Jašterica zelená

Jašterica zelená – Lacerta viridis (Laurenti 1768)

Naša najväčšia a jedna z najkrajších jašteríc. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom.
 
Popis: Tieto teplomilné jašterice sú prekrásne až exoticky sfarbené. Ako jedna z mála jašteríc dokáže šplhať po stromoch. Je aktívna cez deň, v letných mesiacoch dopoludnia a navečer. V suchých obdobiach sa aktivita jašteríc znižuje.

Najpresnejším určovacím znakom (hlavne pri mláďatách) sú dva nosné štítky nad sebou a malý záhlavný štítok v tvare trojuholníka. Žiadna iná naša jašterica tieto znaky nemá. Zimu prečkávajú v rôznych dierach v pôde, skalách a stromoch. Diery upchávajú hlinou a iným prírodným materiálom. K zimnému spánku sa ukladajú koncom septembra až v októbri. Mláďatá aj neskôr, keďže potrebujú nabrať čo najviac síl. Na jar sa prebúdzajú neskôr ako iné jašterice, väčšinou až v priebehu apríla.

Jašterica zelená – pohľad A(bok), B(vrch)

Rozšírenie: Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. Chýba iba v južnom Španielsku a Portugalsku a na ostrovoch Stredozemného mora. Na východe zasahuje nesúvisle až na ľavý breh Dnepru. Najsevernejšia izolovaná populácia je v nížinách Poľska.

Jašterica zelená – areál rozšírenia v Európe

Biotop: Ide o teplomilnú jaštericu, ktorá vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru, ako sú skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, na okrajoch lesov, pastvinách a vinohradoch. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m. Zimuje v podzemných úkrytoch, v skalných štrbinách alebo v dutinách stromov. Na jar sa objavuje až koncom marca, obdobie aktivity končí už v septembri, najneskôr začiatkom októbra, iba mladí jedinci sa ukladajú k zimnému spánku o niečo neskôr.

Jašterica zelená – samica

Veľkosť: V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí našu najdlhšiu a najväčšiu jaštericu v strednej Európe. To znamená, že potrebuje aj najväčšie množstvo potravy čo z nej robí najužitočnejšie jaštericu Slovenska (z pohľadu množstva hmyzu).
 
Potrava: Jašterica zelená je dravá, živí sa väčším hmyzom, výnimočne aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Mláďatá sa živia drobným hmyzom. Sú známe aj prípady kanibalizmu, keď dospelí jedinci požierajú vlastné mláďatá.
 
Pohlavie: Samce majú žltozelený chrbát prechádzajúci do bledožltého brucha. Temeno hlavy majú hnedé prípadne olivovozelené. V období párenia majú azúrovomodré celé podhrdlie. Samičky mávajú bledšie sfarbenie ako samce. Zelená prechádza od chrbta smerom k bokom do hnedej farby s čiernymi a belavými škvrnami. Farba závisí vo veľkej miere od lokality a veku. Mláďatám ako aj niektorým dospelým jedincom chýba zelené sfarbenie. Sú známe dokonca prípady nálezu úplne čierneho jedinca.

Jašterica zelená – krásne vyfarbený samec

Rozmnožovanie: Obdobie párenia začína koncom apríla a môže trvať až do júna. Samce o samičku zúrivo bojujú, dokonca môžu jeden druhé odtrhnúť aj chvost. Počas párenia žije samec so samičkou aj niekoľko dní, pravdepodobne preto aby zabezpečil, že sa nebude páriť s ďalšími samcami. Počas júna a júla (6-8 týždňov od párenia) znáša samica 5 až 25 bielych vajec, ktoré sú 18-20mm veľké. Kladenie vajec môže trvať aj dve hodiny. Vajíčka samica zahrabe na suchom mieste(obyčajne do piesku) a navŕši na ne kôpku až do výšky 7 cm. Podľa teploty sa mláďatá liahnu v auguste až v septembri(cca. 8 týždňov od nakladenia). V chladných rokoch sa môže, vývoj zárodku predĺžiť až do jesene. Zárodok sa potom obvykle podchladí a odumrie alebo sa vyliahne oslabené mláďa, ktoré už nestačí získať dostatočné zásoby na prezimovanie a hynie. Po vyliahnutí merajú cca. 8-10cm a do zimy vyrastú až so 12 cm(aj s chvostom). Jašterice pohlavne dospievajú v 3. roku života.

Jašterica zelená – pohľad zblízka

Ochrana: Prežitie jašterice zelenej na väčšine lokalít je neisté pre veľmi silné narušenie biotopov. Základom ochrany jašterice zelenej je uchovanie biotopov, na ktorých druh žije, pred devastáciou a zničením. Početnosť tohto druhu je však v rôznych častiach krajiny značne rozdielna a tým sa líši aj bezprostredný stupeň ohrozenia. V južnej časti svojho areálu je miestami hojná. V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov. U malých izolovaných populácií môže byť aj rozsahom malý zásah príčinou rýchleho zániku celej populácie. Príkladom môže byť chov domácich zvierat (napr. mačiek, domácej hydiny, pávov a pod.) na miestach výskytu neveľkých populácií alebo vypaľovanie trávy.
 
Výskyt u nás: Oblasť rozšírenia sa tiahne od Záhoria cez úpätie Malých Karpat, ktoré zasahuje až k Bratislave. Ďalej na strednom toku Váhu a Nitry a na dolnom toku Hronu. Najpočetnejšia je v Slovenskom krase. V tejto oblasti sa vyskytuje v súvislom areáli. Na Muránskej planine vystupuje až do výšky 1000 m n. m. Na východe zasahuje do CHKO Vihorlat.