Obrúčkavce a článkonožce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.01.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 770 slov
Počet zobrazení: 4 157
Tlačení: 198
Uložení: 227

Obrúčkavce a článkonožce

OBRÚČKAVCE

výskyt: v moriach, sladkých vodách, pôde

stavba tela: majú červovité, rovnomerne článkované telo, jednotlivé segmenty sú navzájom rovnocenné- homonómna článkovanosť, medzi kožno-svalovým vakom a črevom je druhotná telová tekutina célom, v ktorom sú uložené telové orgány

telesný kryt: pokožka vylučuje kutikulu, obsahuje žľaznaté bunky vylučujúci hlien

tráv. sústava: trubicovitá, ústny a análny otvor

dýchanie: a) mnohoštetinavce- žiabrami

  1. b) máloštetinavce, pijavice- difúziou

vylučovanie: metanefrídie

nervová sústava: rebríčková

rozmnož: väčšinou gonochoristy, zriedkavo hermafrodity (dážďovka)

vývin: máloštetinavce- nemajú larválne štádium- priamy vývin

mnohoštetinavce- majú larválne štádium- nepriamy vývin

význam: a) potrava pre iné živočíchy

  1. b) medicína- pijavice
  2. c) zložky pôdneho edafonu
  3. d) parazity- negatívny význam

TRIEDY:

Mnohoštetinavce- Polychaeta

-prevažne morské červy, ktorým z každého článku vyrastá pár výbežkov- nesú štetiny a žiabre

rozmnožujú sa aj nepohlavne- rozpadom tela na viac segmentov, z kt. dorastá nový jedinec

zástupcovia: Palolo zelený- telo sa delí na 2časti- pohl. a nepolh., v Tichomorí sa konzumujú ako pochúťka Pieskovník rybársky- žije v bahne

Afroditka plstnatá- je husto porastená štetinami, tzv. morská húsenica

Máloštetinavce- Oligochaeta

-z každého článku vyrastajú štetiny, ob. v 4. zväzkoch, v prednej časti tela majú opasok- clitellum s kožnými žľazami: z ich výlučkov sa vytvárajú puzdrá, v kt. prebieha oplodnenie

sú hermafrodity- proterandrický

pri kopulácii si vymieňajú spermie, kt uskladňujú v zásobných vačkoch, kým nedozrejú vajíčka, oplodnené vajíčka kladú do zámotku- kokón

vývin: priamy

zástupcovia: Dážďovka obyčajná

Pijavice- Hirudinea

-majú sploštené telo, bez štetín, majú 2 prísavky: ústnu (3 chitinózne čeluste) a koncovú

slinné žľazy obs. heparín- látka, kt. zabraňuje zrážaniu krvi, črevo má množstvo bočných výbežkov na uskladnenie potravy

zástupcovia: Pijavice lekárska (Hirundo medicinalis)- živia sa cicaním krvi (južné SR), využíva sa na liečbu: zápalov, vysoký krvný tlak, alergia, cukrovka

Pijavica konská- najväčšia

Pijavička rybia- ektoparazit rýb

ČLÁNKONOŽCE

najpočetnejšia skupina živ, vyvinuli sa z obrúčkavcov

stavba tela: heteronómna článkovanosť (nerovnomerná)

 telo sa skladá z 3 častí: hlava- kaput, hruď thorax-( hlavohruď), bruško- abdomen

článkované končatiny- kĺbovito pripojené, oporou tela je exoskelet: chitínová kutikula, ktorá sa pri raste zvlieka

pohyb: 1. skupina, ktorej na pohyb slúži priečne pruhovaný sval

TS: majú typ ústne ústroje: lízavý- včely, cicavý- motýle, bodavocicavé- komáre, hrýzavé- chrobáky

cievna sústava: otvorená, rúrkovité srdce je uložené na chrbtovej strane

nervová sústava: gangliová

vývin: a) priamy: bez larválneho štádia

  1. b) nepriamy: s larválnym štádiom: úplná premena- motýle, neúplná premena- vážky

význam: negatívny: škodcovia v záhrade, prenášači chorôb, parazity

pozitívny: súčasť potrav. reťazcov, kôrovce potrava pre človeka, opeľovanie, využitie ich produktov: med

