Vnútorná stavba tela rastlín a húb

Vnútorná stavba tela rastlín a húb

STAVBA TELA NEKVITNÚCICH RASTLÍN

Nekvitnúce rastliny – machy, paprade, prasličky

Rozmnožovanie:

1. pohlavne – výtrusmi
2. nepohlavne – rozrastaním (machy)

- z podzemnej stonky - podzemku (paprade, prasličky

Machorasty – machy

• Veľmi staré rastliny
• V ihličnatých lesoch, v listnatých menej
• Zadržiavajú vlahu, chránia pôdu pred zvetrávaním

a vyparovaním, sú životným prostredím hmyzu

• Rozmnožujú sa výtrusmi

- Machy: ploník, bielomach, rašelinník

Papraďorasty – paprade, prasličky, plavúne

• Telo: koreň, podzemná stonka, listy
• Rozmnožovanie - výtrusy
• V minulosti - stromy (až 30 m) → čierne uhlie

papraď samčia – vlhké, tienisté miesta listnatých lesov, zimu prežije podzemkom

plavúň obyčajný – je vzácny, má plazivú stonku, liečivý a chránený

praslička roľná – 2 typy stoniek

STAVBA TELA KVITNÚCICH RASTLÍN

Kvitnúca rastlina má

rozmnožovacie orgány:vyživovacie (vegetatívne)

orgány:

PLOD (SEMENO)

KVET LIST

STONKA

KOREŇ

KOREŇ

= podzemný orgán rastliny

 Význam koreňa:

• upevňuje rastlinu v pôde

• prijíma vodu s rozpustenými živinami
• rastlina ním dýcha
• v niektorých sa hromadia zásobné látky (mrkva)

Funkcie koreňa:

mechanická, vyživovacia, zásobná, vodivá. rozmnožovacia ( niektoré rastliny sa dokážu rozmnožovať odrezkami koreňa

Typy koreňov:

hlavný s bočnými zväzkovitý

Vnútorná stavba koreňa (učebnica str. 57 – obr. 166)

Tvary koreňov:

niťovitý, kužeľovitý, valcovitý, repovitý

Rastliny prijímajú koreňom roztoky látok (voda a minerálne látky) ako výživu. Zdrojom živín je pôda. Najviac živín obsahuje pôda bohatá na humus.

STONKA

Funkcie stonky:

• dvíha listy a kvety k svetlu,
• spája korene s nadzemnými orgánmi,
• prúdia ňou roztoky látok.

Stonky:

• dužinaté: byľ (olistená), stvol (bezlistá), steblo (dutá článkovaná), podzemok

(podzemná) – byliny

• drevnaté – stromy a kry

Na stonke rozlišujeme listové, kvetné a zmiešané púčiky.

Roztoky látok prúdia cez cievne zväzky. Tieto obsahujú drevo (prúdenie ↑ - z koreňa do listov) a lyko (prúdenie ↓ - z listov do koreňa).

Stonka bylín sa skladá z pokožky, buniek stonky a cievnych zväzkov.

Letokruhy - podľa nich môžeme zistiť vek zoťatého stromu. Na jar majú bunky tenké steny – tvoria svetlé drevo, v lete majú hrubšie steny – tvoria tmavé drevo.

Str.58/ obr. 171 – nakresliť a pomenovať

Str.59/ obr.175 – nakresliť a pomenovať typy stoniek

LIST

Funkcia listov:Listy:jednoduché (celistvá čepeľ)

rovnobežná sieťovitá

Listy môžu mať rôzny okraj.

Postavenie listov na stonke (uč. s. 62): nakresliť a pomenovať

Na spodnej strane listov sú prieduchy - dýchanie, vyparovanie vody, prijímanie oxidu uhličitého zo vzduchu (pre fotosyntézu).

KVET

= rozmnožovací orgán rastliny, vyrastá na stonke

Kvetné obaly:

1. Nerozlíšené = okvetie (rovnako farebné okvetné lístky)
2. Rozlíšené = kalich a koruna (kalich zelený, koruna farebná)

Na rozmnožovanie slúžia samčie časti =tyčinky a samičia časť = piestik.

a - blizna b - čnelka

c - semenník

d - vajíčka

tyčinka piestik

Obojpohlavné rastliny = v jednom kvete majú tyčinky aj piestik.

Jednopohlavné rastliny = v jednom kvete majú len tyčinky alebo len piestik. Kvety môžu na stonke vyrastať jednotlivo alebo v súkvetiach.

