Kožná sústava človeka

Kožná sústava (Cutis)

Koža (cutis, derma)

Je najväčším plošným orgánom ľudského tela, predstavujúcim plochu 1,5 − 1,8 m2. Koža novorodenca je veľmi tenká, postupne však hrubne (1 − 4 mm) a dosahuje hmotnosť 4 − 4,5 kg (až 36 % kože pripadá na dolné končatiny). V detstve a dospelosti je pružná, avšak v starobe sa pružnosť znižuje a koža sa skladá do vrások. Skladá sa troch vrstiev: z povrchovej pokožky, zo zamše a z podkožného väziva (obr. 19).

1. Pokožka (epidermis)

Je povrchová vrstva kože tvorená mnohovrstvovým dlaždicovým epitelom. Bunky na povrchu odumierajú, rohovatejú a odlupujú sa. Rohovina keratín je veľmi odolná voči tlaku a iným mechanickým i chemickým vplyvom, čím zvyšuje ochrannú funkciu kože. Pokožka malých detí má nižšiu vrstvu zrohovatených buniek a preto je ich koža zraniteľnejšia ako u dospelých.

Spodná vrstva obsahuje živé, deliace sa epitelové bunky, ktoré vytláčajú staršie vrstvy k povrchu. Zabezpečujú tiež dopĺňanie zrohovatenej vrstvy i regeneráciu pri poranení. Hlbšie

vrstvy pokožky obsahujú pigment melanín. Farba kože závisí od jeho množstva, hĺbky uloženia a prekrvenia kože. Melanín je tvorený špecializovanými bunkami bazálnej vrstvy pokožky (melanocyty), ktoré svojimi výbežkami zasahujú do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch a v ich výbežkoch sa nachádzajú melanínové granulky, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň kožnej pigmentácie. Pigment chráni kožu pred účinkami ultrafialového žiarenia. Pokožka malých detí obsahuje malé množstvo melanínu, preto je veľmi citlivá na ožiarenie ultrafialovým svetlom. Melanínu v koži pribúda, ale nie je rozložený rovnomerne. Takmer úplne chýba na dlaniach a chodidlách. Pokožka nie je všade rovnako hrubá. Najhrubšia je na chodidlách a na dlaniach, na iných častiach tela je relatívne tenká (očné viečka). Pokožka neobsahuje krvné kapiláry.

1. Zamša (corium)

Skladá sa z väzivových buniek a elastických vlákien. Elastické vlákna zabezpečujú pružnosť, roztiahnuteľnosť, mechanickú odolnosť. Zamšou prestupuje veľké množstvo krvných a lymfatických ciev a nervových zakončení. Cievne riečisko má význam i pri termoregulácii. Pri vyššej teplote vonkajšieho prostredia alebo pri namáhavej fyzickej práci sa krvné vlásočnice rozširujú (vazodilatácia), koža sčervená a teplo vyžaruje do prostredia. Počas chladu sa kožné vlásočnice sťahujú a prietok krvi sa znižuje. V zamši sú umiestnené receptory, ktoré reagujú na rôzne podnety. Jej povrch nie je hladký, ale vybieha do pokožky mnohými výbežkami, do rôzne vysokých a hustých papíl (pars papilaris). Najviac sa ich nachádza na miestach zvýšenej citlivosti, na dlaniach, na chodidlách a na bruškách prstov sa papily usporadúvajú do tzv. papilárnych líšt, ktoré vytvárajú dermatoglyfické obrazce. Zo zamše vyrastajú vlasy, chlpy a nechty. V zamši sú uložené dva typy kožných žliaz:

1. Mazové žľazy

Umiestnené sú na celom tele, okrem miest, kde nie sú ani vlasy ani chlpy. Chýbajú na dlaniach a chodidlách. Žľazy ústia krátkymi vývodmi do puzdra vlasu alebo chlpu, odkiaľ sa maz dostáva na povrch kože. Maz má polotekutý charakter, obsahuje tukové látky, bielkoviny a soli. Denne sa vytvorí 1 − 2 g mazu, ktorý má predovšetkým ochrannú funkciu. Maz nedostatočne prepúšťa vodu, čím chráni kožu pred vysychaním a premočením. Kožu premasťuje, zvláčňuje a chráni vlas pred lámavosťou. Osobitné zloženie má maz vylučovaný žľazami na koži vonkajšieho zvukovodu a vonkajších pohlavných orgánov. V čase pohlavného dospievania sa činnosť mazových žliaz zvyšuje.

