Semenné rastliny - Spermatophyta

Prírodné vedy » Biológia

Autor: maturant
Typ práce: Referát
Dátum: 14.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 487 slov
Počet zobrazení: 25 075
Tlačení: 1 235
Uložení: 2 648
najvyššie organizované mnohobunkové rastliny;
-  telo majú rozlíšené na koreň, stonku, list, väčšina aj kvet, diferencované pletivá;
kvet predstavuje z morfologického hľadiska skrátený konárik s kvetnými lístkami;
/semenné r. sú rôznovýtrusné /heterospórické/  typy – ich rodozmena je veľmi zastretá/;
gametofyt – veľmi redukovaný, vyživuje ho sporofyt;
-  tvoria semená – rozmnožujú sa nimi;
semeno je vyživované materskou rastlinou, opúšťa ju až po dozretí – klíči – nová rastlina;
/ kvet – samčie výtrusné listy = tyčinky a samičie výtrusné listy = plodolisty; v peľniciach  tyčiniek  vzniknú po redukčnom delení tetrády haploidných peľových zrniek – mikrospóry a na plodolistoch sú 2n vajíčka/
  - semenné rastliny fylogeneticky odvodzujeme od ryniorastov – združujú rôzne vývojové vetvy – časť zostala na stupni nahosemennosti /gymnospermia/ - nemajú semená ukryté v plode, sú nahé; iné dospeli až ku krytosemennosti / angiospermia/;
/ v rámci týchto stupňov rozlišujeme 2 vetvy -  mikrofilová vývojová vetva – viedla k vzniku listov ihličnanov – kordaitorasty a borovicrasty a megafylovú vývojovú vetvu – viedla k vzniku listov krytosemenných rastlín – lyginodendrorasty, cykasorasty, magnóliorasty/;
 
Najvýznamnejšie oddelenia semenných rastlín:
Oddelenie:  kordaitorasty
Oddelenie:  borovicorasty /Pinophyta/
  Trieda:  ginkgá
  Trieda:  ihličnany /Pinopsida/
  Rad:  borovicotvaré
  Rad: cyprusotvaré
  Rad: tisotvaré
Oddelenie: lyginodendrorasty – papraďosemenné
Oddelenie: cykasorasty
Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
  Trieda: dvojklíčnolistové /Magnoliopsida/
  Trieda:  jednoklíčnolistové /Liliopsida/
 
Oddelenie:  kordaitorasty /Cordaitophyta
-  fosílne dreviny stromovitého vzrastu – 20-40m, listy 1m dlhé – ihlicovité, alebo kopijovité
-  podieľali sa na vzniku slojov čierneho uhlia; ]

Oddelenie:  borovicorasty /Pinophyta/
-  dreviny s bohato rozkonáreným kmeňom, väčšinou stromovitého vzrastu;
kolaterálne cievne zväzky – do kruhu usporiadané, v drevnej časti – cievice;
-  listy sú spravidla jednoduché, ihlicovité;
-  vznikli v prvohorách – karbón, devón; v druhohorách sa vývoj zastavil až do súšasnosti;
 
Trieda:  Ginkgá /Ginkgoopsida/
-  jeden recentný druh ginkgo dvojlaločné /Ginkgo biloba/ - dvojdomý strom s výraznými
brachyblastami – vyrastajú na nich široko klinovité dvojlaločné listy s vidlicovitou žilnat.;
-  plod – guľatá semenná kôstkovica – veľmi zapácha;
-  môže dorásť 40m a dožíva sa až 2000 rokov;
 
Trieda:  ihličnany /Pinopsida/
-  najvýznamnejšia trieda borovicorastov;
-  prevažne jednodomé stromy, zriedkavejšie kry;
-  listy – ihlicovité, alebo šupinovité, vyrastajú  na konárikoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch na brachyblastoch /po 2, 5, alebo viac/;
  - samčia šištička tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané tyčinky
  /premenené výtrusné listy/ - sú tvarovo odlišné od magnóliorastov; majú 2 peľové komôrky 
  /premenené samčie výtrusnice/ - vznikajú v nich peľové zrná;
samičia šištička tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene  a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa vytvoria  dve nahé vajíčka /premenené samičie výtrusnice/;
-  plody sú rôzne, najčastejšie drevnaté šišky, ale aj šiškové  a semenné bobule;
-  semená sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly /borovica 1-3 roky/;
-  zárodok má viac klíčnych listov /2-15/;
-  patrí k nim asi 600 druhov – najmä na severnej pologuli, menej na južnej;
-  rady: borovicotvaré, cyprusotvaré, tisotvaré;
 
