Segmentová hrudníková zostava pri ochoreniach srdca

TÉMA 5 Segmentová hrudníková zostava pri ochoreniach srdca

a/ - Popíšte techniku aplikácie hrudníkovej zostavy segmentovej techniky reflexnej masáže 
- Uveďte nálezy reflexných zmien pri ochoreniach srdca
- Uveďte vhodnú fyzikálnu terapiu pri ochorení srdca
- Popíš rozdiel medzi klasickou masážou hrudníka a segmentovou masážou hrudníka
- Vymenujte kúpeľné zariadenia pri ochoreniach srdca

b/ - Popíšte anatómiu a fyziológiu srdca
- Charakterizujte ischemickú chorobu srdca, rozdelenie
- Vymenujte príčinu, príznaky, diagnostiku, liečbu, komplikácie a možnosti prevencie

c/ - Charakterizujte psychologický prístup k chorému

d/ - Uveďte prvú pomoc pri zástave srdcovej činnosti

 

a/

Popíšte techniku aplikácie hrudníkovej zostavy segmentovej RM 
Trvanie masáže:20-30 min
Zostava: 1.Prísuvná špirála
2.Masáž sterna a kľúčnej kosti
3.Masáž medzirebrových priestorov
4.Masáž okrajov lopatky a zadnej plochy trapézového svalu
5.Masáž infraspinatu a supraspinatu
6.Trapézový hmat
7.Uvoľnovanie hrudníka(robí sa na predpis lekára) 
Uveďte nálezy reflexných zmien pri ochoreniach srdca
-na prednej strane hrudníka
-pozdĺž rebrového oblúka
-pri mečovitom výbežku
-pozdl´ž sterna
-na hornej časti trapézového svalu spredu
-na zadnej strane hrudníka vľavo
-pri dolnom uhle lopatky
-pozdĺž rebrového oblúka
-medzi chrbticou a okrajom lopatky
-pod hrebeňom lopatky
-na hornej časti trapézového svalu spredu 
Nálezy reflexných zmien sú lokalizované vľavo. 
Uveďte vhodnú fyzkálnu terapiu pri ochoreniach srdca
Segmentová reflexná masáž-zostava pre hrudník 
Popíšte rozdiel medzi KM hrudníka a RM hrudníka
Klasická masáž
-trvá 10 min.
-pacient pri masáží leží
-robí sa len u mužov
Reflexná masáž
-trvá 20-30 min.
-pacient pri masáži sedí
-robí sa aj u mužov aj u žien 
Vymenujte kúpeľné zariadenia pri ochoreniach srdca
-Bardejovské kúpele
-Dudince
-Sliač

b/

 Ochorenia srdcovo-cievneho systému

 Krvný obeh

-srdcovo-cievny systém zabezpečuje obeh krvi

-jeho hlavnou úlohou je privádzať dostatočné množstvo kyslíka a výživných látok k jednotlivým orgánom a bunkám , odvádzať oxid uhličitý a rôzne splodiny látkovej premeny od buniek a transportovať humorálne regulačné látky , túto úlohu zabezpečuje spolu s dýchacím systémom , exkrečnými orgánmi a krvou , s ktorými tvorí jednu funkčnú jednotku

Srdce (cor)

-je uložené v dolnom prednom medzihrudí (jedna tretina srdca vpravo a dve tretiny vľavo od stredovej čiary)

-je dutinový orgán rozdelený na ľavú a pravú polovicu a tie sú rozdelené na dve dutiny

-horná dutina- predsieň (atrium)

-dolná dutina - komora (ventriculus)

-najhrubšou vrstvou stien srdca je srdcový sval – myokard

-pravá predsieň (PP) a pravá komora (PK) tvoria pravé srdce , oddelené medzipredsieňovou a medzikomorovou priehradkou (septum) od ĽP a ĽK , ktoré tvoria ľavé srdce

-medzi PP a PK je trojcípa chlopňa, medzi ĽK a ĽP je dvojcípa - mitrálna chlopňa

-do PP priteká hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv z orgánov a tkaník tela , stiahnutím PP sa krv vypudzuje do PK a pľúcnymi tepnami do pľúc

Prevodový systém srdca

Tvorí : sinoatriálny a atrioventrikulárny uzol , Hisov mostík , pravé a ľavé Tawarovo ramienko , Purkyňove vlákna