Súkvetia:

OPELENIE A OPLODNENIE

Opelenie = prenesenie a zachytenie peľových zrniek z tyčiniek na piestik. Deje sa pomocou vetra alebo hmyzu.

Poznáme: samoopelenie= opelenie vlastným peľom a

cudzoopelenie = opelenie peľom iného kvetu.

Po opelení nasleduje oplodnenie= splynutie samčej bunky (peľové zrnko) so samičou bunkou (vajíčko). Po ňom sa začne vyvíjať z kvetu plod, v ktorom sú semená.

• rozmnožovacia časť rastliny

PLOD

• vo vnútri je semeno - chránené oplodím
• oplodie - dužinaté alebo suché
• v plode môže byť 1 ale i viac semien

1 – semeno 2 – oplodie

Rozdelenie plodov:

1. dužinaté: a) kôstkovice – čerešňa, marhuľa, broskyňa
2. malvice – jablko, hruška
3. bobule – egreš, hrozno, rajčiak

1. suchá bobuľa - paprika

1. suché: a) nepukavé – orech, nažka (slnečnica), zrno
2. b) pukavé – struk (fazuľa), tobolka (tulipán), šešuľa (kapusta)

• plody rozširuje vietor, živočíchy, voda a človek

SEMENO

- vzniká z oplodneného vajíčka Uč. Str.66/obr.201

Časti: osemenie – chráni zárodok

klíčne listy

zárodok: základ koreňa, základ stonky, základ listov

Semená obsahujú dôležité látky: tuky (slnečnica, repka olejná, mak), škrob

(kukurica, pšenica), bielkoviny (fazuľa, hrach, sója).

Podmienky klíčenia semien: voda, vzduch, teplo.

Podmienky vyklíčených rastlín: voda, vzduch, teplo, svetlo.

Rozširovanie semien

- živočíchy (potrava → trus, prichytávanie), vietor (semená s krídelkami

a chĺpkami), voda, ľudia

Význam plodov a semien:

a.) potrava pre živočíchy a človeka, príprava šalátov, konzervovanie, mrazenie,

sušenie

b.) liečivé účinky – lieky, čaje

c.) koreniny – rasca

d.) pohlavné rozmnožovanie

RASTLINNÉ TELO AKO CELOK

Koreň – rastie smerom nadol.

Stonka – rastie nahor, vyrastajú z nej listy, sú to zelené časti rastliny – prebieha v nich fotosyntéza = vytváranie organických látok – rastliny sú vo výžive

sebestačné.

Kvet – plod – semeno – rozmnožovanie = vznik nových jedincov.

Pohyb – stonka, listy a kvety sa otáčajú za svetlom.

Dýchanie – prijímajú kyslík z ovzdušia cez otvory v pokožke listov – prieduchy.

Prijímanie živín – koreňom minerálne látky rozpustené vo vode, listami oxid uhličitý zo vzduchu.

Rastliny sa zle vyvíjajú alebo hynú v prítomnosti škodlivých látok v ovzduší, vode či pôde, pôsobením rôznych parazitov alebo pri nedostatku potrebných látok (voda, svetlo, teplo).

HUBY S PLODNICOU

- živiny získavajú z tiel živých alebo rozkladajúcich sa odumretých tiel

Časti tela:

1. podzemná časť – podhubie
2. nadzemná časť – plodnica

Časti plodnice:

1. hlúbik – niektoré huby na ňom majú zvyšky závoja – prsteň, niektoré huby majú na spodku hlúbika zvyšok plachtičky - pošva
2. klobúk – na spodnej strane sú lupene alebo rúrky, medzi ktorými sú výtrusy

klobúk

lupene alebo rúrky, výtrusy prsteň

hlúbik pošva podhubie

Niektoré huby spolunažívajú s určitými druhmi stromov. Huby rozkladajú organické zvyšky na jednoduchšie látky. str.74/obr. 225 – roztriediť huby

Jedlé huby: ..............................................................................................................

Jedovaté huby: ........................................................................................................

Nejedlé huby: .............................................

INÉ HUBY A LIŠAJNÍKY

Kvasinky – jednobunkové huby. Rozmnožujú sa pučaním. Význam: výroba piva, vína, pečiva, koláčov.

Plesne – mnohobunkové, majú podhubie z ktorého vyrastá výtrusnica – syry,

antibiotiká.

Lišajníky – telo: hubové vlákna a zelené riasy. Jedná sa o symbiózu –

spolunažívanie – riasa → fotosyntéza – organické látky (cukry), hubové vlákna →

nasávajú a zadržiavajú vodu.