2. Potné žľazy

Sú rozložené nerovnomerne. Najviac sa ich nachádza na dlaniach, čele a na chodidlách (malé potné žľazy), úplne chýbajú na okrajoch pier. Osobitnú skupinu žliaz tvoria veľké potné žľazy v podpazuší a v koži vonkajších pohlavných orgánov. Tieto tzv. sexuálne (apokrinné) žľazy vylučujú aromatické látky. Potné (ekrinné) žľazy produkujú sekrét pot (sudor). Potná žľaza má tubulózny tvar a vytvára 2 mm pod povrchom pokožky klbko, zanorené do zamše. Na povrch tela ústi potným otvorom (porus sudoriferus).

Pot sa tvorí z tkanivového moku. Obsahuje predovšetkým vodu (98 %), chlorid sodný (NaCl), z organických látok kyselinu mliečnu a močovú, kreatinín, amoniak, mastné kyseliny, aminokyseliny, a pod. Čerstvo vylúčený pot zdravého človeka nezapácha, charakteristický pach spôsobujú baktérie na povrchu kože. Pot sa začína tvoriť v potných žľazách pri teplote kože 34,5 °C. Potné žľazy sa významne podieľajú pri riadení telesnej teploty a zasahujú i do hospodárenia s vodou (pri vysokej teplote sa môže vylúčiť 10 litrov potu za 24 hodín a práve odparovaním sa potu sa koža ochladzuje). Vplyvom potu je koža vláčna a vlhká, pričom sa pot neustále odparuje.

1. Podkožné väzivo (tela subcutanea)

Zamša plynulo prechádza v podkožné väzivo. Je tvorené sieťou kolagénnych a elastických vlákien, medzi ktorými sú roztrúsené väzivové bunky, ktoré spájajú kožu s orgánmi ležiacimi pod ňou. Podkožné väzivo je tvorené tromi vrstvami. Povrchová vrstva z tukového väziva (v podkožnom väzive sa ukladá veľké množstvo tukových kvapôčok), zabezpečuje tepelnú a mechanickú izoláciu a energetickú zásobáreň organizmu. Pod ňou sa nachádza väzivová blana a pod ňou vlastné podkožné väzivo, tvorené riedkym väzivo, umožňujúce pohyb kože proti podkladu.

Funkcie kože:

1. Mechanická – zmierňuje vplyvy prostredia, tvorí bariéru medzi vonkajším a vnútorným prostredím organizmu, chráni tkanivá pred mechanickým, chemickým a termickým poškodením, a organizmus chráni pred vstupom toxických látok a baktérií.
2. Termoregulačná – chráni pred prehriatím organizmu a pred prenikaním škodlivého žiarenia do hlbších vrstiev. Prostredníctvom termoregulačných mechanizmov zabezpečuje konštantnú telesnú

1. Schopnosť resorpcie a exkrécie – prostredníctvom potných žliaz dochádza k exkrécii solí, vody a produktov
2. Zásobná funkcia. Spodná vrstva obsahuje zásobný tuk, ktorý je energetickou rezervou organizmu.
3. Zmyslový orgán – zachytáva podnety z okolia, vďaka veľkému počtu receptorov i teliesok na vnímanie tepla, chladu, a pod. Nervové zakončenia sprostredkúvajú pocit
4. Vylučovacia – obsahuje žľazy – potné a mazové, ktorými sa odstraňuje voda, minerály. Zabraňuje nadmernému vyparovaniu vody z vnútorného prostredia. Koža napomáha vylučovacej funkcii obličiek.
5. Vstrebávacia – vstrebávanie látok z povrchu kože ako napr. masti, liečivá. Čiastočne slúži aj na dýchanie.
6. Je miestom, kde sa vitamín D tvorí pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu
7. V mliečnej žľaze sa ku koncu tehotenstva a po narodení dieťaťa vytvára mlieko.

Regulácia telesnej teploty

Udržiavanie stálej telesnej teploty (37°C) vyžaduje dynamickú rovnováhu medzi tvorbou tepla a jej stratou. V priebehu dňa sa vytvára určitý fyziologický rozdiel teplôt, ktorý je ovplyvnený svalovou prácou, ovulačným cyklom, psychickými stavmi a pod. Existuje i rozdiel medzi teplotou povrchových častí tela, ktoré sú chladnejšie a medzi teplotou v tzv. jadre tela, kde je teplota vyššia (pečeň je najteplejším orgánom). Smrteľné následky môžu byť pri zvýšení telesnej teploty nad 41°C a znížení pod 25°C. Teplo sa vytvára pri energetickom metabolizme najmä v pečeni a vo svaloch. Krv, ktorá prechádza svalmi a pečenou, preberá teplo a odvádza ho k povrchu tela, do kože. Kožným povrchom teplo strácame. Ide najmä o odparovanie potu.

Centrum termoregulácie je v hypotalame, kde sú umiestnené termoreceptory reagujúce na zmenu teploty krvi, ktorá prichádza z vnútorných orgánov. Ďalšie informácie sem prichádzajú z termoreceptorov v koži a miechy. Termoregulačné centrum podlieha i vplyvom kôry koncového mozgu. Hypotalamus tieto informácie integruje a vyhodnocuje aktuálnu telesnú teplotu. Ak telesná teplota stúpa, zvyšuje sa výdaj tepla potením a sálaním pri zvýšenom prekrvení kože (kožné vlásočnice sa rozšíria). Ak telesná teplota poklesne, znižujú sa straty tepla obmedzením potenia a zmenšením prietoku krvi v koži (kožné vlásočnice sa zúžia). Vzniká svalová triaška s rýchlou frekvenciou svalových sťahov.

Telesná teplota je ovplyvňovaná i vedomou činnosťou človeka, a to oblečením či teplotou miestnosti. Po narodení nie je termoregulácia ešte plne vyvinutá, preto sa novorodenec veľmi ľahko prehreje alebo podchladí. S rozvojom nervovej sústavy sa zlepšuje termoregulácia telesnej teploty a okolo jedného roku dosiahne plného rozvinutia. U novorodenca a dojčiat nie sú dostatočne vyvinuté svaly a preto nemôžu vytvárať potrebné množstvo tepla. Vzniká teplo metabolickou aktivitou hnedého tuku uloženého na chrbte medzi lopatkami.

Zmyslové orgány kože

Pocity dotyku, tlaku, tepla, chladu a vnímanie bolesti sprostredkúvajú zmyslové orgány kože. Kožné receptory sú buď voľnými nervovými zakončeniami alebo sú to špeciálne upravené hmatové telieska. Vzruchy z kožných receptorov sú vedené senzitívnymi dostredivými vláknami miechových a hlavových nervov do centrálnej nervovej sústavy. Zabezpečujú exteroreceptívne zmyslové vnímanie, ktoré napomáha aj pri udržiavaní rovnováhy a zdokonaľuje predstavu vlastného tela v priestore.

V najspodnejších vrstvách pokožky sa nachádzajú voľné nervové zakončenia, ktoré majú na koncoch zhrubnutia – hmatové telieska (corpuscula tactus), slúžiace na vnímanie dotyku. Najviac ich je na koži a sliznici orgánov, ako napr. brušká prstov, okolo vlasových cibuliek (u novorodencov na perách, jazyku, okolí úst).

V papilách zamše sa nachádzajú oválne Meissnerove telieska. Sú to hmatové receptory zachytávajúce ľahký tlak. V podkoží sa nachádzajú eliptické hľuzovité telieska Vater- Paciniho telieska na vnímanie silnejšieho ťahu a tlaku. Pod papilami zamše sa nachádzajú chladové receptory Krausove telieska (vnímajú teploty nižšie ako je teplota kože), nachádzajúce sa v koži, očnej spojivke, sliznici ústnej dutiny a jazyka, v koži pier a hrtanovej príchlopke. Najcitlivejšie na chlad sú očné viečka, koža chrbta ruky, predlaktie, koža dolných končatín. O niečo nižšie v zamši sa nachádzajú Ruffiniho telieska na vnímanie tepla (vnímajú teplotu vyššiu ako je teplota kože). Ovplyvňujú reakcie kožných ciev a od ich reaktivity závisí stav otužilosti.

Receptormi vnímania bolesti sú voľné nervové zakončenia umiestnené v takmer všetkých tkanivách tela. Nachádzajú sa v spodnej vrstve pokožky, v stenách a obaloch vnútorných orgánov a v nich samotných. Bolesť chráni organizmus pred ďalším poškodením. Bolestivosť sprevádza reflexné rozšírenie zrenice, zmeny krvného tlaku, zrýchlenie srdcovej činnosti, potenie, úzkosť, obranný pohyb.

Vo svaloch sa nachádzajú svalové vretienka a reagujú na natiahnutie svalu. V šľachách sú

šľachové telieska, dráždené natiahnutím svalu a jeho kontrakciou.

Prídavné orgány kože: mliečne žľazy, vlasy, nechty.

Prsníková žľaza (glandula mammaria) je párová laločnatá žľaza uložená v tukovom vankúši na prednej ploche hrudníkovej steny. Kožu vyklenuje v oblasti pŕs a vytvára vyvýšeninu – prsník (mamma). Prsníková žľaza sa skladá z množstva drobných lalôčikov tvorených žľazovými bunkami. Vývody niekoľkých lalôčikov sa spájajú do spoločných mliekovodov, ktoré ústia v bradavke 15 − 20 drobnými otvormi.

Na hrote dospelého prsníka sa nachádza okrúhly prsníkový dvorec utvorený zvyčajne tmavšie pigmentovanou kožou, v ktorej sú hrbolčeky drobných mazových žliaz. V strede prsníkového dvorca je prsníková bradavka, ktorej základ tvorí svalovina napomáhajúca vzpriamovaním a vylučovaním mlieka z mliekovodov.

Vlasy (capili) a chlpy (pili)

Vyrastajú z vlasových vačkov uložených v zamši. Vlasy (obr. 20) sú dlhé, tenké, valcovité útvary prerastajúce nad povrch tela. Vlas sa skladá z vnútornej drene a zo ňou sa na vlasový vačok upína hladký sval. Prostredníctvom nervových zakončení okolo vlasovej cibuľky sa vlasy a chlpy zúčastňujú na hmatovom vnímaní.

Hustota, hrúbka, dĺžka vlasov je individuálne a rasovo variabilná. Farba vlasov a chlpov je determinovaná množstvom a druhom pigmentu melanínu, ktorý je uložený prevažne v zrohovatených bunkách vlasovej kôry. Šedú a bielu farbu vlasov spôsobujú vzduchové

bublinky. Vlasy sa nachádzajú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, chodidiel, nechtov, bočných plôch prstov, žaluďa, predkožky, dráždca a predsiene pošvy. Podľa postupnosti vývinu ochlpenia (v procese ontogenézy) rozoznávame:

Primárne ochlpenie – lanugo, je jemné ochlpenie na povrchu tela plodu. Začína sa vytvárať v štvrtom mesiaci tehotenstva a pred pôrodom (zhruba v ôsmom mesiaci tehotenstva) vypadáva. Jeho funkciou je pravdepodobne ochrana plodu pred plodovou vodou.

Sekundárne ochlpenie – patria sem vlasy, riasy, obočie a drobné chĺpky na povrchu tela.

Terciárne ochlpenie – vyvíja sa až po puberte a v dospelosti. Tvoria ho chlpy v podpazuší, ochlpenie lonovej oblasti a vonkajších pohlavných orgánov, chlpy vo vonkajšom zvukovode, v nosovom vchode a fúzy. Vývin terciárneho ochlpenia je koordinovaný činnosťou endokrinných žliaz.

Necht (unguis)

Je zrohovatená platnička na koncových článkoch prstov, vyrastajúca z nechtového lôžka (matrix unguis). Na nechte (obr. 21) rozlišujeme zrohovatené telo nechta (corpus unguis), ktorého proximálna časť koreň (radix unguis) je krytá kožným valom (vallum unguis). Pri koreni nechta je necht svetlejší (lunula), keďže obsahuje vzduchové bublinky. Voľný okraj nechta prerastá koniec prstu. Medzi nechtom a kožou bruška prsta je podnechtie (hyponychium), ktoré je silne inervované a citlivé. Funkciou nechtu je mechanická ochrana koncových článkov prstov.