 Funkcia srdca

-srdce je pružná svalová pumpa , ktorého štyri dutiny sa striedavo napĺňajú krvou a vyprázdňujú

-jeden cyklus systol predsiení a komôr a diastol predsiení a komôr tvorí srdcovú revolúciu

Cievy

-tvorí neoddeliteľnú súčasť srdcovo-cievneho systému

• Lymfatické cievy
• Tepny (artérie)- odvádzajú zo srdca odkysličenú krv do pľúc (pľúcne tepny)

- koncové úseky tepien tvoria sieť vlásočníc – kapilár

• Žily (vény) -sú cievy , ktoré privádzajú do srdca okysličenú krv z pľúc (pľúcne žily)

- začiatočné úseky žíl tvoria sieť žiliek - venúl 

Veľký obeh (telový , systémový) –začína sa v ĽP a ĽK , žily a žilové kmene vedú odkysličenú krv do pravej predsiene

Malý obeh (pľúcny) –vystupuje z pravej srdcovej komory , pľúcne žily vedú okysličenú krv do ľavej predsiene

 Ischemická choroba srdca (ICHS)

 CH :ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do srdca

 E : zúženie koronárnych ciev spôsobená aterosklerózou , trombom

 Funkčné následky: - poruchy metabolizmu srdcového svalu

- zmeny elektrických vlastností srdca

- porucha mechanickej funkcie srdca 

Rozdelenie :akútna ICHS -nestabilná angina pectoris

- akútny infarkt myokardu

- náhla smrť

chronické ICHS -stabilná angina pectoris

- obehová nedostatočnosť pri ICHS

- ICHS s dysrytmiami

- ICHS klinicky asymptomatická

- stav po infarkte myokardu

AKÚTNE :

Nestabilná angina pectoris (IAP)

 CH:ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do srdcového svalu

 KO:stenokardia, zhoršená odpoveď na nitráty, nie je prítomné zvýšenie enzýmov ako pri infarkte

L:zhodná ako pri IM

Akútny infarkt myokardu CH:

ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do srdcového svalu , následkom čoho vzniká nekróza a malácia postihnutej časti

-srdce je vyživované koronárnymi cievami , ktoré ústia do aorty

 KO: bolesť stenokardia , zvieravá , neutíchajúca bolesť ,ktorá vyžaruje do Ľ/PHK ,krku , chrbta , zvýšený počet Le , zrýchlená sedimentácia Er

 DIAGNOSTIKA:stotožňuje sa s klinickým obrazom , EKG- Pardeho vlna

 KOMPLIKÁCIE :poruchy srdcového rytmu , srdcová nedostatočnosť , ruptúra srdcovej steny

 L : pred nemocničná –proti šokové opatrenia, stabilizácia , tekutiny, transport, utíšenie pacienta , tíšenie bolesti

nemocničná - kyslík , betablokátory , antiarytmika , rehabilitácia

Náhla smrť

 CH: ruptura myokardu , okamžitá smrť

CHRONICKE:

 Stabilná angina pectoris

 CH:ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do srdcového svalu

 E:ateroskleróza , vyvoláva ju fyzická , psychická námaha

 KO:bolesť na hrudníku , stenokardia

 L:vazodilatancia , nintity , nitráty

Obehová nedostatočnosť pri ICHS

 CH:je to stav kedy ani za bazálnych podmienok srdce nedokáže udržať cievny obeh

-akútna srdcová nedostatočnosť- náhly vznik kardiálnej insufiencie

- chronická srdcová nedostatočnosť- pozvoľné zlyhávanie srdca , porucha trvá dlho

- nedostatočnosť pravej srdcovej komory sa prejavuje stázou - hromadením krvi v periférii

- nedostatočnosť ľavej srdcovej komory sa prejavuje stázou krvi v pľúcach

E: -poškodenie srdcového svalu (ICHS, zápaly)

-nadmerné zaťaženie srdca (vysoký krvný tlak , stenóza chlopní) zvýšeny objem krvi

-poruchy srdcového rytmu

KO: záchvatovitá nočná dýchavica (asthma cardiale) , edém pľúc , cyanóza ,vykašlávanie speneného / ružovo sfarbeného spúta

 L:úprava polohy (polosed so spustenými končatinami) ,diuretiká , kardiotoniká , kyslík , diéta

