Šalát jedovatý – účinky a využitie

Šalát jedovatý – účinky a využitie

Lactuca virosa L. / Čakankovité

Jednoročná, niekedy dvojročná bylina s priamou stonkou, ktorá sa na konci rozkonáruje a rastú na nej sediace listy. Listy prízemnej ružice sú stopkaté, oválne a zúbkaté. Stonka tvorí so žltými úbormi rozkonárenú metlinu. Plod je nažka s chocholcom. Celá rastlina je prestúpená mliečnymi cievami, ktoré obsahujú jedo­vaté, biele mlieko.

Mlieko sa na vzduchu zráža, lepí sa a mení farbu. Šalát jedovatý pochádza z južnej Európy, v záhradách sa pestoval od stredoveku ako liečivá rastli­na s narkotizujúcim účinkom. Na liečebné účely sa zbierajú nadzemné výhonky, vňať (Herba lactucae virosae) a suší sa v tieni.

Droga odporne zapácha a chutí horko. Väčšinou sa zberá len zaschnutá rastlinná šťava, šalátové mlieko (Lactucarium). Rastliny sa odrezávajú pri vrchole a zaschnutá vytečená šťava sa zberá do sklenených nádob. Po zbere rastliny znovu obrastú. Zber tak možno opakovať niekoľkokrát za sezónu. Usuše­ný materiál sa potom ďalej spracúva vo farmaceutickom priemysle.

Obsahuje horčiny, alkaloidy, kaučuk, bielkoviny a organické kyseliny. Horčiny pôsobia upokojujúco na nervovú sústavu. Liečivá zhotovené s prídavkom drogy šalátu jedo­ vatého sa používali proti záchvatom kašľa pri čiernom kašli. Pre obsah jedu v droge a v liečivách z nej vyrobených sa môžu užívať len na lekársky predpis. Detailná kresba znázorňuje postavenie listov v L. serriola.

Šalát jedovatý – termíny kvitnutia a zberu

Termín kvitnutia: júl – august

Termín zberu:

• (vňať): júl-august
• (šťava): júl – august