Raja - elegantný plavec

Raja - elegantný plavec
 
Vždy keď zbadám pri potápaní raju mám veľkú radosť. Táto radosť sa stupňuje skracovaním vzdialenosti medzi nami. Najviac ma poteší, ak mi dovolí priblížiť sa takmer na dotyk a prezrieť si ju zblízka, čo sa mi podarilo zatiaľ asi len dvakrát pri Trigonovi modroškvrnnom v Červenom mori. Poďme si však o "rajách" niečo povedať.

V prvom rade si upresníme ich názov a zaradenie. Nie všetky druhy nesú vo svojom pomenovaní názov "raja". Preto by sme toto pomenovanie mohli nazvať skôr ľudovým pre všetky druhy rajovidných. Dobrým príkladom je napríklad Manta veľká alebo vyššie spomínaný Trigon modroškvrnný. V skutočnosti sa jedná o triedu drsnokožce, ktorá sa ďalej člení na tri podtriedy: žralokovidné (všetky druhy žralokov), rajovidné (všetky druhy "rají") a chiméry. Takže v nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsim priblížiť život rajovidných drsnokožcov.

Rajovidných drsnokožcov existuje celosvetovo približne 450 druhov. Väčšina z nich je prispôsobená životu na dne, no niektoré druhy, ako sú napríklad manty a myliobatisy, sa neustále pohybujú vo vodnom stĺpci. Zaujímavosťou je, že rajovidné nemožno zaradiť medzi výlučne morské živočíchy. Podaktoré sa prispôsobili životu v ústiach riek a pohybujú sa medzi sladkou a slanou vodou a je zopár druhov, ktoré žijú len v sladkej vode. Spoločným znakom všetkých rajovidných, rovnako ako pri všetkých drsnokožcoch, je kostra tvorená chrupavkou. Telo majú sploštené s veľkými prsnými plutvami a bičovitým chvostom. Pokryté je plakoidnými šupinami potiahnutými sklovinu, nie je to však podmienkou, pretože viaceré druhy rajovidných nemajú žiadne šupiny. Prsné plutvy sa tiahnú pozdĺž celého tela od hlavy, ktorá nie je viditeľne oddelená, až po chvost. Môžu byť oblé alebo pretiahnuté do špica. Často pripomínajú krídla ako tvarom, tak aj pohybom. Pre porovnanie - žralokovidné sa pohybujú pomocou chvostovej plutvy pohybom do strán, rajovidné sa pohybujú pomocou hrudných plutiev a to mávaním alebo vlnením. K ladnému pohybu, ktorý vyžaruje obrovský kus elegancie im dopomáha olejovitá pečeň. Tá zabezpečuje nadľahčovanie tela vo vode na rozdiel od rýb, ktorým k tomuto účelu slúži plávací mechúr. Chvost rajovidných môže byť dlhý, bičovitý alebo krátky s chvostovou plutvou.

Ako som už vyššie spomínala väčšina rajovidných drsnokožcov žije na dne. Ťažko povedať či sa tomuto životu prispôsobili kvôli potrave alebo si potravu prispôsobili kvôli tomuto životu. To je skôr otázka pre vedcov. Jednoznačne však môžeme povedať, že všetky rajovidné drsnokožce sú dravci. Živia sa prevažne kôrovcami, mäkkýšmi, podaktoré aj drobnými rybkami. Tie najväčšie z nich, Manty veľké sa živia filtrovaním planktónu. Ústa rajovidných sa nachádzajú na spodnej (brušnej) strane tela, čo im uľahčuje konzumáciu potravy zahrabanej v sedimentoch. Zuby prispôsobené k drveniu tvrdých schránok kôrovcov sú ploské a zapadajú do seba ako dlaždice. Na spodnej strane tela sa okrem úst nachádzajú aj žiabre. Keďže rajovidné ležia na bruchu a často sa do sedimentov aj zahrabávajú, tak k nasávaniu vody na dýchanie nemôžu používať ústa. K tomu sú určené spiráculá - otvory nachádzajúce sa na vrchnej (chrbtovej) časti hlavy hneď za očami. Často len pohyb týchto otvorov alebo očí prezradí prítomnosť zahrabaného živočícha.
Nikde som sa nedočítala akých nepriateľov majú rajovidné drsnokožce, samozrejme okrem človeka. No predpokladám, že nejakí existujú. Na svoju obranu majú viaceré druhy na bičovitom chvoste tŕň s jedovými žľazami, ktorým dokážu mocne a rýchlo švihnúť. Preto sa k nim treba približovať s rešpektom a nedotýkať sa ich. Mnohé z nich sa zahrabávajú do sedimentov alebo ukrývajú pod prevismi, prípadne sú maskované prirodzeným zafarbením pokožky. Boli zaznamenané prípady, keď kúpajúci sa náhodne stúpil na plytčine na odpočívajúcu "raju" a tá mu spôsobila zranenie jedovatým ostňom na chvoste. Nepočula som o smrteľných prípadoch, no nezaručujem, že sa niečo také už nestalo. Existujú druhy rajovidných, ktoré používajú pri love silný výboj elektriny. Ten si vytvárajú priamo vo svojom tele pomocou špeciálnej skupiny svalov po stranách. Veľkosť napätia môže byť až cez 200 voltov. Takúto ranu elektrickým prúdom využívajú aj na svoju obranu.
Väčšina rajovidných drsnokožcov žije samotárskym životom. I keď môžete stretnúť na neveľkom priestore viacero živočíchov toho istého druhu neznamená to, že žijú v skupine. Výnimkou sú druhy, ktoré žijú v otvorenej vode ako napríklad: manty vytvárajú niekedy malé kŕdle alebo myliobatisy, ktoré vytvárajú aj veľké stáda. Čo sa týka rozmnožovania rajovidných drsnokožcov, tak väčšina z nich kladie vajíčka v pevných kožovitých puzdrách, ktoré samice vypustia voľne na dno a viac sa o ne nestarajú. Niektoré druhy sú živorodé, samice ich vrhnú ako mláďatá. Osud mláďat je však úplne rovnaký - hneď po narodení sa musia starať sami o seba, bez ochrany rodičov.

