Jašterica krátkohlavá (obyčajná) stredoeurópska

Jašterica krátkohlavá (obyčajná) stredoeurópska– Lacerta agilis agilis (LINNÉ, 1758)

Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy.
 
Popis: Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. V niektorých prípadoch je na nerozoznanie samec jašterice krátkohlavej od zelenej a rozuzlenie prinesie až porovnanie štítkov na hlave. Popri tom sa vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince.

Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca. 

Hlava jašterice krátkohlavej (Knoxville)

Rozšírenie: Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp(kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír. 

Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia v Európe

Biotop: Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov.

Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám. 

Samec jašterice obyčajnej

Subadultný samec Lacerta agilis

Pohlavie: Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.

Samec jašterice obyčajnej

Rozmnožovanie: Jašterice sa začínajú pariť v apríli alebo začiatkom mája. Páreniu predchádzajú súboje samcov a územie a samice na ňom. Najskôr sa samce nafukujú, robia výpady a syčia aby ohromili svojho soka. Následne pri súboji útočia jeden druhému na krk a hlavu. Často tieto súboje končia odtrhnutím chvosta, natrhnutím kože prípadne aj smrťou. Závisí to od tohto kedy sa slabší jedinec vzdá. Víťaz sa pári so samicou. V júni až v júli samička znesie 4-14 vajec (až 18mm dlhé), ktoré najčastejšie zahrabe do 6-7 cm hlbokej vopred vyhrabanej jamky v hline (závisí od vlhkosti pôdy). Po jednom až dvoch mesiacoch, obvykle koncom júla až v auguste, sa z vajíčok liahnu malé jašterice (veľké 3-4,5 cm), ktoré si onedlho na to začínajú hľadať svoju prvú potravu. Samice sú schopné mať v teplých rokoch 2-3 znášky.

Samica Jašterice obyčajnej

Ochrana: Táto jašterica patrí medzi najpočetnejšie plazy vyskytujúce sa v Európe, no jej populácia sa stále zmenšuje v dôsledku ničenia jej pôvodných biotopov. Snahou nás by malo byť zabrániť tomu.

Výskyt u nás: Na Slovensku je rozšírená na celom území od nížin až po vyššie položene lúky, lesy. Najhojnejšie sa vyskytuje na západe Slovenska v Podunajskej nížine.

Jašterica krátkohlavá – areál rozšírenia na Slovensku

Nepriateľmi tejto jašterice sú podobne ako u ostatných druhov užovky, vretenice, dravé vtáky, kuny, líšky, túlavé mačky ale najväčším nepriateľom je človek. Ten nielenže často bezdôvodne zabíja tieto nádherné tvory ale čoraz častejšie ničí urbanizáciou všetky vyhovujúce biotopy.
 
Synonymá: Jašterica obyčajná, jašterica bystrá