Biológia živočíchov

Biológia živočíchov

Biológia živočíchov sa zaoberá stavbou tela živočíchov, ich životnými prejavmi, správaním aj zaradením do systému. Osobitná vedná disciplína, ktorá skúma živočíchy, sa nazýva zoológia. Vďaka nej lepšie rozumieme tomu, ako sú živočíchy stavané, ako fungujú ich orgány, ako sa pohybujú, prijímajú potravu, reagujú na prostredie a aké miesto majú v prírode.

Základné odbory zoológie

V rámci zoológie rozlišujeme niekoľko základných oblastí:

• Morfológia živočíchov – skúma vonkajšiu stavbu tela živočíchov.
• Anatómia živočíchov – zaoberá sa vnútornou stavbou tela a orgánov.
• Fyziológia živočíchov – skúma životné funkcie a procesy, napríklad dýchanie, trávenie či rozmnožovanie.
• Etológia – skúma správanie živočíchov.
• Systematická zoológia – zaoberá sa zaradením živočíchov do systému podľa spoločných znakov.

Živočíšna bunka a jej zloženie

Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou tela živočícha je živočíšna bunka. Z buniek sa vytvárajú tkanivá, z tkanív orgány a z orgánov orgánové sústavy.

Živočíšna bunka má typické časti:

• bunková membrána – oddeľuje bunku od okolia a riadi výmenu látok,
• cytoplazma – vypĺňa vnútro bunky,
• jadro – riadi činnosť bunky a obsahuje genetickú informáciu,
• mitochondrie – zabezpečujú uvoľňovanie energie,
• ribozómy – podieľajú sa na tvorbe bielkovín,
• endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát – pomáhajú pri spracovaní a transporte látok.

Živočíšna bunka na rozdiel od rastlinnej bunky nemá bunkovú stenu ani chloroplasty.

Živočíšne tkanivá

Tkanivo je súbor buniek rovnakého pôvodu, podobného tvaru a podobnej funkcie. U živočíchov a človeka sa z tkanív vytvárajú jednotlivé orgány.

Rozdelenie tkanív podľa funkcie

Podľa funkcie delíme živočíšne tkanivá na:

• epitelové tkanivá
• spojivové tkanivá
• svalové tkanivá
• nervové tkanivá

Epitelové tkanivo

Epitelové tkanivo sa nazýva aj výstelkové tkanivo. Je tvorené bunkami, ktoré k sebe veľmi tesne priliehajú, takže medzi nimi býva len veľmi malé množstvo medzibunkovej hmoty. Bunky môžu vytvárať jednu alebo viac vrstiev.

Epitel má najmä ochrannú, vstrebávaciu, vylučovaciu a zmyslovú funkciu.

Druhy epitelového tkaniva

a) Krycí epitel

Krycí epitel pokrýva povrch tela a chráni organizmus pred poškodením, vysychaním či prenikaním škodlivých látok. Nachádza sa napríklad na pokožke, ale vystiela aj niektoré vnútorné dutiny tela.

b) Rezorčný epitel

Rezorčný epitel sa podieľa na vstrebávaní živín. Nachádza sa najmä v tráviacej sústave, kde zabezpečuje prechod výživných látok z potravy do krvi a ďalších tkanív.

c) Zmyslový epitel

Zmyslový epitel obsahuje bunky, ktoré dokážu prijímať podnety z prostredia a premieňať ich na nervové vzruchy. Uplatňuje sa napríklad pri čuchu, hmatu, sluchu alebo chuti.

d) Žľazový epitel

Žľazový epitel je tvorený bunkami špecializovanými na sekréciu, teda tvorbu a vylučovanie rôznych látok. Je základom žliaz.

Podľa funkcie rozlišujeme:

• sekrečné žľazy – produkujú látky potrebné pre telo,
• exkrečné žľazy – vylučujú z tela nepotrebné látky, napríklad potné žľazy,
• inkrečné žľazy – produkujú hormóny, ktoré sa uvoľňujú do krvi.

e) Obrvený epitel

Obrvený epitel má na povrchu drobné výbežky – riasinky. Tie pomáhajú posúvať látky po povrchu epitelu. Nachádza sa najmä v dýchacích cestách, kde pomáha odstraňovať nečistoty, napríklad v nosovej dutine. V niektorých častiach tela napomáha aj presunu obsahu dutín.

Spojivové tkanivá

Spojivové tkanivá majú najmä spojovaciu, opornú a výplňovú funkciu. Spájajú jednotlivé časti tela, vypĺňajú priestory medzi orgánmi a podieľajú sa na stavbe opornej sústavy.

Medzi spojivové tkanivá patria:

• väzivo
• chrupka
• kosť

a) Väzivo

Väzivo je tvorené bunkami a bohatou medzibunkovou hmotou, v ktorej sa nachádzajú kolagénne a elastické vlákna. Vďaka nim je väzivo pevné, odolné a zároveň do určitej miery pružné.

Funkcie väziva:

• vypĺňa priestory medzi orgánmi,
• spája jednotlivé orgány a tkanivá,
• tvorí šľachy,
• vytvára obaly a púzdra orgánov.

b) Chrupka

Chrupka je pevné, ale zároveň pružné tkanivo. Nachádza sa napríklad na:

• ušnici
• hrote nosa
• kĺbnych plochách kostí

Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť pružnosť, znížiť trenie v kĺboch a chrániť styčné plochy kostí.

c) Kosť

Kosť je najtvrdšie spojivové tkanivo a tvorí základ opornej sústavy tela. Poskytuje telu pevnosť, tvar a ochranu vnútorným orgánom.

Pre kosť je typické:

• na povrchu je pokrytá okosticou, čo je jemná väzivová blana,
• okostica obsahuje cievy a nervy, preto kosť vyživuje a umožňuje jej rast,
• vo vnútri kostí sa nachádza kostná dreň.

Kosti obsahujú veľa minerálnych látok, najmä vápenaté soli. S pribúdajúcim vekom sa ich vlastnosti menia a môžu sa stať krehkejšími.

Svalové tkanivá

Svalové tkanivo umožňuje pohyb tela a pohyb jednotlivých orgánov. Je tvorené svalovými bunkami, ktoré sa dokážu sťahovať a uvoľňovať. Táto schopnosť sa nazýva kontrakcia.

Svalové bunky sa spájajú do svalových vlákien, z nich vznikajú väčšie celky a napokon sval.

Druhy svalového tkaniva

a) Hladké svalstvo

Hladké svalstvo je tvorené bunkami vretenovitého tvaru s jedným jadrom. Pracuje nezávisle od vôle človeka, teda ho neovládame vedome.

Nachádza sa najmä:

• v stenách žalúdka,
• v črevách,
• v močovom mechúre,
• v stenách ciev a ďalších vnútorných orgánov.

Jeho úlohou je zabezpečovať pohyby vnútorných orgánov, napríklad posun potravy v tráviacej sústave.

b) Priečne pruhované svalstvo

Priečne pruhované svalstvo tvorí najmä kostrové svalstvo. Je pripojené ku kostiam a umožňuje pohyb tela.

Je preň typické:

• pracuje pod kontrolou vôle človeka,
• umožňuje aktívny pohyb,
• svaly sa pri práci sťahujú a uvoľňujú,
• spolu s kostrou vytvára pohybovú sústavu.

Tento typ svalstva je veľmi dôležitý pri chôdzi, behu, písaní aj pri udržiavaní správneho držania tela.

Nervové tkanivo

Nervové tkanivo zabezpečuje prijímanie, spracovanie a prenos informácií v organizme. Je tvorené najmä nervovými bunkami – neurónmi.

Neuróny prijímajú podnety, premieňajú ich na nervové vzruchy a vedú ich ďalej. Vďaka nervovému tkanivu organizmus reaguje na zmeny vo vonkajšom aj vnútornom prostredí.

Nervové dráhy môžu byť:

• dostredivé – vedú vzruchy z tela do mozgu a miechy,
• odstredivé – vedú vzruchy z mozgu a miechy k svalom a orgánom.

Nervové tkanivo je základom činnosti:

• mozgu
• miechy
• nervov

Biológia živočíchov

• Zoológia je veda o živočíchoch.
• Skúma ich vonkajšiu stavbu, vnútornú stavbu, životné funkcie, správanie a systematické zaradenie.
• Telo živočíchov je tvorené bunkami, z ktorých vznikajú tkanivá.
• Živočíšne tkanivá delíme na epitelové, spojivové, svalové a nervové.
• Epitelové tkanivo chráni, vystiela, vstrebáva a vylučuje.
• Spojivové tkanivo spája, vypĺňa a tvorí oporu tela.
• Svalové tkanivo umožňuje pohyb.
• Nervové tkanivo prijíma a vedie vzruchy.