Populácia a ekosystém

Populácia a ekosystém

populácia-súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov,ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore, jednotnom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi

štrukturálne znaky populácie:

Hustota (denzita, abundancia)-množstvo jedincov populácie na plošnú, priestorovú alebo objemovú jednotku

Rozptyl (disperzita)-vyjadruje momentálne rozdelenie jedincov danej populácie v priestore

Má dve kritériá: rozmery - horizontálna,vertikálna

homogenita rozptýlenia- rovnorodá, zhlukovitá,náhodná

Habitus-predstavuje súbor morfologických znakov vlastných všetkým členom danej populácie (veľkosť, hmotnosť, sfarbenie

Veková skladba populácie (etilita)- vyjadruje súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii

Pomer pohlaví (sexilita)-vyjadruje pomer zastúpenia jednotlivých pohlaví v populácii

Vzťahy medzi populáciami:

1.neutrálne-NEUTRALIZMUS-populácie nijako od seba nezávisia,ich životné nároky sú odlišné

2.pozitívne-KOMENZALIZMUS-voľné spolužitie populácií

MUTUALIZMUS-pevnejšia forma spolužitia-nitrifikačné baktérie-Rhizobium

SYMBIÓZA-a.lichenizmus-zelené riasy alebo sinice+vlákna húb=lišajníky

b.mykoríza-huby+korene vyšších r. (strom hube vodu,huba org.l stromu)

3.negatívne-KONKURENCIA-sútaženie o potravu,životný priestor

PARAZITIZMUS- + pre cudzopasníka, - pre hostiteľa (ekto,endoparazity)

DYNAMIKA EKOSYSTÉMU

-znamená pohyb látok a energie v ekosystéme

-je realizovaný procesmi ako dýchanie,rozklad, ale hlavne vzájomným požieraním organizmov,s týmto sú spojené premeny energií

-pri každej premene energie dochádza k stratám (časť energie sa mení na teplo) preto nie je možné hovoriť o kolobehu energie, ale o jej toku

-energia vstupuje do ekosystémov zvonka (slnečné žiarenie) a postupne prechádza z organizmu do organizmu v podobe potravy -hovoríme o potravových reťazcoch

-vzhľadom k spomínaným stratám energie má každý článok potravového reťazca k dispozcii menej energie ako predchádzajúci článok

-preto majú organizmy na konci potravového reťazca menšiu celkovú hmotnosť ako predchádzajúce články

Z hľadiska vzťahov v ekosystéme sa organizmy rozdeľujú na:

 Primárniproducenti – autotrofné organizmy, fotosyntézou vytvárajú organickú hmotu

Konzumenti – heterotrofné organizmy, konzumujú veľkú časť organických látok, ktorú vyprodukovali rastliny a vytvárajú novú organickú hmotu svojich tiel (sekundárni producenti)

 - rozlišujeme:

konzumentov 1. radu (bylinožravce)

konzumentov 2. radu (mäsožravce a všežravce)

konzumentov 3. radu (väčšie mäsožravce)

 Reducenti (dekompozitory) – rozkladajú mŕtvu organickú hmotu, ktorú tvoria odumreté telá rastlín a živočíchov. Mineralizujú tak organickú hmotu a podieľajú sa na kolobehu látok v ekosystéme.

VÝVOJ EKOSYSTÉMU – SUKCESIA

Ekosystém sa neustále vyvíja. Zničenie ekosystému môže nastať vplyvom prírodnej katastrofy(napr. veterná smršť vo Vysokých Tatrách v r. 2004) alebo činnosťou človeka (znečisťovanie prostredia, výstavba tovární, diaľnic a pod). Po ukončení týchto vplyvov sa ekologickou sukcesiou vyvíja nový ekosystém. Počas sukcesie sa rozrastá druhová rozmanitosť, ustaľuje sa obeh látok a väzby medzi populáciami.

Má 3 fázy:

 Zmladzovanie ekosystému: nastáva po zrútení predošlého ekosystému (požiar, sopečná činnosť, záplavy, a pod.). Obsadzujú sa uvoľnené niky, ide o tzv. ekologické nahradzovanie. Počet druhov v ekosystéme je malý, vzájomné vzťahy sú jednoduché.

Dozrievanie ekosystému: stabilizácia, väčšia druhová pestrosť, ustálenie väzieb medzi populáciami

Klimax = vrcholové štádium: ustálené spoločenstvo, nastáva rovnováha medzi biotickou a abiotickou zložkou, funguje autoregulácia (samoobnovovanie)

Sukcesia môže byť:

Primárna: osídľovanie územia po úplnom zničení ekosystému = výbuch sopky, zvetrávanie hornín. Prebieha pomaly.

Sekundárna: osídľovanie územia po narušení ekosystému = požiar, rúbaniska, ... Prebieha rýchle.