Fylogenéza tráviacej, dýchacej a vylučovacej sústavy

Fylogenéza tráviacej,dýchacej a vylučovacej sústavy

-živočíchy sú heterotrófne org.-org. látky príjmajú z vonkajšieho prostredia (časť na tvorbu energie, zvyšok sa zabudováva do organizmu

potrava obsahuje: H2O,mikroživiny-vitamíny,min.l,makroživiny-cukry,tuky,bielkoviny

funkcia:

a)príjem potravy

 b)mechanické spracovanie

c)trávenie

d)vstrebávanie

e)odstránenie nestrávených zvyškov

FYLOGENÉZA TS:

stavovce-prežúvavce-žalúdok majú zložený zo 4 častí

bachor: zásobáreň nahrubo rozhryzenej potravy,objem 100l

-tu sa napučí a rozkladá celulóza

čepiec: cezeň sa vracia do ústnej dutiny na dalšie mechanické spracovanie+so slinami sa enzymaticky štiepi

kniha: sem sa dostáva druhýkrát prehltnutá potrava

slez: chemické trávenie,tenké črevo=vstrebávanie

vtáky-majú tiež špecifické trávenie

-prijatá potrava sa sústreďuje v hrvoli, kde napučiava a až potom, po nejakom čase, ktorý je charakteristický pre jednotlivé druhy, prechádza do dvojdielneho žalúdka. Žľaznatý žalúdok potravu chemicky natrávi a trávenina potom prechádza do svalnatého žalúdka. V svalnatom žalúdku sa potrava mechanicky spracúva. Silná vrstva svaloviny žalúdka sa rytmicky pohybuje a rozomieľa potravu pomocou drobných kamienkov a piesku, ktoré vták na tento účel zobe. Svalnatý žalúdok je chránený pred poranením kamienkami keratínovou výstelkou

FYLOGENÉZA DS:

typy dýchacích sústav:

A,difúzia-výmena plynov nastáva celým povrchom tela, ktorý musí byť tvorený tenkostennými bunkami-dýchacím epitelom (jednobunkovce,hubky)

B,dýchacie orgány-telo zásobuje kyslíkom:

NEPRIAMO- kyslík je privádzaný do tkanív a buniek pomocou telových tekutín, ktoré obsahujú krvné farbivá schopné viazať a transportovať plyny

ŽIABRE - dýchacie orgány vodných živočíchov

- sú ektodermálneho pôvodu, vznikli vyliačením pokožky

- majú rôzny tvar (kríčkovité, lupienkovité)

- podľa umiestnenia sa rozdeľujú:

vonkajšie: vyčnievajú do vodného prostredia (mnohoštetinavce, žubrienky)

vnútorné: uložené v dutine (raky, ryby)

- do lamiel, ktoré tvoria žiabre prúdi odkysličená krv, výmena plynov prebieha v stene kapilár žiabrových lupienkov. Smer prúdenia krvi je vždy opačný ako prúdenia vody. (protismerné prúdenie zabezpečuje efektívnu a neustálu výmenu plynov, kyslík do krvi prechádza difúziou)

Ryby využijú až 90% kyslíka z vody, ale majú schopnosť prijímať aj kyslík zo vzduchu – prehltávaním, kyslík sa potom vstrebáva cez bohato prekrvenú sliznicu čreva

pľúcne orgány-typické pre suchozemské orgány

PĽÚCNE VAKY – pavúky

- vznikli zo žiaber brušných končatín a prispôsobili sa na dýchanie vzdušného kyslíka

- sú zložené z lamiel usporiadaných rovnobežne ako listy v knihe

- prúdi v nich hemolymfa

PLÁŠŤOVÁ DUTINA – pľúcnaté mäkkýše, niektoré kôrovce

- je tvorená prekrvenou stenou dutiny, z ktorej pri prechode na súš vymizli žiabre

PLYNOVÝ MECHÚR

- na dýchanie slúži len u niektorých rýb (jesetery)

