Kvet – flos
a/ Magnóliorasty
Kvety magnóliorastov tvorí súbor vysokošpecializovaných premenených listov,
ktoré vyrastajú v kruhu, alebo závitnici na skrátenej a sploštenej stonke – kvetnom lôžku. V úplnom kvete rozlišujeme
kvetné obaly a vlastné reprodukčné orgány – tyčinky a piestiky.
Kvety,
ktoré majú tyčinky aj piestiky sú obojpohlavné. Kvety, ktoré majú iba tyčinky, alebo iba piestiky sú jednopohlavné.
Rastliny, ktoré majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety sú jednodomé, napr. kukurica. Ak sú tieto kvety na dvoch
rôznych rastlinách, takéto rastliny nazývame dvojdomé, napr. tis.
Kvetné
obaly okrem ochrannej funkcie lákajú opeľovače, čím sa priamo podieľajú na procese opelenia. Nerozlíšený kvetný obal, rovnaký,
je tvorený okvetnými lístkami. Nazývame ho okvetie – perigón. Je typický pre vývojovo staršie čeľade,
ktoré majú väčšinou veľký počet kvetných častí. Napr. tulipán, blyskáč.
Rôznotvarý kvetný obal je rozlíšený farebne aj
funkčne. Tvorí ho vonkajší zelený kalich – K – calyx a vnútorná farebná koruna -
C – corolla. Vetroopelivé rastliny, napr. topoľ, breza nemajú korunu. Kvetné obaly nemajú kvety /šištičky/ borovicorastov.
Plodolisty, stavba vajíčka
Plodolisty /G – gyneceum/ sú
samičie pohlavné orgány. Zrastením jedného a viac plodolistov pri vývojovo pokročilejších magnóliorastov vzniká
piestik, rozlíšený na čnelku, bliznu a semenník. V semenníku sa vyvíja jedno, alebo viac
vajíčok. Vajíčko je diploidné /vzniklo zrastením pôvodne viacerých výtrusníc/. Vajíčko je k semenníku pripojené
vajíčkovou šnúrou. Vo vajíčko je diploidné pletivo – nucellus. Okolo vajíčka sa nachádzajú vajíčkové
obaly – integumanty /dva pri magnóliorastoch/. Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod.
Tyčinky, vývin peľových zrniek
Tyčinky /A – androeceum/ magnóliorastov
tvorí nitka a peľnica. Vývin peľových zrniek v peľniciach semenných rastlín /borovicorastov aj
magnóliorastov/ je rovnaký. V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice –
tetrády peľových zrniek. Skôr ako peľové zrnko opustí peľovú komôrku, sa jadro peľového zrnka mitoticky delí.
Vznikne vyživovacia bunka – vegetatívna, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a
rozmnožovacia bunka – generatívna. Z generatívnej bunky vzniknú ďalším mitotickým delením dve samčie
pohlavné bunky–spermatické buny.
b/ Borovicorasty
Kvety borovicorastov
tvoria samčie a samičie šištičky, ktoré sú v čase rozmnožovania farebne odlíšené. Samčie šištičky tvorí
krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky /výtrusné listy/. Sú tvarovo odlišné od tyčiniek
magnóliorastov. Majú dve peľové komôrky /výtrusnice - mikrosporangiá/. V nich sa nachádzajú jednobunkové
peľové zrnká /mikrospóry/.
Samičie šištičky tvorí vreteno, na ktorom sú
v závitnici usporiadané podporné listene, v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny. Na semenných
šupinách sa vytvoria dve nahé vajíčka
/pôvod- výtrusnice/.
2. Kvetné vzorce
a kvetné diagramy
- slúžia na symbolické /kvetné vzorce/ a grafické /kvetné diagramy/
vyjadrenie stavby kvetu. V kvetných vzorcoch sa pre jednotlivé časti používajú medzinárodné značky. Vyjadruje sa nimi:
- súmernosť kvetu: súmerný podľa jednej roviny ¯, lúčovito súmerný podľa niekoľkých rovín *
-
pohlavnosť: obojpohlavný o, samčí o, samičí o
- kvetne časti sa označujú
písmenami: kalich K, koruna C, plodolisty G, tyčinky A
poloha semenníka voči kvetnému lôžku sa znázorňuje vodorovnou čiarou pod číslo, ktoré vyjadruje počet plodolistov /vrchný
semenník/, alebo vodorovnou čiarou nad číslo /spodný semenník/.
- počet kvetných častí sa označuje
číslom od 1 po ¥; ak sú zrastené kvetné časti zrastené, je číslo
v zátvorke;
Jednotlivé časti kvetu bývajú zastúpené v rovnakom počte – môžu byť trojpočetné /jednoklíčnolistové/,
alebo štvor- a päťpočetné /dvojklíčnolistové/.
Príklad kvetného vzorca trojpočetného kvetu
tulipánu:
* P 3+3 A 3+3 G / 3 / kvet lúčovito súmerný, okvetné lístky v dvoch kruhoch po tri, tyčinky v dvoch
kruhoch po tri, semenník /vrchný/ zrastený z troch plodolistov
Príklad kvetného vzorca päťpočetného kvetu prvosienky:
* K / 5 / [C/ 5 / A5] G / 5 /
Kvetné diagramy sú grafickým vyjadrením
stavby kvetu. Spolu s kvetnými vzorcami sa využívajú v systematickej botanike.