Rad: borovicotvaré
/majú jednu čeľaď – borovicovité/;
-  prevažne stromovité druhy – v dreve a kôre majú živicové kanáliky;
-  listy sú ihlicovité, vždy zelené, pretrvávajú na rastline 6 – 14 rokov, zriedkavo opadavé;
-  plody sú drevnaté šišky; semená sú väčšinou krídlaté;
 
ZÁSTUPCOVIA:
jedľa biela / Abies alba/ - má štíhly kmeň, hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé, ploché, neprisadajú na listový vankúšik, po ich opadaní sú konáriky drsné,  šišky sú  vzpriamené s plochými semennými šupinami – po dozretí sa rozpadajú  na strome;
smrek obyčajný /Picea abies/ -má hnedočervenú, šupinovito rozpukanú kôru, ihlice sú štvorhranné, pichľavé, na listových vankúšikoch, po ich opadaní sú konáriky drsné,
šišky visiace, nerozpadavé; drevo je mäkké, vhodné ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a i.;
smrek pichľavý /Picea pungens/-má striebristé, pichľavé ihlice a mäkké svetlohnedé šišky
duglaska tisolistá – má mäkké, svetlozelené, voňavé ihlice, spolu so smrekom pichľavým sa často pestuje v parkoch a okrasných záhradách;
smrekovec opadavý /Larix decidua/ - má každoročne opadavé ihlice vo zväzočkoch na brachyblastoch, má kvalitné drevo cenené najmä v stavebníctve a nábytkárstve;
borovica lesná /Pinus sylvestris/ - kôra je červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne  rozpukaná, poskytuje veľmi cenné drevo;
borovica čierna /Pinus nigra/ - má tmavý kmeň a dlhé ihlice;
borovica kosodrevinová /kosodrevina – Pinus mugo/- v horských polohách, nízka;
borovica limbová /limba–Pinus cembra/-vo vysokých polohách, cenné drevo, jedlé sem.;
borovica hladká /vejmutovka-Pinus strobus/ - má dlhé, mäkké ihlice a podlhovasté, mierne ohnuté šišky, vysádza sa v parkoch, ale aj v lesných porastoch;
 
Rad: cyprusotvaré
-  stromy aj kry; listy ihlicovité, alebo šupinaté; zrelé šišky sú malé, guľovitého tvaru;
-  pri niektorých druhoch semenné šupiny spolu zrastajú, dužinatejú- plod – šišková bobuľa;
sekvojovec mamutí – S.Amerika, dožíva sa 4000 rokov, dorastá do výšky 120m;
tuja západná – v parkoch a na cintorínoch;
borievka obyčajná /Juniperus kommunis/ - dvojdomý ker, alebo nízky strom, ostro pichľavé listy v 3-alebo 4-početných praslenoch; šišková bobuľa  - borievky– čiernomodré – dozrievajú v druhom až treťom roku – korenina, výroba destilátov /borovička/;
 
Rad:  tisotvaré
tis obyčajný /Taxus baccata/ - plod – semenná bobuľa – červená;
chránený druh, jedovatý – obsahuje alkaloid taxín, s výnimkou červeného mieška;
-  vysádza sa v parkoch a okrasných záhradách;

Oddelenie: lyginodendrorasty - Lyginodendrophyta
- fosílne rastliny podobné papradiam – papraďosemenné rastliny – dreviny –stromy, kry, liany;
-  veľké perovitozložené listy;
-  z fylogenetického hľadiska sú dôležité pre vývoj krytosemenných rastlín;

Oddelenie: cykasorasty - Cycadophyta
-  sú to dreviny s veľkými niekedy až 3 m dlhými perovito zloženými listami, ktoré vyrastajú
na vrchole kmeňa, plodom je semenná kôstkovica; ]

Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
-  najmladšie a aj najvyspelejšie oddelenie;
-  dochádza k ešte väčšej redukcii gametofytu;
-  patria sem dreviny aj byliny – pôvodnejšie sú dreviny;
-  v stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu /dvojklíč./, alebo roztrúsené /jednokl./;
-  v drevnej časti czcievy; listy majú rovnobežnú, alebo sieťovitú žilnatinu;
-  charakteristickým orgánom je kvet;
-  všetky kvetné časti /sterilné – kvetný obal, fertilné – tyčinky a plodolisty/, okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu;
magnóliorasty sú rozšírené  po celom zemskom povrchu, patrí k nim vyše 250000 druhov;
-  rozdeľujeme ich na dve triedy – dvojklíčnolistové jednoklíčnolistové.
 
