Lesné huby a lišajníky

Lesné huby a lišajníky

V lese rastú rôzne huby. V pôde majú vláknité podhubie, ktorým čerpajú z pôdy výživu. Z podhubia vyrastá plodnica, ktorá sa skladá z hlúbika a klobúka. Niektoré huby majú na spodku klobúka lupene (napr. bedľa, muchotrávka) alebo rúrky (napr. hríb, kozák). Lupene mladých húb chráni závoj, ktorý sa počas rastu trhá a na hlúbiku zostáva zvyšok v podobe prsteňa.

Mladá muchotrávka zelená je celá zakrytá v plachtičke. Po vyrastení sa plachtička trhá a na spodku hlúbika zostane zvyšok v podobe pošvy.
Na lupeňoch alebo v rúrkach sa vo výtrusniciach tvoria výtrusy, ktorými sa huby rozmnožujú.

Pri zbere treba dobre poznať a odlišovať jedlé, nejedlé a jedovaté huby.
Jednotlivé druhy húb rastú pod určitými druhmi stromov – umožňujú stromom čerpať vodu z pôdy a z odumretých častí stromu získavajú zasa huby živiny. Takýto navzájom prospešný vzťah dvoch organizmov sa nazýva spolužitie – symbióza.

– Telá húb neobsahujú zelené farbivo chlorofyl, preto v nich neprebieha fotosyntéza.

– Väčšina húb získava živiny (organické látky) z pôdy z tiel odumretých organizmov v pôde. Takýto navzájom prospešný vzťah dvoch organizmov sa nazýva spolužitie – symbióza.

– Niektoré huby (parazitické) rastú na kmeni stromov a živiny čerpajú zo stromu – živého organizmu. Hovoríme, že tieto huby parazitujú.

Zásady zberu húb

1. Zbieraj len tie huby, ktoré dobre poznáš.

2. Huby ukladaj do košíka, nie do plastového vrecka, aby sa nesparili.

3. Dobrý hubár chodí do lesa s farebným atlasom húb.

4. Zbieraj len zdravé plodnice.

5. Plodnice z pôdy „vykrúť“, aby sa neporušilo podhubie.

6. Hlúbik očisti nožom a zvyšky vráť do pôdy.

7. Po zbere dobre skontroluj kvalitu plodníc.

8. Huby treba čo najskôr tepelne spracovať alebo usušiť.

9. Nenič nejedlé a jedovaté huby, sú súčasťou lesa.

10. Deti do troch rokov nemajú jesť huby.

Prvá pomoc pri otrave hubami

1. Ak sa po požití húb cíti nevoľnosť, slabosť, zvracia sa, prejavuje sa hnačka, treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

2. Lekár urobí výplach žalúdka.

3. Iba v prípade nedostupnosti odbornej lekárskej pomoci vyvoláme vracanie a čo najskôr sa snažíme postihnutého dopraviť do zdravotníckeho zariadenia.

4. Otrava muchotrávkou zelenou je nebezpečná, prejavuje sa až po 24 – 48 hodinách, keď sa jedovaté látky dostanú do krvi.

Huby v prírode rozkladajú zvyšky organizmov (drevo, listy, odumreté živočíchy) na jednoduché látky, ktoré sa vracajú do prírody. Sú dôležitý článok v lesných potravových reťazcoch. Huby sú potravou mnohých živočíchov – živí sa nimi napr. slimák, niektoré druhy hmyzu a pod.

Lišajníky žijú na skalách, múroch ale aj na stromoch, na ktorých obrastajú kmene a konáre. Telo lišajníka tvoria dva organizmy – huba a riasa. V riase prebieha fotosyntéza, vytvára organické látky, ktoré potrebuje huba a huba poskytuje riase vodu. Spolužitie huby a riasy je vzájomne prospešné – žijú v symbióze.

Lišajníky rozrušujú skalný povrch. Vznikajú v ňom trhlinky, v ktorých sa zachytáva prach a organické zvyšky. Po čase sa tak vytvorí pôda, ktorá je vhodným prostredím pre život iných organizmov.

Lišajníky sú veľmi citlivé na znečistené ovzdušie. Kde rastú lišajníky, tam je čisté a zdravé ovzdušie. V severských krajinách sú súčasťou potravy pre ľudí a soby. Niektoré lišajníky majú liečivé účinky.