Výchova detí v homosexuálnych rodinách

Prírodné vedy » Biológia

Autor: Dievča margita (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 07.08.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 834 slov
Počet zobrazení: 63
Tlačení: 6
Uložení: 9

Výchova detí v homosexuálnych rodinách 

Čoraz častejšie sa stretávame s témou „Výchova detí v homosexuálnych partnerstvách" a otázne je, či je možné schváliť takýto výchovný proces. Aktualita tejto témy stále napreduje a stretávame sa s ňou v médiách, novinách, spoločnosti a na internete. Zdieľame rôzne názory zo všetkých hľadísk, ale medzi najvýznamnejšie patria názory cirkvi, politické stanoviská a pedagogické postoje.

Cirkev absolútne odmieta sobáš medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, zato politické názory niektorých krajín (Dánsko a iné krajiny EÚ) prijali 8. februára 1994 hlasovaním rezolúciu o akceptovaní sexuálnej orientácie ako skutočnosti, ktorá je daná narodením, podobne ako je farba kože alebo pohlavie, a žiadali o úplné uznanie homosexuality. Táto žiadosť obsahovala právo na sobáš a rovnaké sociálne výhody, aké majú heterosexuálne manželstvá, a právo na rodičovstvo prostredníctvom umelej inseminácie, alebo adopcie. Osobne som za možnosť sobášu medzi homosexuálmi. Nevidím dôvod, prečo by dvaja ľudia, ktorí sa majú skutočne radi, nemohli právne zdieľať svoj majetok a byť informovaní v prípade ohrozenia života toho druhého.

Pomohlo by to ľuďom, ktorí chcú žiť vo vzťahu k väčšej zodpovednosti a prispelo by to k väčšej kultúre spolužitia. Dvaja dospelí ľudia majú právo na to, aby si usporiadali majetkové a právne vzťahy a boli prijatí spoločnosťou. V prípade adopcie a výchovy detí sa ale orientujeme na ovplyvnenie výchovy dieťaťa a jeho začlenenie do spoločnosti. Nie preto, že by homosexuáli nevedeli vychovávať deti, v tom sú mnohí veľmi dobrí. Myslím, že deti by mali v prvom rade vyrastať v rodinách s otcom a matkou, je to hodnota a mužský ako aj ženský prvok je pri výchove dôležitý.

Homosexualitou rozumieme sexuálnu orientáciu na osoby rovnakého pohlavia. Je to celoživotný, nemenný a nositeľom nezapríčinený stav, ktorý je charakteristický pohlavným priťahovaním a vzrušovaním osobami rovnakého pohlavia. Medzi najčastejšie príčiny homosexuality patrí: oidipovský komplex, fixácia a komplex kastrácie.

Dôvodom býva väčšinou ľahostajnosť otca, ktorá spôsobuje, že chlapec nie je schopný identifikovať sa ako muž a príliš sa viaže na matku. Pri odhade výskytu homosexuálne orientovaných osôb v populácii je často udávaná hodnota od 2 – 10%, najčastejšie však okolo 4%. Od doby, kedy sa ľudia začali zaujímať o príčiny duševných i sexuálnych chorôb, porúch a odchylností, pátrajú aj po príčinách homosexuality. Prečo ľudia, ktorích priťahuje rovnaké pohlavie si nemôžu založiť svoju rodinu a žiť normálny spoločenský život ? Prečo nebudú mať pokračovateľa svojho života ? Nebude nikto, komu by predali svoje životné skúsenosti, koho by zahrnuli láskou a dedil ich majetok ? Prečo existuje takáto diskriminácia, ktorá zabraňuje ľudom rovnakého pohlavia, ktorí sa majú radi a chcú žiť spoločne v jednej domácnosti vo výchove vlastných potomkov ? Hoci je na svete mnoho detí, ktoré nemajú svoj vlastný domov, trpia hladom a chorobami, sú odkázané len sami na seba a nemajú perspektívnu budúcnosť. Je skutočne odôvodnené, prečo by tieto deti nemohli byť vychovávané v homosexuálnych rodinách ? Je možné, žeby tieto deti na základe vzorov rodičov rovnakého pohlavia mali sklony k homosexualite ? Ovplyvnila by táto výchova osobnosť dieťaťa ?

Osobnosť človeka sa utvára v procese výchovy a vývinu človeka tým, že sa rozvíjajú jeho vrodené vlohy. Pod pojmom osobnosť rozumieme schopnosti človeka, jeho temperament, záujmy, potreby, vôľu, city, intelekt a charakter, ktorý reprezentuje súhrn vlastností získaných výchovou, prostredím a vlastnou činnosťou, podľa ktorých sa správa v rozličných životných situáciách. Základ osobnosti tvoria dedičné a získané faktory (genotyp a fenotyp). Človek sa rodí so svojím genotypom do určitého prostredia (rodiny, národa, mesta), v ktorých začína žiť svoj individuálny život. A teda aj človek individuálne prijíma vplyvy vonkajšieho prostredia, individuálne sa mu prispôsobuje a snaží sa ho zároveň aj sám ovplyvniť. Výchova má na vývoj človeka nesmierny vplyv, je schopne aktívne ovplyvňovať pôsobenie dedičnosti a prostredia. Je v interakcii predovšetkým s výchovným (najmä rodinným) prostredím, avšak vývin dieťaťa najúčinnejšie ovplyvňujú ľudia.

Osobnosťou sa človek stáva v priebehu života. Najväčší podiel na utváraní osobnosti má človek sám. Vplyv prostredia i výchovy musí aktívne akceptovať a aktívne v konaní uplatňovať. Pre rodinný život je veľmi dôležitá povaha partnera, ktorá je síce z časti determinovaná dedičným faktorom, temperamentom, ale aj napriek tomu je tu dosť priestoru pre výchovné pôsobenie, pod vplyvom ktorého sa môžu niektoré negatívne vlastnosti potlačiť a pozitívne rozvinúť. Základom výchovy je mravná a citová výchova.

Výchovné úlohy a hodnotová orientácia rodičov sú ďalšími faktormi rodičovskej výchovy. Posúdenie spôsobilosti rodičov vychovávať nie je vôbec jednoduché. Rodičovská výchova závisí od hodnotovej orientácie rodičov, ich kompetencií, sociálnych podmienok a konkrétnych podmienok rodinného prostredia. Dieťa má právo na oboch rodičov. Ide o rešpektovanie práva dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, hlavne v prípade rozvedených manželstiev. Pretrhnutie citového puta dieťaťa k rodičovi vedie k narušeniu jeho základnej istoty. Na uspokojivé osvojenie si roly v oblasti sociálnej, sexuálnej musí mať dieťa vhodný vzor.

Formovanie vlastného charakteru a rebríčka hodnôt je podmienené dobrým vzorom pre dieťa vo vyhovujúcich morálnych normách a akceptácie dieťaťa. Toto sú najzávažnejšie dôvody podložené vedeckými faktami, pre ktoré nie je vhodné, aby homosexuáli mohli vychovávať deti. Týmito aspektmi sa riadia odborníci a držia sa ich aj konzervatívne politické strany a spoločnosť podporovaná cirkvou. Homosexuáli môžu spoločne žiť veľa rokov, ale pretože nemajú deti, prežívajú svoj život inak ako heterosexuálne dvojice. Kladú väčší dôraz na citový a sexuálny vzťah a viac od neho očakávajú. Nie sú deťmi pútaní k jednému partnerovi a majú väčší pocit slobody. Človek sa dokáže za život zamilovať niekoľkokrát, nie je však možné niekoľkokrát za život budovať domov. Homosexuáli majú tendenciu hľadať oživenie u niekoho iného, keď sa im ich sexuálne súžitie zunuje. Tieto aspekty patria k tým, ktoré vyvolávajú najviac obáv v spoločnosti a zároveň odsudzujú homosexuálov.