SYSTÉM:

5.kmeň: Článkonožce (Arthropoda)

1.podkmeň: Trilobitovce (Trilobitomorpha)

2.podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)

1.trieda: Pavúkovce (Arachnida)

3.podkmeň: Žiabrovce (Branchiata)

1.trieda: Kôrovce (Crustacea)

4.podkmeň: Vzdušnicovce (Tracheata)

1.trieda: Mnohonôžky (Diplopoda)

2.trieda: Stonôžky (Chilopoda)

3.trieda: Hmyz (Insecta)

Kôrovce

Hmyz

výskyt

vodné ž.

výskyt

suchozemské ž.

stavba

a.hlavohruď-2 páry tykadiel,oči,nohy,príustne nožičky

b.bruško-nohy sú dvojvetvové

(na poslednom článku vidličková furka a plutvička)

stavba

a.hlava- ústne org.

hryzavý (vrchná pera, hryzadlá, čeluste, dolná pera)

 b.hruď- 2 páry krídel, 3 páry končatín

c.bruško: nemá končatiny

telesný kryt

telo pokryté chytínoznym pancierom

telesný kryt

chitínová kutikula

dýchanie

žiabre

dýchanie

vzdušnice- otvorčeky chránené chlpmy

vyluč.s.

tykadlové alebo čeľustné žlazy

vyluč.s.

Malpighiho žľazy- vývody vyúsťujú do čreva

nerv.s.

rebríčková

nerv.s.

uzlová, gangliová

rozm.s.

väčšinou oddeleného pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom

pohlavne

rozm.s.

zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza)

Význam hmyzu:

  • súčasť edafónu
  • ovplyvňuje kvalitu pôdy
  • podieľa sa na likvidácií uhynutých organizmov
  • opeľovače
  • rozširovanie rastlín
  • regulácia škodcov
  • udržiavajú biologickú rovnováhu

Rozdiel medzi nedokonalou a dokonalou premenou hmyzu:

nedokonalá premena (hemimetabolia) - z vajíčka sa vyliahne larva (nymfa) , ktorá sa podobá na dospelého jedinca, väčšinou má podobné ústne ústroje ako dospelý jedinec, viditeľné nohy a základy krídel

-nemá však vyvinuté a funkčné gonády

-takáto larva sa niekoľkokrát zvlieka a prechádza niekoľkými rastovými štádiami (instar)

-po poslednom zvliekaní sa mení na dospelého jedinca (imago)

dokonalá premena (holometabolia) - z vajíčka sa liahne larva, ktorá sa vôbec nepodobá na dospelého jedinca, môže mať dokonca úplne iný typ ústnych orgánov ako dospelé jedince

-larva sa niekoľkokrát zvlieka aby sa potom mohla zmeniť na kľudové štádium - kuklu

-v kukle prebieha konečná premena na dospelého jedinca

Pijavice (Hirudinea)

stavba:

-sekundárne článkované telo (počet článkov navonok, nemusí zodpovedať vnútornému článkovaniu tela)

-majú dve prísavky: predná je menšia, zadná je väčšia

-opasok býva len slabo vyvinutý

-cicajúce druhy majú vyvinutý silný svalnatý hltan

Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis)-dlhá 100-150 mm,na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky,žije najčastejšie v dobre prehrievaných plytkých nádržiach, ale aj v rybníkoch, jazerách a riečnych ramenách,živí sa krvou teplokrvných stavovcov, najmä dobytka, koní a človeka

-do rany vypúštajú hirudinín=zabraňuje zrážaniu krvi (rany dlho krvácajú)

-je veľmi zriedkavá

Pijavica konská (Haemopis sanguisuga) je bežná pijavica v stojatých a tečúcich vodách, dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi, veľkosť až 15 cm

Dodatočný učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu