Kapusta kyslá

Kapusta kyslá

Kapusta sa pestuje už viac ako 4 000 rokov. Jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku. Starí Gréci aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákazy.

Príznačnú chuť kyslej kapusty vytvárajú bakteriálne kvasinky, ktoré ako účinné mikroorganizmy podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách potrebné pre trávenie a vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B.

Mimoriadne dôležitý je podiel vitamínu B12, ktorý vzniká fermentáciu kyslej kapusty. Je to vitamín, ktorý zodpovedá za duševnú sviežosť, náladu, odolnosť voči stresu, metabolizmus bielkovín, tvorbu červených krviniek, rast a obnovu buniek, stavbu kostí a rast a fungovanie svalov, zvlášť pre srdcový sval, ktorý je neustále namáhavý.

Najmenej dôležitý je aj vitamín B6 (pyridoxín), ktorý kyslá kapusta obsahuje, ďalej vitamín B3 (niacín) dôležitý pre metabolizmus a látkovú premenu v mozgu či pozitívnu náladu. Zistilo sa aj, že kapusta obsahuje aj mimoriadne veľa vitamínu B5 (kyseliny pantoténovej), ktorá zohráva dôležitú úlohu pri rozklade stravy, ktorú zjeme, keďže sacharidy, ktoré sa pri rozklade uvoľnia, môžu byť premenené na energiu. Pôsobí aj na vývin a zdravie pokožky, vlasov, nechtov, ako aj na udržanie správneho fungovania očí a pečene.

Medzi ďalšie, najmenej dôležité látky, ktoré kyslá kapusta obsahuje, patrí draslík ( pôsobí na vylučovanie vody a kyselín), železo (krvotvorba a dýchanie buniek) a zinok (pre správnu funkciu kožnej bariéry, reprodukčných orgánov, imunitného systému, produkciu inzulínu, či hormónov štítnej žľazy, rast a vývoj, ako i činnosť mozgu). Kapusta je bohatá aj na živé enzýmu pôsobiace rovnako ako enzýmy pankreasu, čo ju predurčuje na udržiavanie hladiny cukru u diabetikov, ktorí majú zníženú funkciu pankreasu.