Na záver by som snáď ešte spomenula zopár zaujímavostí zo života niektorých konkrétnych druhov rajovidných drsnokožcov:

- Trigon modroškvrnný (Taeniura lymma) - je považovaný za jedného z najkrajších zo svojej čeľade. Jeho žiarivo modré škvrny svietia na podklade žlto-zelenej farby. Dorásť môže až do dvoch metrov. Často sa schováva pod prevismi, koralovými trsmi alebo sa zahrabáva do sedimentov. Má okrúhle telo, ktoré sa mu pri pohybe vlní ako sukňa baleríny. Na dlhom chvoste má jedový tŕň.

- Manta veľká (Manta birostris) - je najväčšou z rajovidných drsnokožcov. Rozpätie jej plutiev môže dosahovať až sedem metrov s hmotnosťou tela do 1,8 tony. Ladne sa vznáša vodným stĺpcom otvoreného oceánu a živí sa filtrovaním planktónu a drobnými rybkami. Jej pohyby pripomínajú obrovského vtáka, pred ktorým má každý rešpekt. Plutvami máva približne raz za 4 - 5 sekúnd, no v prípade ohrozenia dokáže prudko zrýchliť a dokonca aj vyskočiť nad hladinu. Často ju nazývajú "morský diabol" alebo "diablova ryba" a to vďaka veľkým lalokovitým útvarom, ktoré má po bokoch hlavy a pripomínajú rohy. Tie jej slúžia na usmernenie potravy priamo do úst nachádzajúcich sa na rozdiel od iných druhov rajovidných vpredu. Je však neškodná a mierumilovná. Samice vrhajú ročne jedno až dve mláďatá merajúce cca 1,2 metra.

- Torpédo mramorované (Torpedo marmorata) - na lokalizáciu, omráčenie alebo dokonca aj usmrtenie koristi využíva elektrický výboj. Elektrinu si vyrába sama pomocou špeciálne zoskupených svalov a dokonca si ju dokáže aj uskladňovať v telových tkanivách. V prípade ohrozenia môže svojho protivníka doslovne nakopať. Dorastá do 60 cm.

- Potamotrygon motoro (slovenský názov nie je) - je najrozšírenejším sladkovodným zástupcom Južnej Ameriky. Jeho predchodcovia žili v mori. Do sladkej vody sa utiahli pravdepodobne kvôli bezpečiu. Nenachádzajú sa tam takmer žiadny predátori, ktorí by ich lovili okrem niektorých veľkých rýb a kajmanov. Dorastá do 1 metra.

- Piliar veľký (Pristis pectinata) - je jedným z najzaujímavejších zástupcov rajovidných. Má predĺžené telo a dlhý pílkovitý rypák. Piliar dorastá až do 6 metrov a i napriek tomu, že vyzerá hrozivo je mierumilovný. Rypákom si pomáha vyhrabávať potravu zo sedimentov, prípadne s ním hádže sem a tam v húfe rýb a poranené kusy potom konzumuje. Mohol by byť nebezpečný v prípade ohrozenia. Na rypáku má 24 - 32 párov zubov. Je zaradený medzi ohrozené druhy kvôli nadmernému lovu pre chutné mäso a rypák ako suvenír. Vyskytuje sa v západnom a východnom Atlantiku a v Indopacifickej oblasti.
- V Stredozemnom mori sa môžete stretnúť napríklad s Rajou strakatou (Raja undulata), Rajou ostnatou (Raja clavata), Rajou hladkou (Raja batis), Torpédom mramorovaným (Torpedo marmorata) alebo Myliobatisom orlím (Myliobatis aquila).

Určite je ešte mnoho druhov rajovidných drsnokožcov, o ktorých by sa dalo napísať veľa zaujímavého. Moje zdroje sú však vyčerpané a mne nezostáva nič iné len ukončiť to. Na záver snáď už len jedno - správajme sa vždy slušne vo vodnom svete, nepatrí nám, my sme tam len návštevníci.