Rastlinné orgány – koreň, stonka, list a kvet

Rastlinné orgány – koreň, stonka, list a kvet

– vznikli po prechode rastlín na pevninu

– orgán – je časť rastliny, kt. tvorí samotný celok a vykonáva špecifické, fyziologické funkcie

Typy rastlinných orgánov

• vegetatívne – zabezpečujú výživu rastiliny (koreň, stonka, list)
• generatívne – zabezpečujú rozmnožovanie (kvet, plod)

Koreň – radix

– podzemný orgán, kt. nikdy nenesie listy

– má neobmedzený rast do dĺžky

Funkcie koreňa

1. upevňuje rastlinu v pôde
2. čerpá z pôdy vodu a živiny
3. zhromažďuje zásobné látky – mrkva, cukrová repa
4. vegetatívne rozmnožovanie
5. produkuje významné látky: AMK a alkaloidy

Koreňové sústavy

• homorízia (hlavný koreň je dlhší a najhrubší + bočné z neho vyrastajú) – jednoklíč. r.
• alorízia (cibuľa) – dvojklíčkolist. r.

Priečny rez koreňa

– koreňový vrchol chráni koreňová čiapočka – kaliptra – jej vonkajšie bunky sliznatejú (prienikk do pôdy)

– v strede čiapočky koreňa je stĺpik – collumela (v ňom je presýpací škrob – STATOLITOVÝ APARÁT) – orientácia ku gravitácií

– koreň je kladne geotropický

Metamorfózy koreňa

1. vzdušné korene – napr: filodendron (prijíma vzdušnú vlhkosť)
2. koreňové hľuzy – zásobná funkcia, napr: Georgína
3. haustóriá – prenikajú k cievnym zväzkom hostiteľa, haustóriá majú parazitické rastliny, napr: imelo biele
4. barlovité korene – upevňujú rastlinu v bahnitej pôde
5. priliepavé korene – majú prichytávaciu funkciu, napr: brečtan

Stonka – caulom

– nadzemný orgán, nesie listy, kvety, púčiky: stonka + listy = výhonok

Funkcie stonky

1. upevňujú rastlinu (stabilita)
2. priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a generatívne org.
3. rozvádza vode, min. látky a asymiláty

Podľa stonky rastliny delíme na

Byliny

Byliny – dužinatá nezdrevnatená stonka:

1. byľ – olistená stonka, odumiera ten istý rok, napr: žihľava
2. stvol – bezlistá stonka, napr: púpava
3. steblo – dutá, článkovaná stonka, napr: obilniny, trávy

Dreviny

Dreviny – majú drevnatú stonku

1. kry – stonky sa rozkonárujú hneď od zeme
2. polokry – len spodná časť stonky je zdrevnatená, horná je bylná, napr: ríbezle, čučoriedka, egreš...
3. stromy – drevnatená nerozkonárená stonka, spája koreňový systém s korunou

Rast stonky

– nie je rovnomerný

• nódus = uzol – krátke, minimálne sa predlžujú, vyrastú z nich listy
• internódium – článok – veľký predlžovací rast

Morfologická stavba stonky – priečny rez

Dvojklíčnolisté: ruža, kaleráb

Jednoklíčnolisté: jarné: obiln., snežienka, cib.

žihľava

• pokožka – epdermis – obsahuje kutikulu, prieduchy a stómy
• primárna kôra – je tvorená a parenchym bunkami, môžu sa tu vyskytovať mliečnice, silicové a živicové kanály
• pericykel – vonkajšia vrstva stredného valca
• stredný valec – stéla – obsahuje cievne zväzky okrem radiálnych

Druhotné hrubnutie stonky

– typické pre dreviny, kambium produkuje lyko a drevo, ich usporiadanie u drevín má periodický charakter, lebo:

1. na jar produkuje svetlé drevo – beľ vznikajú letokruhy
2. v lete produkuje tmavé drevo – jadro

– epiderma sa neprispôsobí rastúcemu objemu a praská – jej funkciu preberá korok, kt. je produkovaný filogénom

– pletivá korku postupne odumierajú, odlupujú a vzniká borka – retidóma

Metamorfózy stonky

1. podzemok – paprade
2. poplazy – jahody
3. sukulentná stonka – kaktusy
4. úponky – vinič, takvica
5. brachyblasty – sú to bočné zakrpatené konáriky drevín, z kt. nerastú listy, napr: smrek opadavý

List – phylom

– bočný orgán, obmedzeného rastu

Funkcie listu

1. fotosyntéza – premena an. látok na glukózu
2. dýchanie – respirácia
3. vyparovanie vody – transpirácia

Stavba listu

Na liste niekedy možno rozlíšiť:

1. pošvu – trávy
2. prílístky – ruže

Listová žilnatina

Listová žilnatina môže byť:

• vidlicovitá – najstarší typ, zachovaná dodnes pri niektorých papradiach
• sieťovitá – hlavná žila + bočné žily
• rovnobežná – jednoklíčnolistové rastliny

Členitosť listovej čepele

Podľa členitosti listovej čepele rozoznávame listy:

• jednoduché – čepeľ je vedená, alebo jednoducho delená do lalokov, napr: jabloň, gaštan, broskyňa, hruška, banánovník
• zložené – majú čepeľ rozdelenú na 3 a viac samostatných častí, napr: ruža, agát, hrach

Postavenie listov na stonke

1. striedavé
2. protistojné
3. praslenovité

Kategórie listov

1. klíčne listy – sú založené v zárodku semena
   • jednoklíčnolistové rast. – 1 klíčny list
   • dvojklíčnolistové rast. – 2 klíčne listy
   • nahosemennrast. – 1 až 18 klíčnych listov (tuje, gingko)
2. asimilačné listy – miestom fotosyntézy a transpirácie (výdaj vody)
3. listene – vyrastávajú v hornej časti stonky: v ich pazuchách vyrastajú kvetné stopky
4. kvetné listy – metamorfované (premenené) listy, z kt. sa vyvinuli kvety

Anatomická stavba bifaciálneho listu

Listy môžu byť:

1. monofaciálne – listy, na kt. sa nerozlišuje rub a líce, stómy sú na oboch stranách listu, napr: tulipán
2. bifaciálne – rozlišujeme rub a líce, mezofyl je definovaný na palisádový a špongiový parenchým, stómy sú na dolnej strane listu, napr: ruža, púpava

Metamorfózy listov

1. listové tŕne – kaktusy
2. listové úponky – hrach siaty
3. listy mäsožravých rastlín

Kvet – flos

– spolu so semenami a plodmi patrí medzi reprodukčné orgány = rozm. orgány, kt. úlohou je tvorba pohl. orgánov

Kvety nahosemenných rastlín (borovicorasty)

Samičie šištičky: cez stred šištičky prechádza vreteno, na kt. sú v závitnici usporiadané podporné listene.

– pri každom z nich vyrastá semenná škrupina (plodolist), na kt. sú uložené 2 vajíčka

Samčie šištičky: cez stred tiež prechádza vreteno, z kt. vyrastajú tyčinky výtrusné listy

– v každej tyčinke sú peľové komôrky (výtrusnice), kde vznikajú peľové zrnká

– samčie šištičky sú žlté, mäkké na konci konárov

Kvety magnóliorastov

Kvety krytosemenných rastlín

1. kvetné lôžko – skrátená a sploštená stonka
2. kvetné obaly

1. Dvojklíčnolisté rastliny

• kališné lístky – kalyx – väčšinou zelené, tvoriace kalich
• korunné lupienky – corolla – farebné, sú lákadlami pre hmyz

2. Jednoklíčnolistové rastliny

• okvetné lístky – perigónium – kvetné obaly sú tvarovo a farebne rovnaké

3. Reprodukčné orgány

• TYČINKY
• PIESTIK

Kvet môže byť

• jednopohlavný
  • samičie kvety – obs. len piestik
  • samčie kvety – obs. len tyčinky
• obojpohlavný – rastlina obs. tyčinky aj piestik

Rastlina môže byť

• jednodomá – na 1 rastline sú samčie aj samičie kvety, napr: kukurica
• dvojdomá – na 1 rastline sú kvety samčie a na 2. sú samičie, napr: konope, chmeľ

Súkvetia

– sú to súbory drobnejších kvetov na stonke