Existujú ale aj názory a fakty, ktoré protirečia voči vedeckým bádaniam a tieto myšlienky vyvracajú. Sú to názory odborníkov, prieskumy vytvorené v rôznych krajinách, postoje niektorých ľudí v spoločnosti a samozrejme aj týkajúcej sa homosexuálnej vrstvy. Neexistujú relevantné štúdia, ktoré by potvrdila, že homosexualita páru znamená nespôsobilosť k rodičovstvu. Je správne, aby deti vyrastali v ústavoch? Je pre deti dobrý a prospešný pobyt v dojčenských ústavoch? Krik okolo adopcií homosexuálnymi pármi je poháňaný skôr homofóbiou ako starosťou o správny morálny vývoj detí. Kto podľa vás vychoval väčšinu homosexuálov?

Čo sa týka vzoru oboch pohlaví rodičov, tak v prípade, že ak žena či muž odíde z manželstva s deťmi za partnerom rovnakého pohlavia, znamená to automaticky, že je potrebné odobrať ich biologické deti, aby nebola ohrozená ich mravná výchova? Taktiež aj v rozvedených rodinách nezoberieme dieťa rodičovi len preto, že nežije s rodičom opačného pohlavia a nepreložíme dieťa do úplnej rodiny. Rovnako neexistuje žiadny odborne podložený názor (vedecký výskum, štúdia, atď.), ktorý by dokazoval, že sú homosexuálne páry horšími rodičmi ako páry heterosexuálne.

Vo veľa prípadoch to môže byť dokonca naopak, pretože už dnes je (nielen) na základe päťdesiat- percentnej rozvodovosti rodina oficiálne definovaná ako „ľudia, ktorí spolu žijú". Skúsenosti a vývoj spoločnosti teda ukazujú, že biologický základ rodiny nie je to jediné, na čom je možné stavať uspokojujúce rodinné a medziľudské vzťahy. Ak sa ľudia, ktorí spolu žijú, k sebe navzájom správajú pekne, rešpektujú nároky vývoja, ich partnerstvo nie je disharmonické a ich rodičovstvo je kvalitné, s najväčšou pravdepodobnosťou vychovajú zdravo sa vyvíjajúce dieťa, a to bez ohľadu na to, či sú sami homosexuálmi alebo heterosexuálmi.

Dnes už je snáď jasné, že tak ako nie je možné homosexualitu vyliečiť či odnaučiť, nie je ani možné sa ju naučiť, preto sú obavy z podobného dlhodobého ovplyvnenia sexuálnej orientácie dieťaťa neopodstatnené. To, čo ale preukázané bolo, je skutočnosť, že aj muži sú schopní typicky materského správania sa. Považujeme za problematické skôr reakcie okolia a sociálne začlenenie deti adoptovaných homosexuálnymi pármi. Nedá sa totiž očakávať, že spolužiaci, kamaráti a ďalšia sociálna sieť takých detí bude mať vždy tolerantné postoje a pochopenie, čo môže byť dlhodobo spoločensky diskvalifikujúce a prinášať mnoho súvisiacich problémov.

Homosexuálne páry si takéto rozhodnutie musia veľmi dobre premyslieť a zodpovedať otázky, ktorými sa heterosexuálny pár vôbec nezaoberá. Akým spôsobom to urobíme? Ako bude reagovať okolie? Máme na nekonečné obhajovanie dosť sily a odvahy? Máme v blízkom okolí človeka, ktorý bude pre dieťa vzorom (u lesieb muž, u gayov žena)? Máme na to dosť finančných prostriedkov (priemerne nižšie platy u žien sú známou vecou)? Na tieto a ďalšie otázky musí homosexuálny pár nájsť odpovede predtým, než sa na cestu rodičov vydá. Myslím si, že práve tento fakt, je dobrým predpokladom k tomu, aby sa z nich stali dobrí rodičia, nech to znamená čokoľvek. Na západe existuje mnoho výskumov, ktoré poukazujú na to, že deti homosexuálov sú v priemere otvorenejšie a vnímavejšie ako deti heterosexuálov (napríklad: Sawatzki, Birgit (2004): Que(e)r zur Familie. Lebensentwürfe lesbischer Mütter. Marburg). Bohužiaľ v našich zemepisných šírkach neexistuje žiadna takáto štúdia a tieto rodiny sú skoro neviditeľné, pretože sa aj tak trochu boja zviditeľnenia. Majú svoj okruh známych, u ktorých nájdu pochopenie. Dieťaťu sa neubližuje tým, že má dve mamy alebo dvoch otcov, ale tým, že sa jeho okolie na neho díva pomedzi prsty a spochybňuje miesto, v ktorom sa cíti bezpečne.

Je lepšie umiestniť opustené dieťa do tejto, tak trochu netradičnej rodiny alebo ho radšej nechať v detskom domove? Na túto otázku je veľmi ťažké nájsť dokonalú odpoveď. Avšak po prečítaní dvoch rôznych strán, prečo áno a prečo nie, musíme pochopiť, že umiestnenie dieťaťa z detského domova do homosexuálnej domácnosti problém nerieši. Je síce pravda, že by malo zabezpečené rodinné prostredie, lásku oboch rodičov, lepší perspektívny vývoj a pravdepodobne dobré finančné zabezpečenie, ale napriek tomu nespĺňa tento homosexuálny pár dôležité predpoklady vzorových rodičov. Nesplnenie podmienok ako vzor oboch pohlaví rodičov, alebo poskytnutie vhodného morálneho vzoru a životného štýlu nepripúšťa homosexuálom adoptovať si dieťa. Následky týchto vplyvov by mohli viesť k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa alebo možnosť, že sa dieťa nebude vedieť identifikovať. Tým, že premiestnime dieťa z horšieho prostredia do možno lepšieho, nevyriešime tým problém správnej výchovy, ktorá je kľúčová.

Avšak existujú prípady (isté výnimky), kedy by bolo rozumnejšie nechať dieťa s biologickým otcom, ktorý býva so svojim partnerom, ako s matkou alkoholičkou. V prípade, že dôvodom rozvodu bol alkoholizmus manželky a tým aj ohrozená výchova dieťaťa, nevidím dôvod na diskrimináciu otca dieťaťa pre jeho neskôr zistenú orientáciu a odobratie mu vlastného dieťaťa a zverením matke, ktorá bola príčinou rozvodu. V tomto prípade by som zveril dieťa do opatere otca, ktorý má právo vychovávať vlastné dieťa a nemal by byť diskriminovaný svojou orientáciou.

Svoju prácu by som zakončil pozorovaním niektorých špecifických javov počas vývoja ľudstva. Istý druh správania sa v minulosti považoval za niečo nemravné, pohoršujúce a urážajúce spoločnosť, ktorý ale dnes je úplne bežne zaužívaný a nikto toto správanie neodsudzuje. Doba sa mení časom a to čo platilo v minulosti, nemusí platiť aj dnes. Ešte pred 100 rokmi boli diskriminované práva žien (o všetkom rozhodovali len muži) a dnes je efektívna žena nielen v domácnosti ale aj v prácach na vysokom poste (manažérky, koordinátorky, právničky a pod.) o ktorom sa v minulosti ženám ani len nesnívalo. Tak ako aj získanie volebného práva a slobody černochov v Ameriky. Dalo by sa opísať množstvo príkladov z minulosti, ktoré výrazne zmenili dnešnú podobu. Ak teda v súčasnosti väčšina štátov schválila registrované partnerstvá a práva homosexuálov, je možné, že v budúcnosti budú mať nárok aj vychovávať vlastné dieťa.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015