Jašterica múrová

Jašterica múrová – Podarcis muralis (Linaeus, 1768)

Jašterica múrová je štíhly a neobyčajne mrštný druh jašteríc s nápadnou plochou a zašpicatenou hlavou, s dlhým tenkým chvostom, ktorý dosahuje 60-65% celkovej dĺžky tela a dlhými končatinami, vďaka ktorým výborne skáče.

Popis: Svojou celkovou stavbou tela a plochým trupom je skvelo uspôsobená k pohybu v úzkych skalných štrbinách. Okrej krčného límca je u tohto druhu rovný. Za nozdrou má Podarcis muralis 1 postanálny štítok a za ním 1 štítok frenálny. Medzi očných viečkom a nadočnými štítkami je rada drobných zrniečkovitých štítkov. Medzi okom a sluchovým otvorom sa často vyskytuje väčší štítok (massetericum), ktorý obklopujú drobné štítky.

Zvrchu je sfarbená plavo až červenohnedo s tmavými škvrnami a tmavým sieťovaním, ktoré môže u samičky splývať v tmavý pás lemovaný svetlejšími pásikmi. Šupiny na chrbte majú bronzový lesk. Na bokoch sa u dospelých jedincov objavujú modré škvrnky. Brucho je belavé až žlté, samce a staršie jedince ho majú až tehlovo červené.

Jašterica múrová

Rozšírenie:: Jašterica múrová je rozšírená na južnej, západnej a strednej Európe.

Biotop: Jaštericu múrovú nájdeme na lokalitách v nadmorskej výške od 200 až do 1430 m n. m., kde vyhľadáva slnkom exponované stráne vo vápencových a andezitových oblastiach. Podľa pozorovaní je jašterica múrová obyvateľkou lesov, v ktorých obýva skalnaté formácie. Zrejme sa tak deje z potravinového a konkurenčného dôvodu. Nenájdeme ju na kyslých horninách. Naopak, nájdeme ju na zrúcaninách, kamenných budovách, v opustených kameňolomoch, starých múroch, riečnych navigáciách, hrádzí priehrad a na násypoch ciest i koľajníc. Vyhýba sa aj extrémne suchým lokalitám. Okrem teploty substrátu je podstatným faktorom aj jeho vlhkosť.

Veľkosť: Dorastá do dĺžky okolo 18-20cm.

Potrava: Jašterica múrová sa živí hmyzom rôzneho druhu. Obratne loví pavúky, motýle, húsenice, červy atď.

Rozmnožovanie: Pári sa v apríli až júni, samčeky sú silno teritoriálni. Samička kladie zvyčajne v júli do nôr, pod kamene alebo do skalných štrbín 2-8 (10)vajíčok s pergamenovým obalom, pričom jedna samička môže v priebehu sezóny naklásť 2-3 x. Ale doba kladenia vajíčok je závislá od klimatických pomerov na danej lokalite, na dobe oplodnenia i veku samice. Podľa všetkého ale prebehne mesiac od oplodnenia. Samička znášku umiestňuje do skalných štrbín, pod kamene, ale aj v zemi, na konci dutinky, ktorú samička sama vyhrabe. Mláďatá sa liahnu 5,5 – 6,5 cm veľké v júli, auguste po 6-11 týždňovej inkubácii v priamej závislosti na teplote. Dospievajú vo veku 3-4 rokov.

Ochrana: No Slovensku aj v Čechách je kritický ohrozená.

Výskyt u nás: Je to jediný zástupca rodu Podarcis, ktorý sa vyskytuje na našom území. V minulosti sa síce v súvislosti so Slovenskom spomínal aj ďalší druh tohto rodu – Podarcis taurica, jašterica trávna, ale jej výskyt z Vihorlatu je sporný.

Na území Slovenska výskyt jašterice múrovej zasahuje na sever až k povodiu stredného i horného Váhu, do Súľovských skál, Chočského pohoria a Veľkej Fatry, Malých Karpát, cez Strážovskú hornatinu, Kremnické i Štiavnické pohorie a Slovenské Rudohorie, Muránsku planinu, Slovenský kras, Vršatecké Podhradie, Červenokamenné bradlo, Ladonhora a Slánské pohorie. Jej ostrovčekovitý výskyt bol zaznamenaný aj pri Šahách.