Huby a lišajníky prehľad

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.01.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 744 slov
Počet zobrazení: 2 509
Tlačení: 144
Uložení: 136

12. téma Huby a lišajníky

- v starších systémoch možno nájsť huby zaradené medzi rastliny, dnes už tvoria samostatnú ríšu organizmov

-veda študujúca huby=mykológia

CHARAKTERISTIKA:

-sú eukaryotické,heterotrófne organizmy

-niesu schopné fotosyntézy

-zásobnou látkou je glykogén

-ich bunky majú bunk.stenu tvorenú z chytínu

MORFOLÓGIA:

-telo húb tvoria hubovité vlákna-hýfy (tie sa rozkonáraujú a tvoria spleť vláken=podhubie-mycélium)

-hýfy môžu druhotne zrastať=nepravé pletivo (nepravé bunky niesu diferencované,len navzájom zrastené),z týchto pletív vznikajú plodnice (masliak,kozák)

VÝŽIVA HÚB:

-saprofytická-rozklad odumretých tiel rastlín a živočíchov-plnia úlohu dekompozítorov-rozkladačov

-parazitická-živiny získavajú zo živých organizmov (Candida albicus)

-symbiotická-a,mykoríza-hub.vlákna+ vyššie rastliny

b,lichenizmus-je to úzko špecializovaná forma symbiózy, že druhy, ktoré sa jej zúčastňujú, by už nevedeli prežiť samostatne ,spolužitie hubových vláken s riasou (alebo sinicou),riasa (tzv. fotobiont) schopná fotosyntézy dodáva hube organické látky, teda ju vyživuje a huba (tzv. mykobiont) zabezpečuje príjem vody a rozmnožovanie

VÝZNAM HÚB:

pozitívny: zdroj výživy,potravinárstvo,farmácia,obeh anorganických látok

negatíny: pôvodcovia ochorení

Systém húb

a, Slizovky- Myxomycota

b, Chytrídie- Chytridiomycota

 c,Oomycéty- Oomycota

 d,Pravé huby- Eumycota-spájavé huby

-vreckaté huby

-bazídiové huby

A.SLIZOVKY:

-sú buď jednobunkové alebo ich stielku tvoria plazmódiá-(rôsolovitá štruktúra bez bunkových stien)

-pohybujú sa pomocou panôžkok

-pomocou metamorfózy sa plazmódiá menia na plodničky

Nádorovka kapustová- tvorí nádory na koreňoch kapustovitých rastlín

B.CHYTRÍDIE:

-jednobunkové parazity

-žijú vo vlhkej pôde alebo vo vode

-ich spóry sa pohybujú bičíkmi

Rakovinovec zemiakový- infikuje klíčky zemiakov

- nádory naplnené výtrusmi si zachovávajú klíčivosť v pôde až 20 rokov

C.OOMYCÉTY:

-názorne dokazujú prechod húb z vodného prostredia na súš

Plazmopara viničová (Peronospora viticola)-je nebezpečným, rýchlo sa šíriacim parazitom viniča hroznorodého, ktorá sa prejavuje žltými škvrnami na listoch

ochrana: roztok modrej skalice 5H2O.CuSO4

Hnilovka hojná- žije ako saprofyt na org. zvyškoch rýb a mäkkýšov

-pri premnožení parazituje na žiabrach akváriových rýb

D.PRAVÉ HUBY:

-nepohlavne sa rozmnožujú kondíliami

  1. trieda: spájavé huby-saprofyt. huby, žijú na org. substrátoch, na ovocí a zelenine
  • pleseň hlavičkatá (Mukor mucedo)-rastie na zle uskladnenom chlebe-plsťovité podhubie

-z podhubia vyrastajú nosiče výtrusníc zakončené guľovitými výtrusnicami

  1. trieda: vreckaté huby-tvoria zvláštne výtrusnice-vrecká (ascusy)

- výtrusy sa tvoria vo vreckách-askospóry (8)

  • kvasinka pivná-výroba piva-pivárenské kvasnice

-skvasuje cukry v slade na CO2

-kvasenie s múkou-droždie

-farmácia-B1,B6,B12,D

  • kvasinka vínna- žije na bobuľkách hrizna,jej schopnosť kvasiť cukor na alkohol sa využíva pri výrobe vína
  • penicilium notatum-Sir Fleming objavil antibiotické schopnosti tejto plesne,izoloval z nej látku schopnú zabrániť rozmnožovaniu baktérií

3.trieda: bazídiové huby-prevažne saprofyty

-výtrusy vznikajú na koncoch bazídií (kyjačikovité bunky)

-bazidie vytvárajú súvislú výtrusorodú vrstvu-hyménium

-bazídie môžu byť štvorbunkové alebo jednobunkové

-plodnica je rozlíšená na klobúk a hlúbik

LIŠAJNÍKY

-sú medzi živými organizmami špecifické tým, že vznikli spolužitím – symbiózou dvoch organizmov, húb a rias alebo siníc (zložka, ktorá uskutočňuje fotosyntézu) ,tieto dve zložky – autotrofná (riasy a sinice) a heterotrofná (huba) – vytvorili takú zvláštnu symbiózu, že v priebehu fylogenézy vznikol morfologicky aj ekologicky od rias a húb odlišný organizmus – lišajník.

-rozmnožujú sa pomocou úlomkov stielky

Podľa tvaru môžu mať lišajníky stielku:

kôrovitú – lišajník je tak tesne zrastený s podkladom, že ho nemožno od neho bez poškodenia oddeliť, napr. zemepisník mapový,

lupeňovitú – stielka je rozložená do plochy, obyčajne je lalokovitá a o poklad sa prichytáva na viacerých miestach, ale nie je s podkladom pevne zrastená, napr. diskovník múrový,

kríčkovitú – má vzhľad malého kríčka a k podkladu je prirastená v jednom bode, napr. dutohlávka sobia

slizovitú – rôsolovitú – má rôsolovitú konzistenciu a obyčajne neurčitý tvar, napr. rod Collema.

-sú dôležitým zdrojom výživy živočíchov, ktoré žijú v extrémnych podmienkach, ako sú púšte a arktické oblasti. Využívajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve, v ľudovom liečiteľstve. Zistilo sa, že mnohé z nich majú aj fungicídne (pôsobia proti hubám) a cytostatické (inhibujú delenie buniek) účinky, čo sa využíva v medicíne a farmácii

-neznášajú znečistené životné prostredie, preto sú aj významné bioindikátory životného prostredia.

Prvá pomoc pri otrave hubami

Príčiny: zjedenie jedovatých hríbov, alebo jedlých húb, ktoré neboli správne skladované, alebo boli nedostatočne tepelne upravené (menej ako 15 minút varenia, smaženia)

Príznaky: 1. bolesti brucha, nevoľnosť, 2. pocit na vracanie a vracanie, 3. hnačky, 4. kŕče, 5. malátnosť, potenie

Postup: a) vyvolať vracanie (ak nie je prvým príznakom), b) zaistiť zvyšky jedla, alebo zvratky na analýzu, c) zariadiť prevoz do nemocnice. Najnebezpečnejšia je otrava s príznakmi po 12 a viac hodinách po požití húb.

Poznámka: Treba odlišovať jedovaté huby (otrava môže viesť k úmrtiu) od otravy spôsobenej nesprávnou úpravou a skladovaním húb (nebezpečné len u malých detí a starých a chorých)

Dodatočný učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu