prichyteným na vnútornej strane oboch lastúr. Mäkkýš je v schránke dobre chránený a neopúšťa ju.

Medzi lastúrnikmi je niekoľko druhov, ktoré nazývame perlorodkami. Ako jediné živočíchy na svete dokážu vo vnútri lastúr vytvoriť nádhernú perlu, ktorej základom môže byť len nepatrné zrnko piesku či iná nečistota. Toto zrniečko potom mäkkýš neustále obaľuje perleťou, ktorá je súčasťou jeho schránky. Po určitom čase sa z toho stane perla bielej, ružovej alebo čiernej farby. Existujú perlorodky morské aj riečne. Kedysi boli veľmi vzácne. V súčasnosti už existujú farmy, kde tieto perlorodky chovajú. Je s nimi však veľmi veľa práce, a tak pravé perly sú stále drahým šperkom.

Väčšina lastúrnikov žije usadlo na jednom mieste. Podaktoré sa zahrabávajú do sedimentov (bahna, piesku), iné sú vybavené žľazami vylučujúcimi látku na prichytenie sa k tvrdému podkladu. Niekoľko druhov lastúrnikov sa dokáže premiestňovať plávaním, čo využívajú hlavne v prípade nebezpečenstva.
Známych je celosvetovo približne 15 000 lastúrnikov. Najznámejšie sú slávky a ústrice, ktorými si človek už oddávna spestruje svoj jedálny lístok. Najväčším lastúrnikom je Rozzeva obrovská s priemerom viac ako 1 meter a váhou cez 300 kilogramov. Zaujímavosťou ešte je, že Rozzeva obrovská a aj iné druhy zév žijú v symbióze s mikroskopickými riasami, ktoré sa živočíchovi revanšujú za bezpečný domov vytváraním potravy zo slnečnej energie.
 

ULITNÍKY

Ulitníky tvoria najväčšiu skupinu mäkkýšov. Známych je približne 75 000 druhov. Väčšina z nich je prispôsobená životu vo vode, slanej či sladkej, no niektoré druhy sú výlučne suchozemské (napr. záhradne slimáky a slizniaky).
Charakteristickým znakom je rozpoznateľná hlavová časť so zmyslovými orgánmi (oči, tykadlá), radula a silná svalnatá noha, ktorá slúži na plazenie sa po rôznych povrchoch. Takmer nič im nerobí prekážku.

Ulitníky si vytvárajú z uhličitanu vápenatého jednu schránku - ulitu, ktorú mäkkýš nikdy celkom neopúšťa. Nosí ju všade zo sebou na chrbtovej časti. V prípade nebezpečenstva sa do nej mäkkýš úplne schová. Vývin podaktorých zašiel tak ďaleko, že si vytvárajú ešte aj vápenité viečko na pevné uzavretie jediného otvoru, ktorý sa v schránke nachádza. Mohli by sme to nazvať "bezpečnostné dvere". Celá schránka je na povrchu chránená vrstvou proteínov a polysacharidov. Tá má za úlohu chrániť ulitu pred vplyvmi vody, no často býva poškodená trením a nárazmi o skaly. Ulity majú rôzne sfarbenie od šedej po pestro vzorované. V chladných vodách nájdeme mäkkýše s ulitami fádnejších farieb, často obrastených riasami a hubami, aby lepšie splynuli s okolím. Sfarbenie ulity totižto nie je pre parádu mäkkýša, ale v prvom rade by malo slúžiť ako maskovanie. V tropických vodách je prostredie pestrejšie a preto majú aj mäkkýše ulity farebnejšie vzorované. Tvarom sa ulity od seba môžu značne odlišovať, základom je však špirálovité točenie. Niektoré sú úplne hladké, iné zase hrboľaté s krátkymi a tupými výčnelkami, prípadne dlhými a ostrými.

Rôznorodosť tejto triedy mäkkýšov je obrovská a ťažko sa špecifikuje. Dôkazom toho je, že medzi ulitníky zaraďujeme aj druhy, ktoré ulitu vôbec nemajú. Pred ostatnými živočíchmi sa však nijako neschovávajú. Práve naopak upozorňujú na seba výraznými, pestrými farbami a dávajú tak všetkým najavo, že nechutia dobre. Na svoju obranu totiž využívajú toxíny.
Väčšina ulitníkov sa premiestňuje plazením, no je zopár druhov (bez ulity), ktoré dokážu plávať (napr. mäkkýš nazývaný Španielska tanečnica). Niektoré sa živia zoškrabovaním mikroskopických rias, iné (napr. Tritonky) zaraďujeme medzi predátorov loviacich iné živočíchy a zopár druhov je parazitných.
Ešte by som chcela spomenúť, že medzi ulitníkmi nájdeme aj druhy nebezpečné pre človeka. Napríklad tropické Homôlky využívajú, ako na lov tak aj na svoju obranu, drobnú harpúnu obsahujúcu prudký jed, ktorý môže usmrtiť aj človeka.