 ICHS s dysrytmiami

 CH:v takýchto prípadoch sú jediným príznakom poruchy srdcového rytmu

 E:majú rozličnú etiopatogenézu , mimosrdcové príčiny , veľké straty krvi , poruchy vnútorného prostrediaKO:môžu byť subjektívne , nemé , menlivá dýchavica , synkopa (strata vedomia)

 L:farmakoterapia , antiarytmiká , liečebný elektrický výboj

 Klinicky asymptomatická ICHS

 CH :býva u starých ľudí a diabetikov

Na EKG –krivke sa nájdu náhodné zmeny staršieho pôvodu 

Stav po infarkte myokardu

CH:osoba prekonala v minulosti infarkt myokardu, môžu byť zmeny na EKG , avšak dlhší časový úsek nemá subjektívne ťažkosti

PREVENCIA :

- zníženie/odstránenie rizikových faktorov: - cukrovka a poruchy metabolizmu

-stres ,fajčenie , obezita , vysoký krvný tlak, telesná nečinnosť

c/

Poruchy kardiovaskulárneho systému sú sprevádzané pestrými psychickými prejavmi

Zvýšený krvný tlak –väčšia dráždivosť a konfliktnosť pacienta

Znížený krvný tlak- malátnosť a ospalosť pacienta

Poruchy priestupnosti cievnej steny (pri ateroskleróze)- citová labilita pacienta

ICHS- pacienti sú vnímaví na záťaž

Anginózne ťažkosti, poruchy rytmu srdca- častý strach zo smrti, pacienti sa charakterovo menia, nadmerne sa pozorujú, stávajú sa egocentrickými

Akútny infarkt myokardu- extrémne znížená odolnosť voči stresu, tj. Pri ošetrovaní= maximálny pokoj!

Všeobecne platí, že starostlivosť o pacientov s poruchami kardiovaskulárneho systému si vyžaduje pokoj, vylúčenie zo zdrojov emocionálnej záťaže, zmenu životosprávy a opatrné zvyšovanie telesnej záťaže podľa ordinácie lekára. Treba však predchádzať aj nadmernému šetreniu, ktoré znižuje kondíciu chorých!

D/

-najprv uvoľníme dýchacie cesty (spravíme záklon hlavy)

-kontrolujeme dýchanie (počujem, vidím cítim)

-pulz nehmatáme, ani skúsený zdravotníci, hodnotíme ho na základe nepriamych príznakov ako kašeľ, prehĺtanie, pohyby

Postup pri KPR u dospelého:

1. začínamenepriamou masážou srdca (30 stlačení), pretože dospelí častejšie zlyhávajú kardiálne
2. miesto stláčania: presne v strede hrudnej kosti medzi prsníkovými bradavkami
3. 4-5 cm ho hĺbky, frekvencia - 100 stlačení za minútu
4. Nasledujú2 umelé vdychy(okolo 500 ml vzduchu, kontrolujeme dvíhanie hrudníka)
5. Po jednej minúte kontrola životných fukncií, potom až každé tri minúty
6. Nasleduje opäť nepriama masáž srdca:vdychy 30:2

- Postihnutý musí ležať na pevnej podložke

- Stláčame srdce medzi hrudnou kosťou a chrbticou

- Oživovanie robí vždy len jeden záchranca! (ak sú dvaja, môžu sa striedať)

- Pomôcky: resuscitačné rúško, vreckovka, mikroténové vrecko (ochrana pred krvou, slinami, zvratkami)

KPR robíme do:

1. a) Príchodu lekára RZP
2. b) Výmeny záchrancov
3. c) Vyčerpanosti
4. d) Obnovenia životných fukncií (dýchanie, krvný obeh, stabilizovaná poloha)

Postup pri KPR u detí:

(postupujeme ako u dospelého, ale-)

1. najprv robíme5 iniciálnych vdychov(deti častejšie zlyhávajú pulmonálne)
2. nasleduje30 stlačení hrudníka( do 1/3)
3. miesto stláčania- v dolnej tretine hrudnej kosti
4. pokračujemedvoma vdychmi, po nich 30 stlačení hrudníka

- hrudník stláčame hranou 1 ruky u väčších detí, u novorodencov dvoma prstami (podľa veľkosti hrudníka)

- u detí voláme RZP až po minúte KPR

- iné rozdiely: u novorodencov a menších detí pri umelom dýchaní obopíname ústami aj nos aj ústa, vdychujeme len to množstvo vzduchu, ktoré máme v ústach (50-60 ml), pri väčšom objeme by sme mohli roztrhnúť pľúca