Príroda a život okolo nás. Poznávame prírodu

PRÍRODA A ŽIVOT OKOLO NÁS Poznávame prírodu

Príroda je všetko okolo nás, čo nevytvoril človek. Prírodu tvoria prírodniny:

1. Neživé prírodniny

• slnko, voda, vzduch, pôda, minerály, horniny
• môžu meniť tvar, nežijú, nerastú
• tvoria ich najmä anorganické látky – kyslík, vápnik, oxid uhličitý, dusík

2. Živé prírodniny

• baktérie, huby, rastliny, živočíchy
• žijú – prijímajú potravu, dýchajú, rastú, pohybujú sa, rozmnožujú sa, reagujú na podnety z okolia, hynú
• tvoria ich organické látky – cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny

Základné spôsoby poznávania prírody: pozorovanie, pokus

Pozorovanie prírody: voľným okom, lupou, mikroskopom, ďalekohľadom

Mikroskop

• Je zložitý prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov pri 100 – 1000 násobnom zväčšení
• Časti mikroskopu – okulár, objektív, stolček so svorkami, zrkadlo, zaostrovacia
• Zväčšenie pri pozorovaní určíme, ak vynásobíme hodnotu okulára a objektívu.
• Pomôcky na mikroskopovanie – skalpel, pinzeta, nožnice, preparačná ihla, podložné sklo, krycie sklíčko. Nakresliť pomôcky.
• Mikroskopický preparát – časť prírodniny pripravenej na

Príprava preparátu:

1. Na podložné sklo kvapni
2. Pinzetou vlož pozorovaný
3. Preparačnou ihlou predmet
4. Krycie sklíčko opatrne polož na podložné sklíčko.
5. Zvyšnú vodu odsaj pijavým papierom, nie rukou!!
6. Hotový preparát daj na stolček

Postup pri mikroskopovaní:

1. Upevni m. preparát k stolčeku.
2. Nastav objektív na najmenšie zväčšenie
3. Pozeraj jedným okom do okulára a pomaly otáčaj zrkadlom, až sa rozjasní kruhovité
4. Opatrne otáčaj zaostrovacou skrutkou dovtedy, kým sa ostro neohraničia obrysy preparátu.
5. Nakresli pozorovaný predmet, vypočítaj hodnotu zväčšenia.

Poznávame rastliny a živočíchy

Organizmy s líšia tvarom, farbou, veľkosťou a zložitosťou. Telo organizmov tvoria orgány. RASTLINY majú orgány:

1. Vyživovacie - poskytujú rastline najmä výživu – koreň, stonka, listy
2. Rozmnožovacie – zabezpečujú rozmnožovanie – kvety a plody so semenami

Delenie rastlín podľa stonky:

1. Byliny – majú dužinatú stonku
2. Dreviny (stromy a kry) – majú drevnatú stonku

ŽIVOČÍCHY

Ich stavba tela závisí:

• od prostredia, v ktorom žijú
• od výživy

Podľa toho, čím sa živia, rozdeľujeme živočíchy na:

1. Bylinožravé
2. Mäsožravé
3. Všežravé

Podľa stavby tela:

1. Bezstavovce – nemajú kostru z kostí (dážďovka, slimák, mucha)
2. Stavovce – majú vnútornú oporu tela – kostru, chrbticu zo stavcov (pes, kapor)

1. TC: ŽIVOT V LESE Ako žije les

Všetky organizmy, ktoré žijú v lese tvoria SPOLOČENSTVO LESA. Sú závislé od neživých zložiek (pôdy, vzduchu, svetla, vody) a spolu tvoria EKOSYSTÉM LESA.

Príklad: veverica + jeleň + buk + papraď = spoločenstvo spoločenstvo + voda + pôda + vzduch = ekosystém

Závislosť existuje aj medzi organizmami navzájom (napr. ďateľ sa živí hmyzom).

Zmeny lesného spoločenstva počas ročných období: JAR

• na stromoch sa rozvinú listy
• kvitne množstvo jarných bylín
• musia mať dostatok svetla a vody z topiaceho sa snehu

LETO

• stromy majú najviac listov a podmienky pre rast
• porasty machov zadržiavajú vodu a zabezpečujú vlhkosť

JESEŇ

• rastliny a živočíchy majú najväčší dostatok živín
• rastliny a živočíchy zhromažďujú zásobné látky na zimu
• listnatým stromom sa sfarbujú listy a opadávajú

ZIMA

• byliny prežívajú semenami, cibuľkami, hľuzami, podzemkami (koreňmi)
• niektoré živočíchy prežijú zimu spánkom (zimný spánok = hibernácia)

Usporiadanie rastlín v lese – vrstvy lesa (etáže, poschodia)

Koreňová, machová, bylinná, kerová, stromová.

Tabuľka na str. 19 – vrstvy lesa – etáže

Potravový reťazec je pri získavaní potravy, kedy jednotlivé organizmy od seba závisia.

Lesné dreviny

Byliny – rastliny s dužinatou stonkou.

Dreviny – rastliny s drevnatou stonkou.

1. STROMY – dreviny, ktorých stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou. Ich telo tvorí:
2. koruna – tvoria ju konáre, na nich listy alebo ihličie, kvety, plody a semená

1. kmeň – drevnatá stonka, nesie korunu, vedie živiny z koreňa do koruny

1. koreň – pod zemou, nasáva vodu a živiny z pôdy

 stromy delíme na :

1. ihličnaté – majú štíhle a pružné kmene, tuhé ihlicovité listy – ihličie, ktoré ostávajú na stromoch aj cez zimu, semená majú uložené v šiškách

napríklad: jedľa biela, smrekovec opadavý, smrek obyčajný, borovica lesná

1. listnaté – počas roka menia svoj vzhľad, na jeseň opadáva lístie

napríklad: lipa malolistá, buk lesný, dub letný, breza previsnutá, hrab obyčajný

1. KRY – drevina, ktorá má stonku rozkonárenú hneď od zeme a)ihličnaté – borievka obyčajná, tis obyčajný

b) listnaté – ostružina malinová, ostružina černicová, brusnica pravá, brusnica čučoriedková, lieska obyčajná, baza čierna, vres obyčajný

Význam lesných drevín

1. Zdroj potravy živočíchov – listy (húsenice), kvety - nektár (včely), plody a semená (jeleň, veverica, diviak)

2. Úkryt

• vtáky - v korunách stromov (napr. drozd), v dutinách stromov (napr. ďateľ)
• pod kôrou lykožrút
• pavučiny

1. Vznik humusu – vzniká z opadaného lístia na jeseň, obohacuje pôdu o živiny. Žijú v ňom mikroorganizmy - baktérie, hudby (plesne, hríb, muchotrávka), aj bezstavovce (dážďovka, hmyz – larvy a kukly).

Význam pre človeka:

• kyslík
• liečivé rastliny a lesné plody
• drevo,
• turistika, relax, oddych,

Fotosyntéza (zlučovanie za svetla) - je premena anorganických látok (voda + oxid) na látky organické (cukor) + kyslík. Prebieha len za slnečného svetla, v zelených častiach rastliny (chloroplasty) a do vzduchu sa uvoľňuje kyslík.

Organické látky, ktoré pri fotosyntéze vzniknú, sú potrebné na výživu živočíchov a kyslík na dýchanie.

Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny

Mikroorganizmy – organizmy viditeľné len pod mikroskopom (mikro = malý). Napr.

 Pôdne baktérie

• ich telo tvorí jedna bunka - vykonáva všetky životné procesy
• rozkladajú odumreté rastlinné a živočíšne telá → živiny (podporujú tvorbu humusu)
• majú rôzne tvary

Riasy

• najstaršie organizmy na svete
• žijú vo vodnom prostredí

Drobnozrnko

• patrí medzi zelené riasy
• na skalách a vlhkej kôre stromov tvorí zelené povlaky
• jednobunkový guľovitý organizmus (obsahuje chlorofyl – prebieha v ňom fotosyntéza)
• rozmnožuje sa delením

Machy– lesné rastliny, rastú na vlhkých tienistých miestach. Ich hlavnou funkciou je udržiavanie vlhkosti v lese. Patrí sem: výtrusnica s výtrusmi

pabyľka

Ploník – vytvára v lese husté porasty, telo machu tvoria:

rozmnožuje sa výtrusmi, ktoré vypadávajú z výtrusnice palístky pakorienok

Rašeliník vyskytuje sa v horských oblastiach, nadzemná časť na vrchole dorastá podzemná odumiera horské oblasti, nadzemná časť → rašelina (hnojivo)

Merík príbuzný Bielomach sivý Byliny Paprade:

• rastú na vlhkých tienistých miestach
• lievikovito usporiadané listy
• rozmnožujú sa výtrusmi, na spodnej strane listov výtrusnice
• v pôde podzemná stonka – podzemok s koreňmi.

