Fylogenéza telových tekutín a obehovej sústavy

Fylogenéza telových tekutín a obehovej sústavy

Telové tekutiny – spájajú všetky bunky a orgány tela, poskytujú vhodné podmienky na premenu látok a energie a tak utvárajú vnútorné prostredie organizmu (homeostázu), ktorého zloženie sa regulačnými mechanizmami udržiava stále.

Typy telových tekutín:

Hydrolymfa

– najstaršia telová tekutina

– veľ mi podobná vode (prostrediu, v ktorom sa živočíchy nachádzajú)

– obsahuje anorganické látky, neobsahuje žiadne alebo len veľmi málo bielkovín

– sú v nej pohyblivé bunky, ktoré zabezpečujú prenos látok

Hemolymfa (krvomiazga)

– obsahuje viac organických i anorganických látok, obsahuje bielkoviny (niektoré majú vlastnosti krvných farbív)

– sú v nej bunky podobné bielym krvinkám stavovcov (tvarom aj funkciou)

– skoro u všetkých bezstavovcov (mäkkýše, článkonožce, obrúčkavce)

Tkanivový mok

– tvorí prostredie okolo všetkých buniek v organizme a zabezpečuje výmenu látok medzi bunkami a krvou alebo lymfou

– niektoré obrúčkavce, stavovce

Lymfa (miazga)

– vzniká v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku

– má podobné zloženie ako krvná plazma, ale nachádza sa tu viac bielych krviniek

– prúdi v lymfatických cievach, z ktorých odteká do krvného obehu

– stavovce

Krv

– červená, neprehľadná, viskózna tekutina

– tvorená z krvnej plazmy a krvných buniek

– aby krv plnila správne svoje funkcie, musí mať stále rovnaký objem (v tele) a musí byť v tekutom stave

– niektoré obrúčkavce, stavovce

TYPY OS:

otvorená-obehu sa zúčastňuje hemolymfa,tá sa z krátkych ciev vlieva do tzv. lakún (priestory medzi orgánmi)

stavba: ♥+krátke cievy (mäkkýše a článkonožce)

uzavretá-obehu sa zúčastňuje krv,ktorá prúdi v cievach

– súčasťou obehu je aj tkanivový mok-voľne sa rozlieva v telovej dutine a zabezpečuje látkovú výmenu medzi bunkami

stavba: ♥+cievy (tepny,žily,vlásočnice)

Fylogenéza OS:

a.JEDNOBUNKOVCE -nemajú OS,príjem živín a O2 difúziou

b.MNOHOBUNKOVCE:

Hubky-amébocyty

Pŕhlivce-gastrovaskulárna sústava

Mäkkýše,článkonožce-otvorená OS

– cievy vychádzajú z rúrkovitého srdca a končia otvorené v telovej dutine

– telo obmýva okysličená hemolymfa

– okysličenie nastáva buď v žiabrach alebo pľúcnych vakoch a žilou sa hemolymfa vracia späť do srdca

pohyb hemolymfy:

okysličená krv –srdce—telo—odkysličená krv—dých.orgány—okysličená krv....

hmyz-hemolymfa rozvádza len živiny (má vzdušnice)

Obrúčkavce-uzavretá OS

Stavovce:

ryby-uzavretá OS

2-dielne srdce-1 predsieň,1 komora

– uložené na brušnej strane hneď za hlavou

– srdcom rýb prúdi len odkysl. krv

smer prúdenia:

neokysličená krv zbiera do žilového splavu, preteká cez predsieň do komory a odtiaľ do žiaber

– zo žiaber prechádza okysličená krv do chrbtovej cievy, tá sa rozvetvuje v sieť vlásočníc v jednotlivých orgánoch, kde nastáva výmena dýchacích plynov

– z nich sa odkysličená krv zbiera do žilového splavu

obojživelníky-trojdielne srdce-2 predsiene ,1 komora

– v komore sa mieša okysličená a odkysličená kr

– zo ♥ prúdi do tela zmiešaná krv ktorá obsahuje málo O2 a preto obojživelníky dýchajú aj cez kožu

plazy-u nich dochádza k rozdeleniu komory, ale priehradka rozdeľujúca komoru je neúplná, a preto dochádza k čiastočnému miešaniu arteriálnej a venóznej krvi

vtáky a cicavce-majú úplne rozdelené komory

– dochádza ku vzniku pľúcneho a telového obehu

– z pravej srdcovej komory sa neokysličená krv dostáva pľúcnicou do pľúc, kde sa nasýti O2 a zbaví CO2

– okysličená krv sa vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene, čím sa uzatvára pľúcny krvný obeh

– v ľavej komore začína telový krvný obeh a srdcovnicou (aortou) okysličená krv opúšťa srdce, systémom tepien je rozvádzaná do jednotlivých orgánov

– odkysličenú krv zbiera systém žíl a vracia ju do pravej predsiene

– obehová sústava je mezodermálneho pôvodu

Zloženie krvi

– tvorí 8-9% hmotnosti tela, čo predstavuje asi 5-6 l

Funkcie:

• transport kyslíka z pľúc ku tkanivám a orgánom
• zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc
• rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám
• zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek
• rozvoz hormónov, vitamínov a iných dôležitých látok
• rozvoz tepla z tepelného jadra po tele
• udržiavanie stálych osmotických pomerov v organizme
• udržiavanie stáleho pH vnútorného prostredia
• obrana pred cudzorodými organizmami a látkami (imunitná funkcia)

– krv je trofické spojivové tkanivo kde:

a,medzibunkové priestory tvorí krvná plazma

b,krvné telieska

KRVNÁ PLAZMA-žltkastá tekutina,pri cicavcoch má pH=7,4

zloženie: 90% H2O

10% anorganické l.: Ca,Na,K ,Cl,PO

organické l.: glukóza,fruktóza,cholesterol,albumíny,globulíny,fibrinogén

KRVNÉ TELIESKA

ERYTROCYTY-červené krvinky

F: prenášajú dýchacie plyny

S: a.ploché oválne bunky s jadrom-ryby,plazy,obojživelníky

b.okrúhle bez jadra-cicavce

Z: obsahujú hemoglobín

veľkosť: najväčšie-obojživeníky

najmenšie-cicavce

– počet závisí od pohlavia,veku a nadmorskej výšky

– tvorba-erytropoéza (životnosť je u človeka 120 dní,u žiab 700-1200 dní)

– zánik-hemolíza-postup: z erytrocýt sa uvoľňuje hemoglobín, ktorý sa v slezine rozpadá na hem-mení sa na biliverdín a bilirubín a globín-na syntézu nových AMK

LEUKOCYTY-biele krvinky

F: ochrana organizmu

S: bezfarebné,guľovité,majú jadro

– tvar-granulocyty-majú v cytoplazme granuly

agranulocyty-nemajú v c. granuly

-môžu byť: monocyty-najväčšie z krvinek,fagocytujú cizorodé látky v tele a sú schopné vyjsť z cievy-diapedéza

lymfocyty-vznikajú v kostnej dreni a dozrievajú v lymfatických tkanivách

môžu byť: T-dozrievajú v týmuse (zabezp. bunkovú imunitu-fagocytujú)

B-produkujú protilátky (toxíny) a zabezp. protilátkovú imunitu

– tvorba-leukopoéza (životnosť niekoľko mesiacov až rokov)

TROMBOCYTY-krvné doštičky

F: zrážanie krvi

S: nepravidelné útvary

– životnosť-4 dni

Zrážanie krvi

– bezstavovce-upchatie poranenej cievy,sťah okolitej svaloviny-tvorba uzáveru z gél.látok v tel.tekutine (mäkkýše)

– stavovce-zložitý proces-reťazec enzymatických reakcií (13 faktorov u cicavcov)

– v mieste poranenia sa zužujú cievy,zhromaždujú sa trombocyty a krv sa zráža

– podstatou je premena v plazme rozpusteného fibrinogénu na nerozpustný vláknitý fibrín (vzniká sieť na ktorú sa zachytávajú trombocyty a tak vzniká krvý koláč,na jeho povrch sa vylúči krvné sérum a po uschnutí vzniká chrasta

Krvný obeh rozdeľujeme na:

MALÝ pľúcny krvný obeh začína v PK, z kade sa krv pri systole vypudí pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Na rozhraní medzi PK a pľúcnicovým kmeňom je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do PK. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ĽP.

VEĽKÝ telový krvný obeh začína v ĽK, z kade sa krv pri systole vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou a dolnou dutou žilou do PP.