Besnota

Besnota

Aké je to ochorenie? 

Je to smrteľné ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy.

Klinické príznaky ochorenia majú:

počiatočnú niekoľkodňovú fázu - je charakterizovaná únavnosťou, teplotou, bolesťami v záhlaví, spavosťou a bolesťami v mieste poranenia. Dochádza k psychickým premenám.

excitačné štádium - dochádza k zvýšeniu nekľudu u postihnutého. Pacient je dezorientovaný, hyperaktívny, má halucinácie a neprimerané správanie (sliní, hryzie). Charakteristické sú bolestivé kŕče prehĺtacích a hrtanových svalov vo forme záchvatov. Tie sú sprevádzané dušnosťou a zmodraním kože a tváre. 

paralytické štádium - zjavujú sa obrny najmä hlavových nervov. Chorý zomiera pri plnom vedomí, zväčša na obrnu dýchacej sústavy.

Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta vniknutia infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryznutím besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa.

Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psov, mačky a taktiež aj človeka. Besnota nie je prenosná z človeka na človeka. Výnimkou sú popísané prípady besnoty u ľudí po transplantácii rohovky od darca, ktorý zomrel na besnotu. 

Vyskytuje sa ochorenie vo svete a na Slovensku?

Besnota je rozšírená po celom svete. Ľudské ochorenia sú vzácne, zvieracie rezervoáry sú prítomné v prírode na všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Nového Zélandu. Taktiež aj Slovensko je krajinou, kde sa táto nebezpečná nákaza vyskytuje. Posledný prípad u človeka bol zaznamenaný v roku 1990 v okrese Rožňava. 

Je možné sa chrániť pred ochorením?

Špecifická terapia rozvinutej besnoty je neúčinná. Nepomáhajú ani vysoké dávky antirabického globulínu, nepomáha ani vakcína. Besnota je smrteľné ochorenie, a to je dôvod k dôkladnému hodnoteniu každého poranenia zvieraťom a k zahájeniu profylaxie (tzv. postexpozičná profylaxia - opatrenie u ohrozeného ochorením).

Bezpečná ochrana pred vznikom besnoty spočíva predovšetkým v zabránení prenosu nákazy. To znamená najmä deťom zabrániť v hraní sa s neznámym psom, mačkou, zabrániť dotyku mŕtvych lesných zvierat, zabrániť ošetrovaniu plachých, chorých alebo zranených zvierat. V prípade vzniku poranenia, je nutné ranu poriadne očistiť a vymyť silným mydlovým roztokom Betadinom alebo inými jódovými roztokmi a vyhľadať lekára. Veľmi dôležité je ďalšie chirurgické ošetrenie rany a aplikácia očkovacej látky proti tetanu, nakoľko do rany mohli byť zavedené okrem vírusu besnoty aj spóry tetanu.

Najúčinnejším profylaktickým opatrením je očkovanie spolu s aplikáciou antirabického séra. Očkovacia látka sa podáva do svalu alebo pod kožu v 5 dávkach - 0., 3., 7., 14. a 30. deň po poranení. Antirabické sérum sa aplikuje jednorázovo do svalu a okolia rany. Zviera, ktoré poranilo človeka podlieha veterinárnemu sledovaniu, ak je zdravé až do konca veterinárneho dohľadu, očkovanie sa ukončí.

Je očkovanie bezpečné?

Väčšinou sa vyskytujú mierne lokálne alebo celkové reakcie. V 0,2 - 5% sa vyskytujú po očkovaní systémové reakcie ako je nevoľnosť, bolesti v zhyboch.