PĽÚCA (PULMO) – dýchacie orgány suchozemských stavovcov a vodných stavovcov (delfíny, veľryby)

- párový, vakovitý orgán, endodermálneho pôvodu

- vnútornú plochu tvorí respiračný epitel

- komunikácia s vonkajším prostredím je zabezpečená dýchacími cestami (nosová dutina, nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky, priedušničky)

- počas fylogenézy dochádza k zväčšovaniu vnútornej = respiračnej plochy

- mloky – hladký povrch

- žaby – zriasený povrch, mechanizmus dýchania je spojený s prehltávaním vzduchu (keďže nemajú vyvinuté rebrá, hrudný kôš ani bránicu). Vdýchnutý vzduch nozdrami prechádza do úst. Po ich uzavretí sa prehltáva cez priedušnicu a priedušky do pľúc.

- plazy – viac zriasený povrch, hady majú ľavú polovicu pľúc zakrpatenú

- vtáky – malé pľúca prirastené k rebrám, ich objem sa pri dýchaní nemení, nemajú pľúcne alveoly ale vzdušné kapiláry, ktoré tvoria bohato členenú vlásočnicovú sieť,vytvárajú aj 5 párov vzdušných vakov,pri vdychu časť vzduchu putuje do pľúc a zvyšok napĺňa vaky, ktoré zasahujú až do kostí.

Pri výdychu sa vzduch dostáva zo zadných vakov cez pľúca do predných vakov, opäť prechádza vzdušnými kapilárami a je vydýchnutý

- cicavce – pľúca relatívne objemnejšie, dýchacie cesty sa v nich slepo rozvetvujú až do pľúcnych alveol-(základná štruktúrna jednotka pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím) Je prestúpená množstvom krvných kapilár na zachytávanie kyslíka z vdýchnutého vzduchu

PRIAMO – dýchacia sústava privádza kyslík do tkanív a buniek bez účasti obehovej sústavy (vzdušnicami a vzdušnicovými žiabrami)

VZDUŠNICE (TRACHEY) – pavúky, hmyz

- sú ektodermálneho pôvodu

- vytvárajú pozdĺžne trubice prebiehajúce celým telom, rozvetvujú sa, ústia na povrchu tela otvormi = stigmami

- stigmy sú uzavierateľné a chránené chĺpkami proti vniknutiu prachu

-zasahujú až k jednotlivým tkanivám, tu dochádza k difúzii plynov na základe koncentračného spádu

VZDUŠNICOVÉ (TRACEÁLNE) ŽIABRE – larvy vážok, pošvatiek, potočníky

- sú to lupienkovité alebo kríčkovité prívesky, do ktorých zasahujú výbežky vzdušníc

jej funkciou jeodstraňovať z tela škodlivé produkty metabolizmu, nadbytočnú vodu a soli a udržiavať homeostázu (stálosť vnútorného prostredia)

Fylogenéza VS:

- jej funkciou jeodstraňovať z tela škodlivé produkty metabolizmu, nadbytočnú vodu a soli a udržiavať homeostázu (stálosť vnútorného prostredia)

Typy VS:

JEDNOBUNKOVCE-nemajú VS,odpad.l odstranujú difúziou alebo vakuolami (črievička)

MNOHOBUNKOVCE:

hubky,pŕhlivce-difúzia

ploskavce-majú protonefrídie ktoré pozostávajú z:

 plamienková bunka-pozostáva z veľkého množstva bičíkov,príjma z tela látky do odvodného kanálika

odvodné kanáliky-vyúsťuje na povrch tela

obrúčkavce-majú metanefrídie-pozostávajú z: obrvený lievik,močový kanálik (spätné vstrebávanie látok do krvi)

-v jednotlivých článkoch je vždy jeden pár metanefrídií

článkonožce-(pavúky+hmyz)-majú Malphigiho žlazy,kt. ústia do čreva a vylučujú kyselinu močovú

stavovce-majú obličky-renes-zákl.jednotka je nefrón