Trieda: dvojklíčnolistové rastliny
-  sú druhovo najpočetnejšou skupinou kratosemenných rastlín

Významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín
[Čeľaď:  magnóliovité  /Magnoliacea/
-  najstaršia čeľaď krytosemenných rastlín;
-  veľké acyklické kvety, výrazne predĺžené kvetné lôžko, v závitnici usporiadané kvet. Obaly;
-  plodom je mechúrik, alebo nažka;
-  v parkoch sa pestuje magnólia veľkokvetá;]
 
[Čeľaď: iskerníkovité /Ranunculaceae/ 
-  obojpohlavné kvety buď s okvetím /P 3+3/, alebo K5 C5, /obsahujú alkaloidy/;
-  ak je v semenníku veľa vajíčok, plodom sú mechúriky, ak  jedno vajíčko, plodom je nažka;
iskerník prudký, blyskáč jarný, záružlie močiarne /plodstvo mechúrikov/, veternica hájna /plodstvo nažiek/, poniklec,  orlíček, prilbica, hlaváčik a i.;]
 
Čeľaď: makovité /Papaveraceae/
-  väčšinou byliny s prchavými kališnými lístkami, v parenchýme sú mliečnice, obsahujú veľa biologicky účinných látok, najmä alkaloidy;  plodom je tobolka alebo nažka;
mak siaty – pestuje sa pre olejnaté semená, z makovíc /toboliek/ sa vyrábajú lieky;
mak vlčí, lastovičník a i.;
 
[Čeľaď:  leknovité /Nymphaeaceae/
-  od nich odvodzujeme pôvod jednoklíčnolistových rastlín;
lekno biele- veľké biele kvety, na vode;]
 
[Čeľaď: pŕhľavovité /Urticaceae/
pŕhľava dvojdomá – byle a listy má porastené pŕhlivými chĺpkami, ktoré obsahujú jedovaté  látky; je to liečivá rastlina;]
 
[Čeľaď: konopovité /Cannabaceae/
konopa siata /Canabis sativa/ – dvojdomá rastlina, pestuje sa ako textilná rastlina, má pevné
lykové vlákna, zo semien sa lisuje olej;
  - chmeľ obyčajný /Humulus lupulus/ - pestuje sa pre piestikové súkvetia /samičie/ - šištice, ktoré obsahujú horké látky /humulon/ s antibiotickými účinkami – výroba piva;]
 
Čeľaď: bukovité /Fagaceae/
-  dreviny s jednopohlavnými kvetmi, ktoré vytvárajú súkvetia – jahňady, sú vetroopelivé;
plody sú nažky;
buk lesný – nažky sú bukvice;
dub letný -  nažky sú žaľude;
gaštan jedlý – má jedlé semená;
 
[Čeľaď: vŕbovité /Salicaceae/ 
vŕba rakyta, topoľ biely,  topoľ osika,  topoľ čierny – majú súkvetie jahňady  /“bahniatka“/
-   plod – tobolky;  dvojdomé dreviny;]
 
[Čeľad:  brezovité /Betulaceae/
  -  breza  previsnutá – je nenáročná na pôdu, rastie od nížin až po vrchy, má mäkké drevo,
  poskytuje liečivé listy;
jeľša lepkavá – jej piestikové súkvetia v čase zrelosti drevnatejú; poskytuje trvanlivé drevo
vhodné pre nábytkársky priemysel;]
[Čeľad:  lieskovité  /Corylaceae/
lieska obyčajná – jej plody sú  známe ako chutné oriešky;
hrab obyčajný – má kvalitné drevo, z ktorého sa zhotovuje rôzne náradie; ]
 
[Čeľaď: kapustovité  /Brassicaceae/
-  majú 4-početné kvety;
-  plod – šešuľa – obsahuje štipľavé horčičné silice, charakteristické pre túto čeľaď;
-  dôležité zeleniny - kapusta hlávková, kaleráb, karfiol, kel,  reďkev siata; repka olejka;
-  pochutiny – horčica  biela, chren dedinský;
-  poľné buriny – horčica ohnicová, reďkev roľná; ]
 
[Čeľaď:  lipovité
lipa malolistá – má drevo vhodné na rezbárske práce; z jej kvetov sa pripravuje liečivý čaj; ]
 
Čeľaď:  ružovité /Rosaceae/
-  majú pravidelné 5 početné kvety;
-  mnohopočetný súbor tyčiniek;
- plody sú mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice;
- patria sem - okrasné rastliny ruža šípová /rod ruža/, ovocné stromy, úžitkové rastliny;
- jahoda obyčajná /Fragaria vesca/ - má vyklenuté a zdužinatené lôžko, v ktorom sú poloponorené nažky -plodstvo nažiek – chutné ovocie;
- ostružina malinová – malina, ostružina černicová – černicaplodstvo kôstkovičiek;
- kôstkovice má rod slivka, čerešňa, marhuľa, broskyňa;  mandľa;
- malvice majú – jabloň, hruška, hloh;
 
Čeľaď:  bôbovité /Fabaceae/
-  patria sem dreviny a byliny, ktoré majú na koreňoch symbiotické nitrifikačné baktérie;
-  plod je struk;
  [kališné lístky ich kvetov spolu zrastajú, korunné lupienky sú voľné vrchný sa volá strieška, 
  dva bočné krídla a dva spodné čiastočne zrastajú a tvoria člnok]; plod je struk;
-  obsahujú veľa bielkovín;  patrí sem množstvo hospodársky významných druhov;
- krmoviny – ďatelina lúčna, lucerna siata, vika siata;
- pre úžitkovú vysokú hodnotu sa pestuje - šošovica, fazuľa, sója, hrach, podzemnica olejná -
jej pražené semená sa jedia ako arašidy – búrske oriešky;
  drevina – agát biely,  štedrec ovisnutý /zlatý dážď/;
 
Čeľaď:  mrkvovité /Daucaceae/
-  sú väčšinou byliny s drobnými kvetmi, [ktoré vytvárajú jednoduchý, alebo zložený okolík;]
-  plody sú dvojnažky;
-  používajú sa ako korenie – rasca, fenikel;
-  koreňová a vňaťová zelenina - mrkva, petržlen, zeler, kôpor;
-  [divo rastúce druhy – boľševník borščový – má 1 – 2 metre, obsahuje jedovaté látky;
  - bolehlav škvrnitý – obsahuje prudký rastlinný jed;
 
[Čeľaď:  ľuľkovité /Solanaceae/
-  typickým plodom  je bobuľa alebo tobolka
-  patrí sem veľa hospodársky významných druhov, napr. rajčiak, paprika ročná, tabak virgínsky, ľuľok zemiakový
-  patrí sem aj jedovatý ľuľok zlomocný s veľkými listami a čiernymi lesklými bobuľami – najčastejšie rastie na rúbaniskách; ]
 
[Čeľaď: hluchavkovité /Lamiaceae/
-  sú typické tým, že obsahujú veľa silíc, preto sa mnohé druhy používajú na prípravu liečiv, vo
voňavkárstve a ako koreniny;
-  medzi najznámejšie druhy patrí hluchavka, materina dúška, pamajorán, rozmarín, levanduľa,
bazalka, majorán, mäta pieporná; ]
 
Čeľaď: astrovité /Asteraceae/
-  sú prevažne byliny s charakteristickým súkvetím – úborom, ktorý robí dojem jedného kvetu;
-  v semenníku je len jedno vajíčko;
-  plod je jednosemenná nažka, ktorá má na svojom vrchole lietacie zariadenie;
-  najznámejšou pestovanou rastlinou je slnečnica ročná, z jej nažiek sa lisuje olej;
-  z ozdobných druhov sú známe georgíny, cínie, aksamietnice;
-  chránený druh – plesnivec alpínsky;
-  z bežne rozšírených druhov je známy lopúch, rebríček, nechtík lekársky, margaréta biela,
rumanček, púpava, sedmokráska;
-  ako zelenina je známy šalát siaty;
-  nepríjemnými burinami sú bodliak  a  pichliač.
 
hospodársky dôležité druhy dvojklíčnolistových rastlín vinič hroznorodý /bobule/; chmeľ obyčajný /šištice/; ľan siaty /lyková časť CZ – surovina na výrobu ľanovej priadze a ľanového plátna, zo zrelých semien sa lisuje ľanový olej/; mak siaty /olejnaté semená z toboliek; v Ázii aj inde sa pestuje aj pre ópium/; repa obyčajná /buľvy jej variety altissima  – cukor – cukrová repa/; kakaovník obyčajný – nízky strom, pestuje sa hlavne v Afrike; čaj sú sušené listy vždyzeleného kra čajovníka čínskeho; káva sú semená  vždyzeleného stromu kávovníka arabského, pôvodne pochádza z Etiópie; kakaovník obyčajný – zo semien  - kakao;  kaučukovník – v mliečniciach – mliekovitá šťava – kaučuk; okrem rasce a papriky je najbežnejším korením čierne korenie – sú to rýchle sušené nezrelé bobule ovíjavého kra piepra čierneho /preto sú zvráskavené/; nové korenie sú usušené nedozreté bobule pimentovníka lekárskeho; bobkový list sú usušené listy vavrínu obyčajného – vždyzelená bylina – Stredomorie; bavlna – 20-65cm dlhé  chlpy vyrastajúce zo semien uložených v tobolkách bavlníka; kolovité – zo semien – kolové preparáty;
 
Trieda:  jednoklíčnolistové rastliny
-  vývojovo sú mladšie ako dvojklíčnolistové rastliny;
-  ich pôvod odvodzujeme od starobylých typov leknovitých;
-  patrí k nim približne 40 000 druhov, rozšírených po celej Zemi;

Významné čeľade jednoklíčnolistových rastlín
Čeľaď: ľaliovité /Liliaceae/
-  sú byliny s podzemkami alebo cibuľami a jednoduchými, zriedkavejšie rúrkovitými listami – cibuľa;
-  kvety majú pravidelné, trojpočetné s voľným okvetím P 3+3 alebo zrasteným P /3+3/;
-  plodom sú tobolky alebo bobule;
-  niektoré druhy sa pestujú ako zelenina, napr. cibuľa = cesnak cibuľový /Alium cepa/,
cesnak = cesnak kuchynský /Alium sativum/ pažítka = cesnak pažítkový;
-  patrí sem ľalia biela, ľalia zlatohlavá, tulipán, hyacint, konvalinka, kokorík;
 
[Čeľaď: amarylkovité
-  patrí sem známy posol jari snežienka jarná – na stonke má jeden ovisnutý kvet
narcis žltý sa pestuje v záhradách ]
 
 Čeľaď:  lipnicovité  /Poaceae/
-  patria sem byliny, zriedkavo  dreviny /bambusy/
-  v dôsledku vetroopelivosti majú väčšinou redukované kvetné obaly a kvety zostavené do súkvetí – klásky  a  klasy;  v semenách  je múčny endosperm;
-  majú zväzkovité korene alebo majú podzemky;
-  stonka sa nazýva steblo, ktoré ja zvyčajne duté, zriedkavo plné /kukurica/ s kolienkami;
-  listy vyrastajú na kolienkach, sú pošvaté, majú dlhú stužkovitú alebo  čiarkovitú čepeľ;
-  [medzi čepeľou a pošvou je blanitý jazýček];
-  kvety sú drobné, obojpohlavné, zriedka jednopohlavné /kukurica/, vplyvom vetroopelivosti
sú značne redukované, možno ich odvodiť z kvetného vzorca * P3+3 A3+3 G /3/;
-  v semenníku je len jedno vajíčko, plodom je zrno;
-  sú dôležitou zložkou trávnatých spoločenstiev – lúky, stepi, savany, prérie;
-  mnohé druhy patria k dôležitým krmovinám;
-  TRÁVY:  rod lipnica- lipnica lúčna, kostrava ,reznačka, timotejka lúčna;
  našou  najvyššou trávou je  trsť obyčajná, ktorá má 2-3 m vysoké steblá a tuhé sivozelené
  listy, rastie na močiaroch a mokrých lúkach;
  -  OBILNINY: ryža siata, jačmeň siaty, jačmeň dvojradový  - sa pestuje na výrobu piva,
  ovos siaty, pšenica siata, kukurica siata – jej tyčinkovité kvety tvoria súkvetie- metlinu, 
  piestikové kvety tvoria šúlok, obalený zelenými pošvami listov; využíva sa najmä ako 
  krmovina v živočíšnej výrobe, pre bohatý obsah bielkovín je aj zdrojom racionálnej výživy
 človeka, obľúbené sú aj pukance /pop corn/;
  -  DREVINY – bambus trsteníkovitý – pochádza z JV Ázie – je všestranne úžitková rastlina.
 
Čeľaď:  arekovité /Arecaceae/
-  sú to stromovité alebo lianovité rastliny, zväčša s nerozkonáreným kmeňom, na vrchole
zakončeným veľkými, dlhostopkatými listami, ktoré sú spočiatku jednoduché, neskôr sa trhajú perovito alebo dlaňovito;
-  [kvety sú veľmi drobné, vytvárajú súkvetia – šúlok, alebo metliny;
-  kvety majú nenápadné okvetie, väčšinou sú jednopohlavné;
-  plodom je kôstkovica, bobuľa alebo nažka; ]
-  palmy rastú v trópoch a subtrópoch celého sveta;
palma areka betelová,  kokosovník obyčajný – pestuje pre jednosemenné kôstkovice, z vlákniny strednej vrstvy plodu sa zhotovujú laná, koberce, vrecia, z endospermu sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov; datľovník obyčajný – datľová palma poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice – datle; olejnica guinejská sa pestuje pre olejnaté semená, z ktorých sa získava palmový olej.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu