Bunka

Je známe, že bunka je základom života na Zemi. Už dlhý čas uplynul od toho čo Aristoteles vyriekol svoju myšlienku o tom, že bunky vznikajú z neživej hmoty. Ale od 17. storočia vieme, že to tak nie je a že bunka tvorí všetko živé: rastliny, živočíchy a aj nás.

Všeobecná štruktúra buniek:

1.CYTOPLAZMA
Skladá sa z cytoplazmatických organel tvorených tenkými membránami (biomembránami.)
Biomembrána – skladá sa z dvoch vrstiev (molekúl fosfolipidov a vrstiev bielkovín).
Ribozómy – drobné zrniečka, skladajú sa z RNA a bielkovín. Tvoria sa na nich bielkoviny.

2. JADRO
Riadiace centrum bunky
Chromozómy – sú hlavnou zložkou jadra, každý obsahuje 1 veľkú molekulu DNA. Sú nositeľmi informácií pre dedičné vlastnosti.

3. BUNKOVÉ POVRCHY
Plazmatická membrána – tvorí ju biomembrána, reguluje príjem látok do bunky a ich prenikanie z bunky. Prijíma signály z okolia a reguluje správanie sa bunky podľa podnetov.
Bunková stena – (polysacharidy a bielkoviny), je pevná a určuje tvar bunky.
Bunkovú stenu v typickej forme nemá väčšina živočíšnych buniek, je priepustná.

Chemické zloženie buniek:

1. Voda – 60-90%
Význam vody v bunke :
-rozpúšťanie zlúčenín
-prostredie pre priebeh chemických reakcií- podpora bioligickej aktivity bielkovín a NK
2. Bielkoviny – makromolekulové zlúčeniny tvorené aminokyselinami pospájané väzbami do reťazca. Vlastnosti bielkovín závisia od poradia aminokyselín v reťazci. Funkcie :
-bielkoviny ako enzýmy – význam pre metabolizmus
-ako hormóny a protilátky
-ako zásoba energie

3.Nukleové kyseliny
vznikajú spájaním nukleotidov
nukleotid - zloženie (dusíkatá báza, cukor s 5 uhlíkmi, H3PO4 )
DNA – deoxyribionukleová kyselina – deoxyribióza
RNA - ribionukleová kyselina – ribóza
Molekulu DNA tvoria 2 polynukleotidové reťazce. Nukleové kyseliny(NK) sú základom dedičnosti.

4. Sacharidy –
Glukóza - vzniká pri fotosyntéze(metabolizmus, zásoba energie)

5. Tuky – zásoba energie, tepelná izolácia,

Prokaryotická bunka:

1. Cytoplazma
Obsahuje málo membránových organel
Ribozómy – je ich veľa, sú menšie ako v eukaryotickej bunke
Tylakoidy – majú biomembrány, uskutočňuje sa tu fotosyntéza.

2. Jadro
1 chromozóm – 1 molekula DNA, je uložený voľne v cytoplazme, jadro nemá biomembránu.

3. Bunkové povrchy
Plazmatická membrána – okrem všeobecných funkcií uvoľňuje energiu z organických látok
Bunková stena – má iné chem. zloženie ako eukaryotická bunka
Bičíky – zabezpečujú pohyb, tvoria ich bielkoviny

Eukaryotická bunka_

-má veľa membránových organel než prokaryotická bunka
-inú štruktúru jadra a chromozómov

1. CYTOPLAZMA
Mitochondrie – tyčinkovité útvary, majú 2 biomembrány – vnútornú a vonkajšiu, energetické centrum bunky
Golgiho aparát – sústava sploštených mechúrikov, syntetické centrum bunky
Lyzozómy – mechúriky, obsahujú tráviace enzýmy
Vakuola – mechúriky naplnené roztokom látok, zúčastňujú sa na metabolických dejoch
Plastidy – (viažu molekuly chlorofilu, prebieha v nich fotosyntéza.

2. JADRO
Riadiace centrum bunky
Chromatín – DNA a bielkoviny (chromozómy)
Jadierko – v jadre, RNA a bielkoviny

3. BUNKOVÉ POVRCHY
Bunková stena – chemickým základom bunkovej steny rastlín – celulóza, húb – chitín

4. CYTOSKELETNÁ SÚSTAVA
Mikrofilamenty – vlákenka, môžu sa skracovať a naťahovať, realizujú pohyb cytoplazmy a bunky.
Mikrotubuly – dlhé rúrky, pospájané molekuly bielkovín

Mikrotubuly a mikrofilamenty sú usporiadané do zväzkov, tvoria dynamickú kostru bunky.