Kvet – flos

Prírodné vedy » Biológia

Autor: maturant
Typ práce: Referát
Dátum: 12.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 112 slov
Počet zobrazení: 23 898
Tlačení: 1 051
Uložení: 1 392
a/  Magnóliorasty
Kvety magnóliorastov tvorí súbor vysokošpecializovaných premenených listov, ktoré vyrastajú v kruhu, alebo závitnici na skrátenej a sploštenej stonke – kvetnom lôžku. V úplnom kvete rozlišujeme kvetné obaly a vlastné reprodukčné orgány – tyčinkypiestiky.
 
Kvety, ktoré majú tyčinky aj piestiky sú obojpohlavné. Kvety, ktoré majú iba tyčinky, alebo iba piestiky sú jednopohlavné. Rastliny, ktoré majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety sú jednodomé, napr. kukurica. Ak sú tieto kvety na dvoch rôznych rastlinách, takéto rastliny nazývame dvojdomé, napr. tis.
 
Kvetné obaly okrem ochrannej funkcie lákajú opeľovače, čím sa priamo podieľajú na procese opelenia. Nerozlíšený kvetný obal, rovnaký, je tvorený okvetnými lístkami. Nazývame ho okvetie – perigón. Je typický pre vývojovo staršie čeľade, ktoré majú väčšinou veľký počet kvetných častí. Napr. tulipán, blyskáč.
Rôznotvarý kvetný obal je rozlíšený farebne aj funkčne. Tvorí ho vonkajší zelený kalichK – calyx a vnútorná farebná koruna  - C – corolla. Vetroopelivé rastliny, napr. topoľ, breza nemajú korunu. Kvetné obaly nemajú kvety /šištičky/ borovicorastov.
 
Plodolisty,  stavba vajíčka
Plodolisty /G – gyneceum/ sú samičie pohlavné orgány. Zrastením jedného a viac plodolistov pri vývojovo pokročilejších magnóliorastov vzniká piestik, rozlíšený na čnelku, bliznu semenník. V semenníku sa vyvíja jedno, alebo viac vajíčok. Vajíčko je diploidné /vzniklo zrastením pôvodne viacerých výtrusníc/. Vajíčko je k semenníku pripojené vajíčkovou šnúrou. Vo vajíčko je diploidné pletivo – nucellus. Okolo vajíčka sa nachádzajú vajíčkové obaly – integumanty /dva pri magnóliorastoch/. Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod.
 
Tyčinky, vývin peľových zrniek
Tyčinky  /A – androeceum/ magnóliorastov tvorí nitka a peľnica. Vývin peľových zrniek v peľniciach semenných rastlín /borovicorastov aj magnóliorastov/ je rovnaký. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice – tetrády peľových zrniek. Skôr ako peľové zrnko opustí peľovú komôrku, sa jadro peľového zrnka mitoticky delí. Vznikne vyživovacia bunka – vegetatívna, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a rozmnožovacia bunka – generatívna. Z generatívnej bunky vzniknú ďalším mitotickým delením dve samčie pohlavné bunky–spermatické buny.
 
b/  Borovicorasty
Kvety borovicorastov tvoria samčie a samičie šištičky, ktoré sú v čase rozmnožovania farebne odlíšené. Samčie šištičky tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky /výtrusné listy/. Sú tvarovo odlišné od tyčiniek magnóliorastov. Majú dve peľové komôrky /výtrusnice - mikrosporangiá/. V nich sa nachádzajú jednobunkové peľové zrnká /mikrospóry/.
Samičie šištičky tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene, v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny. Na semenných šupinách sa vytvoria dve nahé vajíčka
/pôvod- výtrusnice/.
 
2. Kvetné vzorce a kvetné diagramy
-  slúžia na symbolické /kvetné vzorce/ a grafické /kvetné diagramy/ vyjadrenie stavby kvetu. V kvetných vzorcoch sa pre jednotlivé časti používajú medzinárodné značky. Vyjadruje sa nimi:

- súmernosť kvetu:  súmerný podľa jednej roviny ¯, lúčovito súmerný podľa niekoľkých rovín *
- pohlavnosť:  obojpohlavný o,  samčí  o,  samičí  o 
- kvetne časti sa označujú písmenami: kalich K,  koruna C,  plodolisty G,  tyčinky A

poloha semenníka voči kvetnému lôžku sa znázorňuje vodorovnou čiarou pod číslo, ktoré vyjadruje počet plodolistov /vrchný semenník/, alebo vodorovnou čiarou nad číslo /spodný semenník/.

- počet kvetných častí sa označuje číslom  od 1  po  ¥;  ak sú zrastené kvetné časti zrastené, je číslo v zátvorke;

Jednotlivé časti kvetu bývajú zastúpené v rovnakom počte – môžu byť trojpočetné /jednoklíčnolistové/, alebo štvor-  a päťpočetné /dvojklíčnolistové/.
 
Príklad kvetného vzorca trojpočetného kvetu tulipánu:
* P 3+3  A 3+3  G / 3 /  kvet lúčovito súmerný, okvetné lístky v dvoch kruhoch po tri, tyčinky v dvoch  kruhoch po tri, semenník /vrchný/ zrastený z troch plodolistov
Príklad kvetného vzorca päťpočetného kvetu prvosienky:
* K / 5 /  [C/ 5 /  A5] G / 5 /
 
Kvetné diagramy grafickým vyjadrením stavby kvetu. Spolu s kvetnými vzorcami sa využívajú v systematickej botanike.
 
3. Vývin vajíčka, opelenie a oplodnenie
 
a/  Borovicorasty
Pri borovicorastoch sa haploidné jadro zárodočného mieška vyvíja odlišne ako pri magnóliorastov. Viacnásobne sa mitoticky delí, čím vzniká primárny endosperm, ktorý má niekoľko zárodočníkov vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou - oosférou. Počet zárodočníkov je typický pre jednotlivé druhy borovicorastov a spravidla je konštantný. Vajíčko borovicorastov má jeden vajcový obal.
 
Opelenie. Peľ borovicorastov sa zachytáva  priamo na vajíčku.
 
Oplodnenie /jednoduché oplodnenie/
Pri borovicorastoch sa oplodnenia zúčastňuje iba jedna spermatická bunka, druhá zanikne. Hovoríme o jednoduchom oplodnení. Z oplodnenej oosféry vznikne diploidná zygota, ktorá sa vyvíja na zárodok, ktorý má niekoľko klíčnych listov /3 – 7/, v závislosti od druhu.
Po oplodnení sa vajíčko ako celok premení na mnohobunkové semeno.  Semeno  je tvorené:
1/ diploidným osemením /vzniklo z vajcového obalu/, 
2/ haploidným primárnym endospermom, ktorý má vyživovaciu funkciu
3/ diploidným zárodkom, ktorý je základom budúcej rastliny
Celá samičia šištička sa postupne premení na drevnatú plodnú šišku. Z drevnatých semenných šupín sa tvorí na dozretom semene krídlo.
 
b/ Magnóliorasty
Vo vajíčku sa nachádza nucellus – zárodočné pletivo. Jedna bunka nucella, tzv. materská bunka zárodočného mieška sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový mladý zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom.
Jadro mladého zárodočného mieška magnóliorastov sa trikrát za sebou mitoticky delí, vzniká 8 jadier obklopených cytoplazmou. Z nich sa na jednom póle vajíčka /v blízkosti peľového vchodu/ vytvorí vajcová bunka  - oosféra a dve pomocné bunky – synergidy. Na protiľahlom póle vajíčka sa vytvoria tri protistojné bunky – antipódy. Zostávajúce dve jadrá vytvoria v strede vajíčka diploidné centrálne jadro /2n/. Zárodočný miešok magnóliorastov v takomto štádiu vývinu sa nazýva zrelý zárodočný miešok, ktorý je pripravený na oplodnenie = stavba vajíčka pred oplodnením.
 
Opelenie. Peľ magnóliorastov sa zachytáva na blizne piestika. Klíčením peľového zrnka sa vyvíja peľové vrecúško, ktoré prerastá k vajcovej bunke.
 
Oplodnenie /dvojité oplodnenie/
Pre  magnóliorasty je typické dvojité oplodnenie. Jedna spermatická bunka /n/ splynie s vajcovou bunkou /n/ a vznikne diploidná /2n/ zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok. Druhá spermatická bunka /n/ oplodní diploidné centrálne jadro /2n/ zárodočného mieška a vznikne triploidný endosperm /3n/, ktorý vyživuje zárodok. Na zárodku rozlišujeme klíčne listy /1 –2/, rastový vrchol a základ koreňa. Vajcové obaly /integumenty/  sa diferencujú na obaly semena – osemenie. Takto vznikne po oplodnení z vajíčka semeno.
Steny semenníka sa postupne menia na suché, alebo dužinaté oplodie. Semenník /niekedy i ďalšie súčasti kvetu – kvetné lôžko/ sa po oplodnení premení na plod, ktorý obsahuje jedno, alebo viac semien. Pri niektorých suchých plodoch oplodie v čase zrelosti puká a semená sa z plodu uvoľňujú. Typ oplodia /suché, dužinaté/ a počet semien spolu s počtom plodolistov, z ktorých vznikol piestik, určujú typ plodu.
 
Súkvetia
Kvety semenných rastlín zriedka vyrastajú na stonke jednotlivo /tulipán, záružlie/. Častejšie tvoria súbory drobnejších kvetov – súkvetia. Súkvetia rozlišujeme na jednoduché  a  zložené.
Podľa vzájomného postavenia hlavnej stonky súkvetia voči bočným stonkám sa rozlišujú dva základné druhy súkvetí: strapcovité – bočné stonky neprerastajú hlavnú stonku a  vrcholíkovité – bočné stonky prerastajú  hlavnú stonku.
 
Príklady strapcovitých súkvetí
strapec – ríbezle, vinič hroznorodý, 
klas - skorocel, obilniny
jahňada – breza, lieska, vŕba, 
okolík – mrkva, rasca, 
šúlok - kukurica, 
chocholík - jabloň, 
hlávka - ďatelina, 
úbor – slnečnica, púpava /čeľaď astrovité/.
 
Príklady vrcholíkovitých súkvetí:  vrcholík, závinok, skrutec, kosáčik, papraslen.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012