Iné lesné bezstavovce

Iné lesné bezstavovce

V lese žije pavúk križiak obyčajný. Telo sa delí na hlavohruď a bruško spojené tenkou stopkou. Na hlavohrudi má osem očí, ústne orgány ku ktorým patria, klepietka a hmatadlá. Na spodnej strane hlavohrude má štyri páry článkovaných končatín. Posledný pár je zakončený hrebienkovitými pazúrikmi.

Na spodnej strane bruška sú snovacie bradavice, vytláča z nich tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne. Hrebienkovitými pazúrikmi ju spriada na vlákno a sieť. Pri tkaní siete sa riadi vrodenou schopnosťou – inštinktom. Križiak sa živí sa hmyzom zachyteným v lepkavej sieti – pavučine. Korisť usmrtí jedom z jedovej žľazy v ústnych orgánoch. Obalí ju vláknom, vpustí do nej tráviace šťavy a obsah vycicia.

Kliešť obyčajný žije na okraji listnatých lesov na kroch a tráve. Má podobnú stavbu tela ako pavúk križiak. Samička sa živí krvou koristi – hostiteľa (človek alebo živočích), ktorého nájde čuchom. Samček sa živí rastlinnými šťavami. Na hostiteľa sa prichytí prvým párom končatín, ústnymi orgánmi prepichne kožu a cicia krv. To je parazitovanie na povrchu tela, preto kliešť sa nazýva vonkajší parazit.

Pre človeka je nebezpečný, prenáša nákazlivé choroby (napr. kliešťový zápal mozgu, boreliózu). V súčasnosti je možné aj očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu .

Čo treba urobiť, ak nájdeš po vychádzke v lese na tele kliešťa?
·  Po každej návšteve lesa si prehliadni celé telo.
·  Kliešťa treba z tela vytiahnuť pinzetou alebo nechtami. Chytiť ho treba čo najbližšie k miestu prisatia.
·  Ranu treba vždy dezinfikovať.
·  V prípade zapálenia rany a výskytu červených fľakov je potrebná odborná lekárska prehliadka.

V lese žije veľa druhov hmyzu. Hmyz má hlavu, hruď a bruško. Na hlave má zložené oči, dva páry tykadiel a ústne orgány. Na hrudi má tri páry končatín a dva páry krídel.

Mravec žije vo veľkých spoločenstvách – v mravenisku. Sú v ňom bezkrídle
robotnice, okrídlené samičky a samčeky. Robotnice sú neplodné, vyhľadávajú potravu, dohliadajú na vajíčka, starajú sa o larvy a pod. Na konci bruška je jedová žľaza. Mravce sa živia inými malými bezstavovcami (vajíčka, kukly, húsenice, malé dospelé jedince) aj rastlinami. Niektoré druhy spolunažívajú v symbióze s voškami. Vošky vylučujú sladkú šťavu, ktorú mravce oblizujú.
Lykožrút smrekový žije pod kôrou starých alebo odumierajúcich stromov. napáda smreky, larvy sa živia lykom, robia si v kôre stromu chodbičkyPri premnožení je nebezpečný lebo napáda aj zdravé stromy a spôsobuje ich vysychanie.
Mníška obyčajná sa živí ihličím smreka a borovice.
Húseničiar pižmový sa živí sa húsenicami mníšky.
Lumok veľký – samička prepichne kladielkom kôru stromu a znáša vajíčka do lariev hmyzu, larva sa živí obsahom larvy, ktorý žije pod kôrou, je preto nežiadúci.
Svietivka svätojánska – samčeky aj samičky majú na brušku svetielkujúce orgány, živia sa drobným hmyzom.
Fúzač veľký žije v dubových lesoch.
Roháč obyčajný je pomerne veľký, žije v dubových lesoch.