Žltačka typu B (Vírusová hepatitída typu B)

Žltačka typu B (Vírusová hepatitída typu B)

Aká je to choroba?

Žltačka typu B je zápalové degeneratívne ochorenie pečene vyvolané vírusom. Priebeh ochorenia býva ťažší, dlhší ako napr. u žltačky typu A. V klinickom obraze dominujú hnačky, príznaky chrípkové, kĺbové, kožné a nervové, ktoré prevládajú nad príznakmi zo zažívacieho traktu. Ochorenie veľmi často prechádza do chronickej formy a to v podobe cirhózy a rakoviny pečene.

Ochorenie môže prebehnúť aj bez príznakov, a osoba zostáva dlhodobým nosičom vírusu, ktorý spôsobuje toto ochorenia a stáva sa dlhodobým prameňom nákazy. Inkubačný čas ochorenia je dlhý 50-180 dní, priemerne 90. Ochorenie sa prenáša krvou, pri sexuálnom styku, ale môže sa preniesť aj z matky na dieťa v tehotenstve alebo počas pôrodu.

Je možná jeho liečba? 

Vzhľadom k tomu, že ochorenie spôsobuje vírus, liečba je zameraná na tlmenie príznakov, na diétu šetriacu pečeň a režimové opatrenia s obmedzením námahy chorého, teda pokoj na lôžku.

Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku? 

Ročne na Slovensku zaznamenávame stále menej a menej prípadov ochorení, ktorých počet však prekračuje číslo 100. Kým v minulosti sa ochorenie vyskytovalo najmä u starých ľudí, ktorí mali v anamnéze rôzne medicínske zákroky (injekcie, transfúzie, operácie), dnes najviac postihnutou vekovou kategóriou sú mladí dospelí od 15-24 rokov veku, čo majú na svedomí rôzne nesterilné výkony, ako je piercing, tetovanie, nechránený pohlavný styk a injekčné užívanie drog.

Je možné dostať toto ochorenie aj v zahraničí?

Žltačka typu B sa vyskytuje na celom svete, pričom na východ od našej krajiny je jej výskyt významne vyšší a naopak, smerom na západ nižší. Ochorenie v zahraničí možno dostať pri neodbornom ošetrovaní v zdravotníckych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom a pri tzv. sexuálnej turistike.

Ako sa možno chrániť proti ochoreniu?

Účinnou zbraňou v prevencii žltačky typu B je očkovanie.

Je toto očkovanie bezpečné?

U očkovaných sa objaví zriedkavo prechodná bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, exantém, mierne zvýšená teplota, vzácne únava a pocit na zvracanie.

Kedy sa treba dať očkovať?

Očkovanie sa vykonáva v 10.týždni života novorodenca 3 dávkami očkovacej látky, ktorá sa podáva podkožne alebo do svalu, v intervaloch 3-5-11, teda v 3.mesiaci života, v 5. mesiaci života a v 10.mesiaci života. Ak sa jedná o dieťa, ktorého matka bola počas tehotenstva zistená ako nosič vírusu, alebo prekonala ochorenie počas tehotenstva, tak sa očkuje hneď po narodení a k prvej dávke očkovacej látky sa podáva ľudský gamaglobulín s vysokým obsahom protilátok proti vírusu žltačky typu B.

Okrem celoplošného očkovania novorodencov, ktoré sa vykonáva od r.1998 sa očkujú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva verejného zdravotníctva a tiež rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu, pacienti s poruchami krvotvorby, osoby choré na cukrovku... Od roku 2004 sa začali očkovať aj 13-roční adolescenti, ktorí sa budú očkovať do vtedy, až kým prví novorodenci očkovaní proti žltačke typu B nedospejú do toho veku, čo bude teoreticky v r.2010. Neskôr bude možné upustiť aj od očkovania študentov, keď do študentského veku dorastú vlaňajší 13-roční.