Morálka – základné mravné normy v partnerských a sexuálnych vzťahoch

Morálka – základné mravné normy v partnerských a sexuálnych vzťahoch (sexuálna výchova)

Čo je morálka?

Morálka je súbor uznávaných mravných noriem vyplývajúcich z určitého chápania mravných hodnôt a ich usporiadania. Morálka je súbor uznávaných mravných noriem (pravidiel správania), ktoré vychádzajú z určitého chápania mravných hodnôt a ich usporiadania. Vyjadruje, čo sa v určitej spoločnosti, skupine alebo období považuje za dobré, správne, čestné a spravodlivé správanie človeka.

Morálka teda odpovedá na otázky typu:

• Čo je správne a čo nesprávne?
• Ako by sa mal človek správať k druhým ľuďom?
• Čo je dobré a čo zlé z hľadiska dobra pre človeka a spoločnosť?

Základné prvky morálky

Do oblasti morálky patria najmä:

Mravné normy

• sú to pravidlá správania, ktoré hovoria, čo sa má a čo sa nemá robiť,
• napríklad:
  • „Neklam.“
  • „Neubližuj slabším.“
  • „Rešpektuj druhých.“
  • „Dodržuj sľuby.“

Mravné hodnoty

• sú to ideály a ciele, ktoré si človek a spoločnosť vážia,
• napríklad:
  • pravda,
  • dobro,
  • spravodlivosť,
  • čestnosť,
  • sloboda,
  • zodpovednosť,
  • úcta k človeku.

Mravné zásady a postoje

• sú všeobecnejšie pravidlá a vnútorné nastavenie, podľa ktorých sa človek snaží žiť,
• napríklad:
  • „Človeka si treba vážiť ako cieľ, nie ako prostriedok.“
  • „K druhým sa správaj tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.“

Svedomie

• je vnútorný hlas človeka, ktorý hodnotí jeho konanie ako dobré alebo zlé,
• keď človek koná proti svojmu svedomiu, často pociťuje vinu, nepokoj, hanbu,
• keď koná v súlade s ním, môže cítiť pokoj, spokojnosť, hrdosť.

Individuálna a spoločenská morálka

Morálka má vždy dva rozmery:

Individuálna morálka (osobná)

• týka sa konkrétneho človeka,
• je to, aké hodnoty uznáva, aké pravidlá dodržiava,
• prejavuje sa v jeho každodennom správaní:
  • či klame alebo hovorí pravdu,
  • či je ochotný pomôcť,
  • či je spoľahlivý a zodpovedný.

Spoločenská morálka

• je súbor mravných noriem uznávaných celou spoločnosťou alebo skupinou,
• vytvára „mravnú klímu“ – to, čo sa v danom prostredí považuje za normálne, slušné, správne,
• môže sa líšiť:
  • podľa historického obdobia,
  • podľa kultúry, národa, náboženstva,
  • podľa prostredia (rodina, škola, partia, pracovisko).

Morálka sa teda vyvíja v čase – to, čo bolo kedysi samozrejmé, môže byť dnes považované za nespravodlivé alebo neetické, a naopak.

Funkcie morálky v živote človeka a spoločnosti

Morálka plní viacero dôležitých úloh.

Regulačná funkcia

• morálka usmerňuje správanie ľudí,
• pomáha rozlišovať:
  • čo je dovolené a čo už cez čiaru,
  • čo je považované za čestné a čo za podlé.

Hodnotiaca funkcia

• umožňuje hodnotiť konanie:
  • chválime správanie, ktoré považujeme za správne,
  • kritizujeme to, čo považujeme za nesprávne alebo škodlivé.

Integračná a ochranná funkcia

• morálka pomáha ľuďom spolu žiť bez chaosu a násilia,
• vytvára dôveru a poriadok – ak by nikto nedodržiaval žiadne mravné pravidlá, bolo by ťažké spolupracovať a spolužiť,
• chráni slabších, menšiny, ohrozených – napríklad zásada, že každého človeka treba rešpektovať.

Výchovná funkcia

• morálne normy sa odovzdávajú výchovou,
• rodičia, škola, spoločnosť vedú mladú generáciu k tomu, aby:
  • rozlišovala dobré a zlé,
  • niesla zodpovednosť za svoje činy.

Morálka, právo a etika – rozdiely

Morálka

• sú nepísané pravidlá správania,
• nie sú v zákonníkoch, ale sú prítomné v svedomí a tradíciách spoločnosti,
• porušenie morálky:
  • nemusí byť trestné,
  • no môže viesť k odsúdeniu, strate dôvery, zhoršeniu vzťahov.

Právo

• je súbor písaných právnych noriem (zákonov),
• spoločnosť ich môže vynucovať políciou, súdmi a sankciami,
• porušenie práva:
  • môže viesť k pokute, väzeniu či iným trestom.

Etika

• je filozofická veda o morálke,
• skúma:
  • čo je dobro a zlo,
  • prečo by mal človek konať morálne,
  • aké princípy by mali viesť ľudské správanie,
• pomáha premýšľať o morálke a kriticky ju zhodnocovať.

Jednoducho:

• morálka = to, ako sa ľudia správajú a čo považujú za správne,
• etika = premýšľanie a učenie o morálke,
• právo = zákonne záväzné pravidlá správania.

Príklady morálnych noriem v každodennom živote

Medzi základné mravné normy, ktoré sa v našej spoločnosti bežne uznávajú, patria napríklad:

• hovor pravdu, neklam,
• nekradni a nezneužívaj dôveru druhých,
• rešpektuj dôstojnosť každého človeka,
• pomôž, ak niekto potrebuje pomoc (a ty môžeš pomôcť bez ohrozenia seba),
• dodrž slovo a zmluvy,
• správaj sa ohľaduplne, slušne a férovo,
• neubližuj druhým ani fyzicky, ani psychicky.

Tieto normy môžu byť formulované rôzne, ale ich podstatou je rešpekt, čestnosť a zodpovednosť.

Čo je morálka?

• Morálka je súbor uznávaných mravných noriem, ktoré vyplývajú z určitých mravných hodnôt a ich usporiadania.
• Určuje, čo sa považuje za dobré, správne, spravodlivé a čestné správanie človeka.
• Zahŕňa mravné normy, hodnoty, zásady, svedomie a pôsobí na jednotlivca aj spoločnosť.
• Plní regulačnú, hodnotiacu, integračnú, ochrannú a výchovnú funkciu a úzko súvisí s etikou (ako vedou o morálke) a právom (ako súborom záväzných zákonov).

Pozri nižšie ďalšie výrazy zo Sexuálneho slovníka.