Štruktúra bunky a všeobecké vlastnosti živých sústav

2. téma ŠTRUKTÚRA BUNKY A VŠEOBECKÉ VLASTNOSTI ŽIVÝCH SÚSTAV

bunka– základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych buniek

Pôvod bunky:

1665-Robert Hook-pozoroval korok stromova rozlíšiteľné komôrky nazval bunka

Marcelo Malphigi-prvý krát pozoroval živočíšnu bunku

Anthony Van Leewenghoek-skonštruoval mikroskop s 250x zväčšením

– pozoroval nálevníky,spermie,objavil chloroplasty

1838-Schwann & Schleiden-sformulovali prvú bunkovú teóriu

• bunka je základom každého organizmuä
• každá nová bunka vzniká delením už z existujúcej bunky

J.E.Purkyňe-vnútorný obsah bunky nazval protoplazmou

Rudolf Virchow-dokázal že bunky vznikajú z bunky „OMNIS CELLULA E CELLULA“

Chemická štruktúta:

90 – 60%- voda,minerály

10-40%- organické látky-12% bielkoviny

9% sacharidy

8% lipidy

3% nukleové kyseliny

chemické zlúčeniny majú funkcie:

1. konštrukčnú– sú to stavebné látky
2. metabolickú– regulujú a katalyzujú biochemické procesy
3. zásobnú– sú zdrojom energie

VODA

– nevyhnutná pre živé sústavy

– množstvo vody v bunke závisí od veku bunky,orgánu,prostredia

význam:

a, vytvára prostredie pre biochemické deje

b, účinné rozpúšťadlo

c, transportuje látky do bunky a z bunky

d, aktivizuje bielkoviny a NK

MINERÁLNE LÁTKY

Na – zadržiava vodu v bunke

K – uvoľuje vodu z bunky

Mg -centrálny atóm chlóru

F -zložka hemoglobínu

BIELKOVINY

– predstavujú látkový základ, ich stavebnou látkou sú aminokyseliny

– jednotlivé AMK sú spojené peptidovými väzbami

podľa tvaru:

vláknitý (fibrilárny)- kolagén

guľovitý (globulárny)- albumíny

význam:

a, stavebné látky

b, regulujú hormóny

c, katalyzujú enzýmy

d, obranná funkcia

e, transportná f.- hemoglobín

SACHARIDY

– rýchly zdroj energie, stavebná funkcia, zložka biologicky účinných látok (enzýmy)

monosacharidy– obsahujú len zákl. stavebnú jednotku

glukóza-hroznový cukor

fruktóza- ovocný cukor

disacharidy– 2 stavebné jednotky

sacharóza- repný cukor

laktóza- mliečny cukor

polysacharidy– množstvo stavebných jednotiek

amyláza- škrob

glykogén- živočíšny cukor

LIPIDY

– dlhodobý zdroj energie, sú to estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholu

rastliny-semená-slnečnina

živočíchy-tukové tkanivo-koža

význam:

a, termoregulácia- tepelná izolácia

b, rozpúštadlo pre vitamíny A,D,E,K

c, stavebná látka- v biomembránach organel

d, zdoj energie- 1 g tuku = 38kJ energie

NUKLEOVÉ KYSELINY

– hmotný nositelia dedičnosti, genetických informácií

1869- F.Mitche- izoloval ich od jadier bielych krviniek z hnisu

– základná jednotka je nukleotid

stavba:

cukor (ribóza, deoxiribóza)

zvyšok H3PO4

dusíkaté bázy (adenín, tymín, guanín, cytozín, uracil)

Prokaryotická bunka

– majú ju len baktérie, je staršia a jednoduchšia

bunková stena– ohraničuje bunku, udáva jej tvar, chráni ju pred vonkajším prostredím

cytoplazmatická membrána– príjem a výdaj látok

cytoplazma– vypĺňa bunku, je v nej DNA a ribozómy

slizové puzdro– chráni bunku

Eukaryotická bunka

– od prokaryotickej sa odlišuje:

• veľkosťou– je väčšia
• stavbou jadra– pravé jadro
• príromnosťou membránových organel

1.bunkové povrchy

-bunková stena- udáva tvar bunky

– je permeabilná- plnepriepustná

– cytoplazmatická membrána-je pod bunkovou stenou a je semipermeabilná- polopriepustná

2.základná cytoplazma

– vypĺňa vnútro bunky, je to viskózna tekutina, bezfarebná alebo žltkastá

zloženie: 70% H2O, 30% minerálne a org. látky

3.bunkové organely

membránové organely

a, bunkové jadro– riadi život buny a je nositeľom DNA

– je ohraničené jadrovou membránou

– vypĺňa ho karyoplazma- je pórovitá (príjem a výdaj látok)

b, mitochondrie– oválne útvary

– ich telo tvoria dve membrány: vonkajšia- hladká

vnútorná-vchlípeniny (krísty)

– vnútro je vyplnené matrixom

– za funkciu majú biologickú oxidácia-dýchanie

c,plastidy– majú ich len rastliny

– ich povrch tvoria: vonkajšia membrána- hladká

vnútorná membrána- tvorená tylakoidmi ( navrstvenie=granátylakoid)

typy:

chloroplasty– zelené farbivo

chromoplasty– karotén,xantofyl

leukoplasty– neobsahujú farbivo

d,endoplazmatické retikulum-systém paralelných membrán

– má dve formy: hladká- neobsahuje ribozóm-syntéza lipidov

drsná- obsahuje ribozóm-syntéza bielkovín

e,Golgiho aparát– súbor ploch. mechúrikov z ktorých sa odškrcujú vezikuly-z nich lyzozómy

f,vakuoly-typické pre rastlinnú bunku

– vonkajšia membrána tonoplast

– obsahujú bunkovú štavu kde sú sacharidy,tuky,slizy,živice

g,lyzozómy– typické pre živočíšnu bunku, obsahujú štiepne enzýmy

fibrilárne organely

a,cytoskelet– bunková kostra, súčasť cytoplazmy

b, mitotický aparát– deliace vretienko, významné pri delení buniek

c, chromozóm– obsahuje DNA a bielkoviny

d, ribozóm– nepatrí medzi fib. ani membr. organely, je tvorený z ribozómovej RNA

4,neživé súčasti bunky – inklúzie-zrnká škrobu, kvapôčky tuku

– organely pohybu– brvy, bičíky