Pľuzgierka islandská – účinky a využitie

Pľuzgierka islandská (Cetraria islandica (L.) / Diskovité)

Lišajník s rozkonárenou stielkou, ktorý rastie na chudobných, kyslých podkla­doch, väčšinou ako podrast borovicových lesov, na skalách, stromoch a múroch. Jednotlivé konáriky sú hnedé až olivovo-zelené, obrvené, v hornej časti často červeno škvrnité. Severské národy pova­ žovali tento lišajník odpradávna za liečivú rastlinu a za potravinu pre ľudí a zvieratá. Zbiera sa stielka (Lichen islandicus).

Najlepšia droga sa získava z letného zberu, keď sú lišajníky dorastené a zelené, ale sa nedrobia. Nazbieraný materiál sa podobne ako seno na mieste presuší a potom sa v tieni v prievane dosuší. Drogu treba uschovávať v uzatvorených nádobách. Obsahuje lichenín, izolichenín, kyselinu cetrarovú, slizy, horčinu a jód. Slizy pôsobia priaznivo pri kašli, zachríp­ nutí, čiernom kašli a bronchiálnej astme. Lišajníkové horčiny zvyšujú chuť do jedla a podporujú vylučovanie žalúdočných štiav.

Lišajníková droga sa varí dvakrát; denná dávka je 1 čajová lyžička. Prvý odvar je horký, druhý slizovitý. Droga zbavená horčín je vynikajúce dietetikum a v severských krajinách slúžila aj na výrobu múky a liehovín. Iný druh lišajníka, lišajník dubový (Everniaprunastridole), ktorý rastie na slivách, má podobné liečivé vlastnosti a tiež sa zbiera.

Termín zberu (stielka): po celý rok (najlepšie) apríl-september