Fylogenéza krycej, opornej a pohybovej sústavy

Fylogenéza krycej, opornej a pohybovej sústavy – funkcie a vývoj

Fylogenéza krycej sústavy

Funkcie krycej sústavy

• ochrana tela pred vplyvmi vonkajšieho prostredia
• vylučovacia
• dýchacia – kožné dýchanie – obojživelníky
• oporná – článkonožce
• termoregulácia – udržiavanie telesnej teploty
• príjem potravy – niektoré parazity

Fylogenetický vývoj

1. Jednobunkovce – povrch tela tvorí jemná pružná blana – pelikula, ktorou môžu prenikať výživné látky do bunky a odpad z bunky.

2. Mnohobunkovce – pravá pokožka sa diferencovala z ektodermu.

• Hubky – Porifera – nemajú epitel, telo pokrývajú tzv. vonkajšie bunky.
• Pŕhlivce – Cnidaria – majú epitel, ktorý obsahuje pŕhlivé bunky – knidoblasty, ktorých úlohou je chytiť potravu. Pri dotyku sa vymrští z bunky pŕhlivé vlákno zakončené ostrým hrotom, hrot vnikne do koristi a vstrekne do nej toxický jed – hypnotoxín.
• Ploskavce – Plathelminthes – majú jednovrstvový riasinkový epitel – slúži na pohyb.
• Okrúhlovce – Nemathelminthes – kožnosvalový vak, epitel produkuje kutikulu (mrľa ľudská).

Epitel + hladký sval = kožnosvalový vak.

• Mäkkýše – Molusca – epitel obsahuje veľké množstvo hlienových žliaz – pohyb, schránka tvorená CaCO3.
• Článkonožce – Arthropoda – jednovrstvový epitel produkuje chitínovú kutikulu (rak riečny).

Stavovce

Povrch tela tvorí:

1. Derma – pokožka – bunky sú ploché, postupne rohovatejú a odlupujú sa, po častiach žaba, v celku plazy. Tu sa nachádzajú pigmentové bunky – ochrana pred UV žiarením.
2. Corium – zamša – najhrubšia vrstva, obsahuje cievy, nervy a svalové vlákna.
3. Subcutis – podkožné väzivo – hromadí sa v ňom tuk, kožné deriváty: chĺpky, vlasy, nechty, kopytá, ostne, šupiny, pancier.

Žľazy zamše

• Mazové žľazy – ich sekrét mastí pokožku, srsť.
• Potné žľazy – vylučovanie splodín metabolizmu, termoregulácia.
• Pachové žľazy – sú modifikované na potné žľazy, ústia na rôznych miestach tela:
  • tvárové: koza, jeleň,
  • análne: bobor, lasica.
  Význam pachových žliaz: označovanie teritória, sexuálna komunikácia, vzťah medzi matkou a mláďatami.
• Mliečne žľazy – vznikli z potných žliaz.
• Jedovaté žľazy – ochrana pred predátormi – porucha, mlok.

Fylogenéza opornej a pohybovej sústavy

OS

Funkcia:

• opora tela
• ochrana vnútorných orgánov
• závesný aparát pre svaly

Typy kostry

Vonkajšia kostra – exoskelet

Svaly sa na ňu upínajú zvnútra, bráni rastu živočícha. Sem patria:

• schránky – ulita, lastúra, schránky dierkavcov,
• chitínová kutikula – hmyz, kôrovce.

Vnútorná kostra – endoskelet

Neobmedzuje rast tela živočícha, vnútornú kostru majú stavovce, jej základom je počas embryonálneho vývinu chrbtová struna – chorda dorsalis, z ktorej postupne vzniká chrbtica.

Môže byť:

• chrupkovitá – drsnokožce,
• kostená – od rýb až po cicavce.

Hydrostatická – pružnosť a pevnosť zabezpečuje telová tekutina (hlístovce).

PS

Aktívny pohybový aparát.

Funkcie:

• lokomócia – je pohyb z 1 miesta na 2: rozmnožovanie, únik, hľadanie potravy,
• pohyb častí tela – plávanie, skákanie, hrabanie.

Pohyb

• aktívny – pomocou pohybových orgánov – plazenie, skákanie, beh,
• pasívny – bez pohybových orgánov, napr. živočíchy sa nechajú unášať vodou, vzduchom.

Jednobunkovce

1. Améboidný pohyb – tvorba panôžok pomocou prúdenia cytoplazmy (meňavka).
2. Pohyb bičíkmi – Euglena viridis.
3. Pohyb brvami – črievička veľká.

Mnohobunkovce

• Hubky – svalová sústava nie je vyvinutá.
• Pŕhlivce – ich svalový epitel myoepitel umožňuje raketový pohyb (medúzy).
• Ploskavce, okrúhlovce, obrúčkavce – pohyb umožňuje kožnosvalový vak – je to hladká svalovina, ktorá pozostáva z vrstiev:
  • pozdĺžna svalovina – pri jej sťahu sa telo skracuje,
  • kruhová svalovina – pri jej sťahu sa telo predlžuje.
• Mäkkýše – majú kožnosvalový vak, lastúrniky majú svaly uzavierajúce lastúru.
• Článkonožce – pohyb umožňuje priečne pruhovaný sval.

Končatiny:

• hmyz – 3 páry,
• pavúky – 4 páry,
• stonožka – mnoho.

Stavovce: priečne pruhované svaly sa upínajú na kostru zvonka.

Končatiny: krídla, lietacie blany, plutvy.

Druhy svalov

Hladké svalové tkanivo

Tvoria vretenovité bunky, nachádza sa väčšinou v stenách orgánov, napr. tráviaca sústava, cievy (stavovce), u niektorých živočíchov (bezstavovce) zabezpečuje pohyb, pracujú pomalšie, ale vytrvalejšie, u stavovcov nie je ovládateľné vôľou.

Priečne pruhované svalové tkanivo

Priečne pruhované svalové tkanivo (kostrové svaly) – viacjadrové svalové vlákna, striedanie tmavších a svetlejších úsekov (aktín a myozín), priečne pruhované svaly sa pripájajú na kostru a zabezpečujú pohyb u niektorých bezstavovcov (hmyz) a sú hlavným zdrojom pohybu stavovcov.

Srdcové svalové tkanivo

Pod mikroskopom sa javí priečne pruhovanie, jednotlivé vlákna sú pospájané mostíkmi, tvoria srdcový sval (myokard). Má niektoré vlastnosti hladkých svalov (vytrvalosť), stavbou sa podobá na priečne pruhované svaly.