Prasličky:

• príbuzné papradiam
• v podzemku (zásobné látky)
• na jar vyrastá hnedá stonka s výtrusnicou, v lete zozelenie → fotosyntéza Z papradí, prasličiek a plavúňov vzniká čierne

Lesné kvitnúce byliny

Byliny – rastliny, ktoré majú dužinatú stonku

Stavba tela byliny: (obr. 61 – nakresliť)

• koreň
• stonka
• listy
• kvety → plody → semená

Jarné byliny:

• kvitnú pred pučaním stromov
• znášajú aj nízke teploty (napr. snežienka)
• opeľuje ich hmyz – najmä čmeľ
• semená rozširujú živočíchy

Byliny v lese môžu byť:

• Chránené – napr. bleduľa jarná, snežienka jarná
• Liečivé – napr. pľúcnik lekársky, prvosienka vyššia
• Jedovaté – napr. konvalinka voňavá, vranovec
• Ďalej rastú – napr. blyskáč jarný, kyslička obyčajná, fialka voňavá, jahoda obyčajná

V zásobných orgánoch sú uložené živiny, z nich čerpajú energiu.

• cibuľa (snežienka, bleduľa)
• hľuza (blyskáč, kyslička)
• podzemok (konvalinka, pľúcnik)

Lesné huby

Stavba tela:

1. podhubie – v pôde, z ktorej čerpá živiny
2. plodnica – skladá sa z hlúbika a klobúka

• na spodku klobúka môžu mať huby lupene (bedľa, muchotrávka) alebo rúrky (hríb, kozák), nachádzajú sa v nich výtrusnice s výtrusmi, ktorými sa huby rozmnožujú
• lupene mladých húb chráni závoj, neskôr sa jeho zvyšok nazýva prsteň.
• mladá muchotrávka zelená je zakrytá v plachtičke (po vyrastení zostane pošva)

Poznáme huby:

1. jedlé – kuriatko jedlé, plávka zelená, masliak obyčajný, kozák osikový, bedľa vysoká, hríb dubový, kozák brezový, suchohríb hnedý
2. nejedlé – rýdzik kravský
3. jedovaté – hríb satan, hodvábnica veľká, muchotrávka červená, muchotrávka zelená

Symbióza – spolužitie dvoch organizmov kedy je vzťah navzájom prospešný. Napr. jednotlivé druhy húb rastú pod určitými druhmi stromov. Huby stromom umožňujú čerpať vodu z pôdy a z odumretých častí získavajú huby živiny (hríb dubový, kozák osikový).

Význam húb

• rozkladajú zvyšky organizmov (drevo, listy, odumreté živočíchy)
• sú potravou živočíchov (slimák)

Lišajníky

• žijú na skalách, múroch, stromoch
• telo lišajníka tvorí huba a riasa, ktoré žijú v symbióze.
  • riasa – prebieha v nej fotosyntéza
  • huba – poskytuje riase vodu
• rozrušujú skalný povrch, vytvárajú v ňom trhlinky, kde sa zachytáva prach a organické zvyšky, čím vytvárajú vhodné prostredie pre život organizmov
• sú citlivé na znečistené ovzdušie
• v severských krajinách sú súčasťou potravy ľudí a sobov

- zemepisník mapovitý, diskovka bublinatá, dutohlávka sobia, diskovník múrový

Lesné bezstavovce

Bezstavovce – živočíchy, ktoré nemajú vnútornú kostru.

1. Mäkkýše

Slimák pásikavý

• jeho telo sa skladá zo svalnatej nohy, hlavy, v ktorej je ústny otvor s drsným jazýčkom, oči na dlhých tykadlách, krátke tykadlá na čuchanie a hmatanie
• telo chráni špirálovitá schránka – ulita, v nepriaznivých podmienkach sa uzatvorí viečkom
• živí sa rastlinami a hubami

Slizniak veľký

• nemá ulitu, v nebezpečenstve sa zahrabáva pod lístie alebo do štrbín
• jeho telo chráni hustý sliz
• na jar kladie do pôdy vajíčka, mláďatá sú potravou napr. pre chrobáky a vtáky

Slizniak karpatský

• má modrú farbu
• žije pod kôrou stromov

2. Obrúčkavce Dážďovka zemná

• telo sa skladá z článkov – obrúčok, na každom článku sú štyri páry štetín
• v prednej časti je ústny otvor
• opasok obsahuje vajíčka, vylučuje sliz (navlhčuje pokožku, pohyb v pôde, spevňuje vyryté chodbičky, obaľuje vajíčka)
• živí sa zvyškami rastlín
• podporuje tvorbu humusu
• prevzdušňuje pôdu