3. Vývin vajíčka, opelenie a
oplodnenie
a/ Borovicorasty
Pri borovicorastoch sa haploidné
jadro zárodočného mieška vyvíja odlišne ako pri magnóliorastov. Viacnásobne sa mitoticky delí, čím vzniká primárny
endosperm, ktorý má niekoľko zárodočníkov vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou - oosférou. Počet
zárodočníkov je typický pre jednotlivé druhy borovicorastov a spravidla je konštantný. Vajíčko borovicorastov má jeden vajcový obal.
Opelenie. Peľ borovicorastov sa zachytáva priamo na vajíčku.
Oplodnenie
/jednoduché oplodnenie/
Pri borovicorastoch sa oplodnenia zúčastňuje iba jedna spermatická bunka, druhá zanikne.
Hovoríme o jednoduchom oplodnení. Z oplodnenej oosféry vznikne diploidná zygota, ktorá sa
vyvíja na zárodok, ktorý má niekoľko klíčnych listov /3 – 7/, v závislosti od druhu.
Po oplodnení sa
vajíčko ako celok premení na mnohobunkové semeno. Semeno je tvorené:
1/ diploidným
osemením /vzniklo z vajcového obalu/,
2/ haploidným primárnym endospermom, ktorý má vyživovaciu
funkciu
3/ diploidným zárodkom, ktorý je základom budúcej rastliny
Celá samičia šištička sa postupne premení
na drevnatú plodnú šišku. Z drevnatých semenných šupín sa tvorí na dozretom semene krídlo.
b/ Magnóliorasty
Vo vajíčku sa nachádza nucellus – zárodočné pletivo. Jedna bunka nucella,
tzv. materská bunka zárodočného mieška sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3
zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový mladý zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom.
Jadro mladého zárodočného mieška magnóliorastov sa trikrát za sebou mitoticky delí, vzniká 8 jadier
obklopených cytoplazmou. Z nich sa na jednom póle vajíčka /v blízkosti peľového vchodu/ vytvorí vajcová bunka - oosféra
a dve pomocné bunky – synergidy. Na protiľahlom póle vajíčka sa vytvoria tri protistojné bunky –
antipódy. Zostávajúce dve jadrá vytvoria v strede vajíčka diploidné centrálne jadro /2n/. Zárodočný miešok
magnóliorastov v takomto štádiu vývinu sa nazýva zrelý zárodočný miešok, ktorý je pripravený na oplodnenie = stavba
vajíčka pred oplodnením.
Opelenie. Peľ magnóliorastov sa zachytáva na blizne
piestika. Klíčením peľového zrnka sa vyvíja peľové vrecúško, ktoré prerastá k vajcovej bunke.
Oplodnenie /dvojité oplodnenie/
Pre magnóliorasty je typické dvojité
oplodnenie. Jedna spermatická bunka /n/ splynie s vajcovou bunkou /n/ a vznikne diploidná /2n/ zygota,
z ktorej sa vyvinie zárodok. Druhá spermatická bunka /n/ oplodní diploidné centrálne jadro /2n/ zárodočného
mieška a vznikne triploidný endosperm /3n/, ktorý vyživuje zárodok. Na zárodku rozlišujeme klíčne listy /1
–2/, rastový vrchol a základ koreňa. Vajcové obaly /integumenty/ sa diferencujú na obaly semena –
osemenie. Takto vznikne po oplodnení z vajíčka semeno.
Steny semenníka sa postupne menia na suché,
alebo dužinaté oplodie. Semenník /niekedy i ďalšie súčasti kvetu – kvetné lôžko/ sa po oplodnení premení na
plod, ktorý obsahuje jedno, alebo viac semien. Pri niektorých suchých plodoch oplodie v čase zrelosti puká a semená sa
z plodu uvoľňujú. Typ oplodia /suché, dužinaté/ a počet semien spolu s počtom plodolistov, z ktorých vznikol piestik, určujú typ plodu.
Súkvetia
Kvety semenných rastlín zriedka vyrastajú na stonke jednotlivo /tulipán, záružlie/.
Častejšie tvoria súbory drobnejších kvetov – súkvetia. Súkvetia rozlišujeme na jednoduché a
zložené.
Podľa vzájomného postavenia hlavnej stonky súkvetia voči bočným stonkám sa rozlišujú dva základné druhy
súkvetí: strapcovité – bočné stonky neprerastajú hlavnú stonku a vrcholíkovité – bočné stonky
prerastajú hlavnú stonku.
Príklady strapcovitých súkvetí:
strapec – ríbezle,
vinič hroznorodý,
klas - skorocel, obilniny
jahňada – breza, lieska, vŕba,
okolík – mrkva, rasca,
šúlok -
kukurica,
chocholík - jabloň,
hlávka - ďatelina,
úbor – slnečnica, púpava /čeľaď astrovité/.
Príklady vrcholíkovitých súkvetí: vrcholík, závinok, skrutec, kosáčik, papraslen.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta