Semenné rastliny – Spermatophyta

Semenné rastliny – Spermatophyta

– najvyššie organizované mnohobunkové rastliny;

– telo majú rozlíšené na koreň, stonku, list, väčšina aj kvet, diferencované pletivá;

– kvet predstavuje z morfologického hľadiska skrátený konárik s kvetnými lístkami;

– /semenné r. sú rôznovýtrusné /heterospórické/ typy – ich rodozmena je veľmi zastretá/;

– gametofyt – veľmi redukovaný, vyživuje ho sporofyt;

– tvoria semená – rozmnožujú sa nimi;

– semeno je vyživované materskou rastlinou, opúšťa ju až po dozretí – klíči – nová rastlina;

– / kvet – samčie výtrusné listy = tyčinky a samičie výtrusné listy = plodolisty; v peľniciach tyčiniek vzniknú po redukčnom delení tetrády haploidných peľových zrniek – mikrospóry a na plodolistoch sú 2n vajíčka/

– semenné rastliny fylogeneticky odvodzujeme od ryniorastov – združujú rôzne vývojové vetvy – časť zostala na stupni nahosemennosti /gymnospermia/ – nemajú semená ukryté v plode, sú nahé; iné dospeli až ku krytosemennosti / angiospermia/;

– / v rámci týchto stupňov rozlišujeme 2 vetvy - mikrofilová vývojová vetva – viedla k vzniku listov ihličnanov – kordaitorasty a borovicrasty a megafylovú vývojovú vetvu – viedla k vzniku listov krytosemenných rastlín – lyginodendrorasty, cykasorasty, magnóliorasty/;

Najvýznamnejšie oddelenia semenných rastlín:
Oddelenie: kordaitorasty
Oddelenie: borovicorasty /Pinophyta/
Trieda: ginkgá
Trieda: ihličnany /Pinopsida/
Rad: borovicotvaré
Rad: cyprusotvaré
Rad: tisotvaré
Oddelenie: lyginodendrorasty – papraďosemenné
Oddelenie: cykasorasty
Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
Trieda: dvojklíčnolistové /Magnoliopsida/
Trieda: jednoklíčnolistové /Liliopsida/

Oddelenie: kordaitorasty /Cordaitophyta

– fosílne dreviny stromovitého vzrastu – 20-40m, listy 1m dlhé – ihlicovité, alebo kopijovité

– podieľali sa na vzniku slojov čierneho uhlia; )

Oddelenie: borovicorasty /Pinophyta/

– dreviny s bohato rozkonáreným kmeňom, väčšinou stromovitého vzrastu;

– kolaterálne cievne zväzky – do kruhu usporiadané, v drevnej časti – cievice;

– listy sú spravidla jednoduché, ihlicovité;

– vznikli v prvohorách – karbón, devón; v druhohorách sa vývoj zastavil až do súšasnosti;

Trieda: Ginkgá /Ginkgoopsida/

– jeden recentný druh ginkgo dvojlaločné /Ginkgo biloba/ – dvojdomý strom s výraznými
brachyblastami – vyrastajú na nich široko klinovité dvojlaločné listy s vidlicovitou žilnat.;

– plod – guľatá semenná kôstkovica – veľmi zapácha;

– môže dorásť 40m a dožíva sa až 2000 rokov;

Trieda: ihličnany /Pinopsida/

– najvýznamnejšia trieda borovicorastov;

– prevažne jednodomé stromy, zriedkavejšie kry;

– listy – ihlicovité, alebo šupinovité, vyrastajú na konárikoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch na brachyblastoch /po 2, 5, alebo viac/;
– samčia šištička tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané tyčinky
/premenené výtrusné listy/ – sú tvarovo odlišné od magnóliorastov; majú 2 peľové komôrky
/premenené samčie výtrusnice/ – vznikajú v nich peľové zrná;

– samičia šištička tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa vytvoria dve nahé vajíčka /premenené samičie výtrusnice/;

– plody sú rôzne, najčastejšie drevnaté šišky, ale aj šiškové a semenné bobule;

– semená sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly /borovica 1-3 roky/;

– zárodok má viac klíčnych listov /2-15/;

– patrí k nim asi 600 druhov – najmä na severnej pologuli, menej na južnej;

– rady: borovicotvaré, cyprusotvaré, tisotvaré;

Rad: borovicotvaré

– /majú jednu čeľaď – borovicovité/;

– prevažne stromovité druhy – v dreve a kôre majú živicové kanáliky;

– listy sú ihlicovité, vždy zelené, pretrvávajú na rastline 6 – 14 rokov, zriedkavo opadavé;

– plody sú drevnaté šišky; semená sú väčšinou krídlaté;

ZÁSTUPCOVIA:

– jedľa biela / Abies alba/ – má štíhly kmeň, hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé, ploché, neprisadajú na listový vankúšik, po ich opadaní sú konáriky drsné, šišky sú vzpriamené s plochými semennými šupinami – po dozretí sa rozpadajú na strome;

– smrek obyčajný /Picea abies/ -má hnedočervenú, šupinovito rozpukanú kôru, ihlice sú štvorhranné, pichľavé, na listových vankúšikoch, po ich opadaní sú konáriky drsné,

– šišky visiace, nerozpadavé; drevo je mäkké, vhodné ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a i.;

– smrek pichľavý /Picea pungens/-má striebristé, pichľavé ihlice a mäkké svetlohnedé šišky

– duglaska tisolistá – má mäkké, svetlozelené, voňavé ihlice, spolu so smrekom pichľavým sa často pestuje v parkoch a okrasných záhradách;

– smrekovec opadavý /Larix decidua/ – má každoročne opadavé ihlice vo zväzočkoch na brachyblastoch, má kvalitné drevo cenené najmä v stavebníctve a nábytkárstve;

– borovica lesná /Pinus sylvestris/ – kôra je červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná, poskytuje veľmi cenné drevo;

– borovica čierna /Pinus nigra/ – má tmavý kmeň a dlhé ihlice;

– borovica kosodrevinová /kosodrevina – Pinus mugo/- v horských polohách, nízka;

– borovica limbová /limba–Pinus cembra/-vo vysokých polohách, cenné drevo, jedlé sem.;

– borovica hladká /vejmutovka-Pinus strobus/ – má dlhé, mäkké ihlice a podlhovasté, mierne ohnuté šišky, vysádza sa v parkoch, ale aj v lesných porastoch;

Rad: cyprusotvaré

– stromy aj kry; listy ihlicovité, alebo šupinaté; zrelé šišky sú malé, guľovitého tvaru;

– pri niektorých druhoch semenné šupiny spolu zrastajú, dužinatejú- plod – šišková bobuľa;

– sekvojovec mamutí – S.Amerika, dožíva sa 4000 rokov, dorastá do výšky 120m;

– tuja západná – v parkoch a na cintorínoch;

– borievka obyčajná /Juniperus kommunis/ – dvojdomý ker, alebo nízky strom, ostro pichľavé listy v 3-alebo 4-početných praslenoch; šišková bobuľa – borievky– čiernomodré – dozrievajú v druhom až treťom roku – korenina, výroba destilátov /borovička/;

Rad: tisotvaré

– tis obyčajný /Taxus baccata/ – plod – semenná bobuľa – červená;

– chránený druh, jedovatý – obsahuje alkaloid taxín, s výnimkou červeného mieška;

– vysádza sa v parkoch a okrasných záhradách;

Oddelenie: lyginodendrorasty – Lyginodendrophyta
– fosílne rastliny podobné papradiam – papraďosemenné rastliny – dreviny –stromy, kry, liany;

– veľké perovitozložené listy;

– z fylogenetického hľadiska sú dôležité pre vývoj krytosemenných rastlín;

Oddelenie: cykasorasty – Cycadophyta

– sú to dreviny s veľkými niekedy až 3 m dlhými perovito zloženými listami, ktoré vyrastajú
na vrchole kmeňa, plodom je semenná kôstkovica; )

Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/

– najmladšie a aj najvyspelejšie oddelenie;

– dochádza k ešte väčšej redukcii gametofytu;

– patria sem dreviny aj byliny – pôvodnejšie sú dreviny;

– v stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu /dvojklíč./, alebo roztrúsené /jednokl./;

– v drevnej časti cz sú cievy; listy majú rovnobežnú, alebo sieťovitú žilnatinu;

– charakteristickým orgánom je kvet;

– všetky kvetné časti /sterilné – kvetný obal, fertilné – tyčinky a plodolisty/, okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu;

– magnóliorasty sú rozšírené po celom zemskom povrchu, patrí k nim vyše 250000 druhov;

– rozdeľujeme ich na dve triedy – dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové.

Trieda: dvojklíčnolistové rastliny

– sú druhovo najpočetnejšou skupinou kratosemenných rastlín

Významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín
(Čeľaď: magnóliovité /Magnoliacea/

– najstaršia čeľaď krytosemenných rastlín;

– veľké acyklické kvety, výrazne predĺžené kvetné lôžko, v závitnici usporiadané kvet. Obaly;

– plodom je mechúrik, alebo nažka;

– v parkoch sa pestuje magnólia veľkokvetá;)

(Čeľaď: iskerníkovité /Ranunculaceae/

– obojpohlavné kvety buď s okvetím /P 3+3/, alebo K5 C5, /obsahujú alkaloidy/;

– ak je v semenníku veľa vajíčok, plodom sú mechúriky, ak jedno vajíčko, plodom je nažka;

– iskerník prudký, blyskáč jarný, záružlie močiarne /plodstvo mechúrikov/, veternica hájna /plodstvo nažiek/, poniklec, orlíček, prilbica, hlaváčik a i.;)

Čeľaď: makovité /Papaveraceae/

– väčšinou byliny s prchavými kališnými lístkami, v parenchýme sú mliečnice, obsahujú veľa biologicky účinných látok, najmä alkaloidy; plodom je tobolka alebo nažka;

– mak siaty – pestuje sa pre olejnaté semená, z makovíc /toboliek/ sa vyrábajú lieky;
mak vlčí, lastovičník a i.;

(Čeľaď: leknovité /Nymphaeaceae/

– od nich odvodzujeme pôvod jednoklíčnolistových rastlín;

– lekno biele- veľké biele kvety, na vode;)

(Čeľaď: pŕhľavovité /Urticaceae/

– pŕhľava dvojdomá – byle a listy má porastené pŕhlivými chĺpkami, ktoré obsahujú jedovaté látky; je to liečivá rastlina;)

(Čeľaď: konopovité /Cannabaceae/

– konopa siata /Canabis sativa/ – dvojdomá rastlina, pestuje sa ako textilná rastlina, má pevné
lykové vlákna, zo semien sa lisuje olej;

– chmeľ obyčajný /Humulus lupulus/ – pestuje sa pre piestikové súkvetia /samičie/ – šištice, ktoré obsahujú horké látky /humulon/ s antibiotickými účinkami – výroba piva;)

Čeľaď: bukovité /Fagaceae/

– dreviny s jednopohlavnými kvetmi, ktoré vytvárajú súkvetia – jahňady, sú vetroopelivé;
plody sú nažky;

– buk lesný – nažky sú bukvice;

– dub letný - nažky sú žaľude;

– gaštan jedlý – má jedlé semená;

(Čeľaď: vŕbovité /Salicaceae/

– vŕba rakyta, topoľ biely, topoľ osika, topoľ čierny – majú súkvetie jahňady /“bahniatka“/

– plod – tobolky; dvojdomé dreviny;)

(Čeľad: brezovité /Betulaceae/

– breza previsnutá – je nenáročná na pôdu, rastie od nížin až po vrchy, má mäkké drevo,
poskytuje liečivé listy;

– jeľša lepkavá – jej piestikové súkvetia v čase zrelosti drevnatejú; poskytuje trvanlivé drevo
vhodné pre nábytkársky priemysel;)
(Čeľad: lieskovité /Corylaceae/

– lieska obyčajná – jej plody sú známe ako chutné oriešky;

– hrab obyčajný – má kvalitné drevo, z ktorého sa zhotovuje rôzne náradie; )

(Čeľaď: kapustovité /Brassicaceae/

– majú 4-početné kvety;

– plod – šešuľa – obsahuje štipľavé horčičné silice, charakteristické pre túto čeľaď;

– dôležité zeleniny – kapusta hlávková, kaleráb, karfiol, kel, reďkev siata; repka olejka;

– pochutiny – horčica biela, chren dedinský;

– poľné buriny – horčica ohnicová, reďkev roľná; )

(Čeľaď: lipovité

– lipa malolistá – má drevo vhodné na rezbárske práce; z jej kvetov sa pripravuje liečivý čaj; )

Čeľaď: ružovité /Rosaceae/

– majú pravidelné 5 početné kvety;

– mnohopočetný súbor tyčiniek;

– plody sú mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice;

– patria sem – okrasné rastliny ruža šípová /rod ruža/, ovocné stromy, úžitkové rastliny;

– jahoda obyčajná /Fragaria vesca/ – má vyklenuté a zdužinatené lôžko, v ktorom sú poloponorené nažky -plodstvo nažiek – chutné ovocie;

– ostružina malinová – malina, ostružina černicová – černica – plodstvo kôstkovičiek;

– kôstkovice má rod slivka, čerešňa, marhuľa, broskyňa; mandľa;

– malvice majú – jabloň, hruška, hloh;

Čeľaď: bôbovité /Fabaceae/

– patria sem dreviny a byliny, ktoré majú na koreňoch symbiotické nitrifikačné baktérie;

– plod je struk;
(kališné lístky ich kvetov spolu zrastajú, korunné lupienky sú voľné vrchný sa volá strieška,
dva bočné krídla a dva spodné čiastočne zrastajú a tvoria člnok); plod je struk;

– obsahujú veľa bielkovín; patrí sem množstvo hospodársky významných druhov;

– krmoviny – ďatelina lúčna, lucerna siata, vika siata;

– pre úžitkovú vysokú hodnotu sa pestuje – šošovica, fazuľa, sója, hrach, podzemnica olejná -
jej pražené semená sa jedia ako arašidy – búrske oriešky;
drevina – agát biely, štedrec ovisnutý /zlatý dážď/;

Čeľaď: mrkvovité /Daucaceae/

– sú väčšinou byliny s drobnými kvetmi, (ktoré vytvárajú jednoduchý, alebo zložený okolík;)

– plody sú dvojnažky;

– používajú sa ako korenie – rasca, fenikel;

– koreňová a vňaťová zelenina – mrkva, petržlen, zeler, kôpor;

– (divo rastúce druhy – boľševník borščový – má 1 – 2 metre, obsahuje jedovaté látky;

– bolehlav škvrnitý – obsahuje prudký rastlinný jed;

(Čeľaď: ľuľkovité /Solanaceae/

– typickým plodom je bobuľa alebo tobolka

– patrí sem veľa hospodársky významných druhov, napr. rajčiak, paprika ročná, tabak virgínsky, ľuľok zemiakový

– patrí sem aj jedovatý ľuľok zlomocný s veľkými listami a čiernymi lesklými bobuľami – najčastejšie rastie na rúbaniskách; )

(Čeľaď: hluchavkovité /Lamiaceae/

– sú typické tým, že obsahujú veľa silíc, preto sa mnohé druhy používajú na prípravu liečiv, vo
voňavkárstve a ako koreniny;

– medzi najznámejšie druhy patrí hluchavka, materina dúška, pamajorán, rozmarín, levanduľa,
bazalka, majorán, mäta pieporná; )

Čeľaď: astrovité /Asteraceae/

– sú prevažne byliny s charakteristickým súkvetím – úborom, ktorý robí dojem jedného kvetu;

– v semenníku je len jedno vajíčko;

– plod je jednosemenná nažka, ktorá má na svojom vrchole lietacie zariadenie;

– najznámejšou pestovanou rastlinou je slnečnica ročná, z jej nažiek sa lisuje olej;

– z ozdobných druhov sú známe georgíny, cínie, aksamietnice;

– chránený druh – plesnivec alpínsky;

– z bežne rozšírených druhov je známy lopúch, rebríček, nechtík lekársky, margaréta biela,
rumanček, púpava, sedmokráska;

– ako zelenina je známy šalát siaty;

– nepríjemnými burinami sú bodliak a pichliač.

hospodársky dôležité druhy dvojklíčnolistových rastlín – vinič hroznorodý /bobule/; chmeľ obyčajný /šištice/; ľan siaty /lyková časť CZ – surovina na výrobu ľanovej priadze a ľanového plátna, zo zrelých semien sa lisuje ľanový olej/; mak siaty /olejnaté semená z toboliek; v Ázii aj inde sa pestuje aj pre ópium/; repa obyčajná /buľvy jej variety altissima – cukor – cukrová repa/; kakaovník obyčajný – nízky strom, pestuje sa hlavne v Afrike; čaj sú sušené listy vždyzeleného kra čajovníka čínskeho; káva sú semená vždyzeleného stromu kávovníka arabského, pôvodne pochádza z Etiópie; kakaovník obyčajný – zo semien – kakao; kaučukovník – v mliečniciach – mliekovitá šťava – kaučuk; okrem rasce a papriky je najbežnejším korením čierne korenie – sú to rýchle sušené nezrelé bobule ovíjavého kra piepra čierneho /preto sú zvráskavené/; nové korenie sú usušené nedozreté bobule pimentovníka lekárskeho; bobkový list sú usušené listy vavrínu obyčajného – vždyzelená bylina – Stredomorie; bavlna – 20-65cm dlhé chlpy vyrastajúce zo semien uložených v tobolkách bavlníka; kolovité – zo semien – kolové preparáty;