Iné lesné bezstavovce

3. Článkonožce

Pavúkovce

Križiak obyčajný

• jeho telo tvorí hlavohruď a bruško spojené tenkou stopkou
• na hlavohrudi má: osem očí, ústne orgány s klepietkami a hmatadlami, štyri páry článkovaných končatín (posledný pár zakončený hrebienkovými pazúrikmi), snovacie bradavice
• inštinkt – tkanie siete
• živí sa hmyzom, ktorý usmrtí jedom z jedovej žľazy v ústnych orgánoch, obalí ho vláknom, vpustí tráviace šťavy a obsah vycicia

Kliešť obyčajný

• žije na okraji lesov v kroch a tráve, má podobnú stavbu tela ako križiak
• samička sa živí krvou hostiteľa, samček rastlinnými šťavami
• samička sa prichytí prvým párom končatín, ústnymi orgánmi prepichne kožu a cicia krv
• je vonkajší parazit, na človeka prenáša nákazlivé choroby napr. boreliózu, v súčasnosti je možné očkovanie

Hmyz

Stavba tela:

1. hlava – zložené oči, dva páry tykadiel, ústne orgány
2. hruď – 3 páry končatín, 2 páry krídel

3. bruško Mravec lesný

• mraveniská - veľké spoločenstvá mravcov
• sú v ňom bezkrídle robotnice, okrídlené samčeky a samičky
• robotnice sú neplodné, vyhľadávajú potravu, dohliadajú na vajíčka, starajú sa o larvy
• živia sa malými bezstavovcami a rastlinami
• spolunažívajú v symbióze s voškami

Lykožrút smrekový

• žije pod kôrou stromov
• pri premnožení je nebezpečný, lebo napáda zdravé stromy

Iné druhy hmyzu:

• mníška obyčajná (húsenice sa živia ihličím smreka a borovice)
• lumok veľký (znáša vajíčka do larvy hmyzu žijúceho pod kôrou)
• húseničiar (živí sa húsenicami)
• svietivka svätojánska (má na brušku svetielkujúce orgány, živí sa drobným hmyzom)
• fúzač veľký (žije v dubových lesoch)
• roháč obyčajný (náš najväčší chrobák, žije v dubových lesoch)

Drobné lesné živočíchy

• žijú pod listami, kameňmi, v pôde, kôre odumierajúcich stromov
• väčšinou sa živia rozkladajúcimi sa zvyškami – podporujú tvorbu humusu
• veľa z nich má článkované telo – mnohonôžky, stonožky, chvostoskoky, žižiavky
• Žižiavka – má pancier, žije vo vlhkom prostredí, dýcha žiabrami
• Mnohonôžky – okrúhle článkované telo, na každom článku 2 páry končatín
• Zvinavec – v prípade nebezpečenstva sa dokáže zvinúť
• Stonôžka – je dravá (živí sa chrobákmi, dážďovkami), žije pod kameňmi, v škárach
• Chvostoskok – skáče odrazom pomocou vidlice na brušku

Lesné stavovce

Lesné obojživelníky a plazy Stavovce – majú vnútornú oporu tela – kostru a chrbticu zloženú zo stavcov.

Obojživelníky - dospelé žijú na suchu, vyvíjajúce jedince vo vode.

 Obojživelníky bez chvosta: Skokan hnedý

• na hlave veľké oči, ústa s lepkavým jazykom, zvukovými mechúrikmi
• končatiny – predné štyri prsty, zadné päť prstov spojených plávacou blanou
• z vajíčok sa vyvíjajú žubrienky vo vode
• telo je pokryté hladkou a vlhkou kožou

Ďalšie lesné obojživelníky bez chvosta: Skokan zelený, Ropucha bradavičnatá, Rosnička stromová

 Obojživelníky s chvostom:

• salamandra škvrnitá
• mlok bodkovaný

Obojživelníky sa živia drobnými živočíchmi – napr. mäkkýše, pavúky, hmyz, stonôžky Sú chránené

Plazy – majú telo pokryté suchou kožou so šupinami a štítkami. Pohybujú sa plazením, niektoré majú aj krátke končatiny.

