Spoločenstvo organizmov

Spoločenstvo organizmov

Je to súbor populácií organizmov žijúcich v určitom čase na určitom mieste.

Podľa typu organizmov sa spoločenstvá rozlišujú na: rastlinné a živočíšne – obr. 224

Podľa podmienok sa spoločenstvá delia na suchozemské (s. lúky), sladkovodné (s. jazera) a morské (s. mora). Podľa zásahov človeka delíme spoločenstvá na pôvodné (prales), prírodné (les), umelé (pole).

Rôzne spoločenstvá majú rôznu druhovú rozmanitosť. Najväčšia druhová rozmanitosť je na rozhraní spoločenstiev v tzv. prechodnom pásme – napr. rozhranie lesa a poľa – obr. 227.

Jednotlivé druhy žijú v spoločenstvách v určitých vrstvách (poschodiach, etážach)- ide o tzv. priestorovú štruktúru spoločenstva: lesné spoločenstvo – obr. 228 – vedieť!

lúčne s. – koreňová vrstva, vrstva nízkych tráv a trsov, vrstva vysokých tráv, v. vyčnievajúcich tráv

Zloženie spoločenstva sa v priebehu roka mení – v závislosti od klimatických podmienok.

Každé spoločenstvo má tzv. prevládajúce druhy–dominantné druhy–určujú charakter spoločenstva – obr. 229

Ekosystém. Život ekosystému

Je to základná stavebná a funkčná jednotka prírody. Tvoria ho živé a neživé zložky v určitom čase a priestore. Podľa podmienok prostredia sa ekosystémy delia na suchozemské (savana, púšť), sladkovodné (jazero, potok), morské – obr. 234

Podľa zásahov človeka delíme ekosystémy na prírodné (les, jazero) a umelé (park, záhrada) – obr. 235, 236. V ekosystéme prebieha neustále obeh látok a tok energie – podieľajú sa na ňom 3 skupiny organizmov:

1. producenty – zelené rastliny
2. konzumenty – živočíchy - obr. 237
3. reducenty – rozkladače – mikroorganizmy, huby, niektoré živočichy

Z hľadiska výživy organizmy vytvárajú medzi sebou rôzne potravové vzťahy – vytvárajú tzv. potravové

reťazce – je to súbor organizmov, ktoré sú na sebe potravne závislé – obr. 238. Potravové reťazce sú zložito pospájané a tvoria potravovú sieť – obr. 239.

Vzájomné potravové vzťahy v ekosystéme z hľadiska množstva potravy znázorňujeme potravovou pyramídou

– obr. 240 – vedieť!

Každý ekosystém sa vyvíja – 1. omladzovanie 2. dozrievanie 3. vyzretosť – klimax – je to optimálny, ustálený stav v ekosystéme – je to vrchol vývoja ekosystému.

Biosféra

Je to súbor všetkých ekosystémov na Zemi, je to priestor našej planéty obývaný organizmami – tvorí ju pedosféra, hydrosféra a atmosféra.

Biosféru delíme na tzv. biomy – je to súbor podobných ekosystémov, je to rozsiahly ekosystém s rovnakým podnebím a charakteristickým prevládajúcim typom vegetácie – napr. préria, tajga, savana, ... . Ich rozloženie ovplyvňuje: 1. geografická šírka: tundra, tajga, step (préria, pampa), listnaté lesy mierneho pásma, stredomorie (buš), polopúšte a púšte, savana, opadavý tropický les a tropický dažďový les a 2. nadmorská výška: nížinný stupeň, pahorkatinový s., podhorský s., horský s., kosodrevinový s., alpínsky s. .

Medzi živými a neživými zložkami biosféry prebieha neustály obeh látok a energií. Dôležitý je hlavne obeh biogénnych prvkov (kyslík, dusík, uhlík) a vody – obr. 247, 248, 249, 250 – vedieť popísať!

Biologická a ekologická rovnováha

Biologická rovnováha je schopnosť ekosystému udržiavať sa bez podstatných zmien alebo sa po vychýlení vracať do pôvodného stavu. Je to dynamický stav, neustále vyrovnávanie kolísania okolo rovnovážneho stavu. Medzi živými zložkami sa zabezpečuje spätnou väzbou – obr. 252.

Ekologickú rovnováhu narúša – 1. znečisťovanie ovzdušia 2. znečisťovanie vody – povrchovej, podzemnej

1. znečisťovanie pôdy 4. rast ľudskej populácie – hromadenie odpadov, spotreba energie, šírenie chorôb, hygienické problémy

Ekologické hospodárenie – 1. zachovávať rozptýlenú zeleň 2. obmedziť používanie priemyselných hnojív

1. podporovať biologickú ochranu rastlín pred chemickou 3. využívať rýchlo sa rozkladajúce látky 4. podporovať voľnochov 5. chrániť pôdu, vodu

Globálne environmentálne problémy a ich riešenie

1. Stenčovanie ozónovej vrstvy a rozširovanie ozónovej diery 2. Skleníkový efekt a globálne otepľovanie
2. Kyslé dažde 4. Smog 5. Nárast objemu odpadov a problémy s ich odstraňovaním 6. Úbytok a znehodnocovanie pôdy 7. Vojnové konflikty 8. Civilizačné choroby