Trieda: jednoklíčnolistové rastliny

– vývojovo sú mladšie ako dvojklíčnolistové rastliny;

– ich pôvod odvodzujeme od starobylých typov leknovitých;

– patrí k nim približne 40 000 druhov, rozšírených po celej Zemi;

Významné čeľade jednoklíčnolistových rastlín

Čeľaď: ľaliovité /Liliaceae/

– sú byliny s podzemkami alebo cibuľami a jednoduchými, zriedkavejšie rúrkovitými listami – cibuľa;

– kvety majú pravidelné, trojpočetné s voľným okvetím P 3+3 alebo zrasteným P /3+3/;

– plodom sú tobolky alebo bobule;

– niektoré druhy sa pestujú ako zelenina, napr. cibuľa = cesnak cibuľový /Alium cepa/,
cesnak = cesnak kuchynský /Alium sativum/ a pažítka = cesnak pažítkový;

– patrí sem ľalia biela, ľalia zlatohlavá, tulipán, hyacint, konvalinka, kokorík;

(Čeľaď: amarylkovité

– patrí sem známy posol jari snežienka jarná – na stonke má jeden ovisnutý kvet

– narcis žltý sa pestuje v záhradách )

Čeľaď: lipnicovité /Poaceae/

– patria sem byliny, zriedkavo dreviny /bambusy/

– v dôsledku vetroopelivosti majú väčšinou redukované kvetné obaly a kvety zostavené do súkvetí – klásky a klasy; v semenách je múčny endosperm;

– majú zväzkovité korene alebo majú podzemky;

– stonka sa nazýva steblo, ktoré ja zvyčajne duté, zriedkavo plné /kukurica/ s kolienkami;

– listy vyrastajú na kolienkach, sú pošvaté, majú dlhú stužkovitú alebo čiarkovitú čepeľ;

– (medzi čepeľou a pošvou je blanitý jazýček);

– kvety sú drobné, obojpohlavné, zriedka jednopohlavné /kukurica/, vplyvom vetroopelivosti
sú značne redukované, možno ich odvodiť z kvetného vzorca * P3+3 A3+3 G /3/;

– v semenníku je len jedno vajíčko, plodom je zrno;

– sú dôležitou zložkou trávnatých spoločenstiev – lúky, stepi, savany, prérie;

– mnohé druhy patria k dôležitým krmovinám;

– TRÁVY: rod lipnica- lipnica lúčna, kostrava ,reznačka, timotejka lúčna;
našou najvyššou trávou je trsť obyčajná, ktorá má 2-3 m vysoké steblá a tuhé sivozelené
listy, rastie na močiaroch a mokrých lúkach;

– OBILNINY: ryža siata, jačmeň siaty, jačmeň dvojradový – sa pestuje na výrobu piva,
ovos siaty, pšenica siata, kukurica siata – jej tyčinkovité kvety tvoria súkvetie- metlinu,

piestikové kvety tvoria šúlok, obalený zelenými pošvami listov; využíva sa najmä ako krmovina v živočíšnej výrobe, pre bohatý obsah bielkovín je aj zdrojom racionálnej výživy
človeka, obľúbené sú aj pukance /pop corn/;

– DREVINY – bambus trsteníkovitý – pochádza z JV Ázie – je všestranne úžitková rastlina.

Čeľaď: arekovité /Arecaceae/

– sú to stromovité alebo lianovité rastliny, zväčša s nerozkonáreným kmeňom, na vrchole
zakončeným veľkými, dlhostopkatými listami, ktoré sú spočiatku jednoduché, neskôr sa trhajú perovito alebo dlaňovito;

– (kvety sú veľmi drobné, vytvárajú súkvetia – šúlok, alebo metliny;

– kvety majú nenápadné okvetie, väčšinou sú jednopohlavné;

– plodom je kôstkovica, bobuľa alebo nažka; )

– palmy rastú v trópoch a subtrópoch celého sveta;

– palma areka betelová, kokosovník obyčajný – pestuje pre jednosemenné kôstkovice, z vlákniny strednej vrstvy plodu sa zhotovujú laná, koberce, vrecia, z endospermu sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov; datľovník obyčajný – datľová palma poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice – datle; olejnica guinejská sa pestuje pre olejnaté semená, z ktorých sa získava palmový olej.