Jašterica zelená

• štíhle telo s chvostom, končatiny s piatimi prstami zakončené pazúrikmi
• dlhý jazyk - živí sa hmyzom, pavúkmi, dážďovkami
• koža sa po častiach zvlieka
• v nebezpečenstve sa láme časť chvosta - dorastie

Slepúch lámavý

• jašterica so zakrpatenými končatinami
• živí sa hmyzom, larvami hmyzu, slimákmi, pavúkmi
• chvost sa láme, ale nedorastá

Užovka hladká

• had, žije v teplých lesoch
• kožu zvlieka naraz
• loví myši, jašterice
• nie je jedovatá, bráni sa hryzením a útočením

Užovka stromová

• náš najdlhší had
• nie je jedovatá
• obratná na stromoch
• loví myši, jašterice, i vtáčie mláďatá

Žaby a jašterice sú potravou hadov. Jašterice zabraňujú premnoženiu hmyzu, hady premnoženiu jašteríc.

LESNÉ VTÁKY (autor: Dana Zajícová)

– predné končatiny premenené na krídla.

• telo pokryté perím, ktoré ich chráni pred stratou tepla. Perie: vrchné - obrysové,

spodné – páperie,

na krídlach a chvoste – letky.

• zobák prispôsobený na získavanie potravy. Potreby pre život: 1. vhodné životné prostredie,
  1. dostatok potravy,
  2. vhodné miesta na

Dravé vtáky (dravce)

• hákovitý zobák, silné pazúry, vynikajúci zrak. Potrava: menšie a drobné živočíchy - udržiavajú biologickú rovnováhu. Chránené živočíchy. Myšiak lesný, jastrab lesný.

Sovy

• zahnutý zobák, silné pazúry. Lovia za súmraku a v noci - veľmi dobrý zrak a sluch. Potrava: drobné živočíchy (hraboše, myši), vtáky, hmyz. Chránené živočíchy. Sova lesná, Výr skalný, Kuvik vrabčí.

Spevavé vtáky (spevavce)

• dobre vyvinutý hlasový ústroj - „spev“. Spevom ohraničujú územie, na ktorom hniezdia a získavajú potravu. Potrava: rastlinná aj živočíšna, viaceré najmä

SOJKA ŠKRIEKAVÁ - škriekavý hlas, stály vták, robí si zásoby potravy na zimu – zahrabáva žalude do pôdy, čím ich rozširuje, dokáže napodobniť zvuky iných vtákov a živočíchov.

PINKA LESNÁ, BRHLÍK LESNÝ, SLÁVIK ČERVIENKA, SÝKORKA BIELOLÍCA, Hýľ lesný,

stehlík čížavý

Ďalšie lesné vtáky

ĎATEĽ VEĽKÝ - zmiešané lesy, klopotavý zvuk, šplhavé nohy, silný zobák, lepkavý jazyk s háčikmi. Potrava: larvy hmyzu, stály vták.

KUKUČKA JARABÁ – potrava: chlpaté húsenice, kukanie – samec, sťahovavá, samička znáša vajcia na zem a v zobáku ich prenáša do hniezd iných vtákov - o mláďatá sa nestará.

TETROV HLUCHÁŇ - zmiešané a listnaté lesy, stály vták, potrava: semená, listy, púčiky. Význam lesných vtákov

Hmyzožravé vtáky zabraňujú premnoženiu hmyzu. Vtáky živiace sa rastlinnou potravou rozširujú

trusom semená rastlín.

Autor: Mgr. Dana Zajícová

Lesné cicavce

• rodia živé mláďatá,
• po narodení sa živia materským mliekom,
• telo pokrýva srsť.

1. bylinožravce – srnec lesný
2. mäsožravce – vlk dravý
3. všežravce – sviňa divá
4. hmyzožravce – netopier veľký

1. srnec lesný – párnokopytník, stádo, samec srnec – parohy (plné), samica srna,

jeleň lesný - párnokopytník, stádo, samec jeleň – parohy, samica laň, ruja – párenie

daniel škvrnitý – párnokopytník, lopatkovito rozšírené parohy

muflón lesný – párnokopytník, zákonom chránený, stočené rohy

zubor lesný – zákonom chránený, rohy, len v Poloninách na východnom Slovensku

veverica stromová – hlodavce, robí si na zimu zásoby

1. ostré pazúry, ostré rezáky a trháky, výborný sluch a čuch

kuna lesná – vzácna kožušina

líška hrdzavá – aktívna prevažne v noci, loví skokom, môže prenášať besnotu

rys ostrovid – zákonom chránený, loví skokom, na konci ušníc štetinky

vlk dravý – ZCH, loví honom, svorka

1. jazvec obyčajný – hrabavé nohy a silné pazúry, hibernuje (zimu prespí)

medveď hnedý – ZCH, hibernuje

sviňa divá (diviak) – párnokopytník, črieda, samica – prasnica

1. netopier veľký – ZCH, kolónie, lietajúci cicavec, lietacia blana