Škorec purpurový

Škorec purpurový

• Zaradenie: Vtáky
• Výskyt: Afrika
• Biotop: Savany, Tropické sezónne lesy
• Potrava: Všežravce

Medzi africké škorce patria aj farebne nápadní zástupcovia rodu Lamprotornis. Ornitológovia dnes rozlišujú 22 druhov týchto škorcov, z ktorých asi polovica vyniká lesklým modro-zeleným sfarbením v rôznych odtieňoch. Škorec purpurový je pravdepodobne najrozšírenejším a najpočetnejším druhom škorca vo viacerých častiach západnej Afriky.

Po prvýkrát ho vedecky opísal nemecký zoológ Philipp Müller zo severného Beninu v roku 1776. Je rozšírený v pásme suchých saván od Senegalu východne až po Stredoafrickú republiku a Južný Sudán. Odtiaľ vzácne zasahuje aj do severných oblastí Ugandy a Kene. Nepatrí medzi sťahovavé vtáky, drobné migrácie boli zaznamenané len v obdobiach extrémneho sucha.

Vo veľkých kŕdľoch obýva otvorené stromové savany severne od lesnatých oblastí hornoguinejského pralesa, najviac mu vyhovujú oblasti s roztrúsenými porastmi stromov a kríkov, rovnako tiež okolie obhospodarovaných polí. Vyskytuje sa do nadmorskej výšky 1500 m. Potravu škorcov purpurových tvorí najmä ovocie, nektár a hmyz. Najčastejšie sú to plody figovníkov a nektár z kapokového stromu Bombax costatum. V období hniezdenia sa viac živia aj termitmi alebo húsenicami motýľov.

V západnej časti areálu hniezdia obvykle od apríla do konca mája. Hniezdo budujú v dutinách stromov alebo v hustých kríkoch, v niektorých dedinských sídlach Ghany napr. aj pod rímsami domov. V znáške bývajú 2-3 svetlomodré vajcia s drobnými hnedými škvrnami. Inkubácia trvá v priemere 13 dní, a celý hniezdny cyklus približne 25 dní. Obaja rodičia mláďatá dokrmujú hmyzom ešte najviac dva týždne po operení. Pri hniezdení v chovoch sa väčšinou potvrdzuje, že na znáške sedí iba samica.

Škorec kovový je v súčasnosti početne zastúpený v kolekciách vtákov mnohých európskych zoo. V opatere človeka sa môže podľa niektorých záznamov dožiť až cez 30 rokov. V našej zoo chováme tieto škorce od roku 1990. Vtedy k nám prišli dva páry od obchodníka nesprávne určené ako škorce kovové (Lamprotornis chalybaeus) a tento omyl žiaľ zostal celé roky nepovšimnutý. V roku 2001 bol dosiahnutý u nás prvoodchov. Dodnes sme úspešne odchovali 6 mláďat.