Segmentová zostava pri ochoreniach obličiek a močových ciest
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 239
Uložení: 124
TÉMA 11 Segmentová zostava pri ochoreniach obličiek a močových ciest
a/ - Rozdeľte nervovú sústavu- Popíšte funkciu jednotlivých častí nervovej sústavy
- Popíšte segmentovú techniku reflexnej masáže dorzálnej zostavy
- Vymenujte indikácie dorzálnej zostavy
- Charakterizujte automasáž a možnosti jej uplatnenia
b/ - Popíšte anatómiu a fyziológiu obličiek a močových ciest
- Rozdeľte a charakterizujte choroby obličiek a močových ciest
- Vymenujte príčiny, príznaky, diagnostiku, liečbu a komplikácie
c/ - Vysvetlite význam vody pre život a potreby dodržiavania pitného režimu
d/ - Popíšte prvú pomoc pri obličkovej kolike
A/
Rozdelenie nervovej sústavy:
- Centrálna NS
- Periférna (obvodová) NS
- Autonómna (vegetatívna) NS
Popíšte funkciu jednotlivých častí NS:
Centrálna NS:
je hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov. Skladá sa z dvoch základných súčastí: mozgu a miechy. K centrálnej nervovej sústave sa často priraďujú niektoré zmyslové orgány, a to z dôvodu spoločného embryonálneho vývoja – zrak, sluch, čuch a centrum rovnováhy. S orgánmi ju spája sústava obvodových nervov. CNS riadi motorické reakcie organizmu, koordinuje pohyb a rovnováhu, nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od nej pamäť, učenie a celé vedomie človeka.
V stavbe CNS môžeme pozorovať 2 druhy nervového tkaniva:
sivá hmota – tvoria ju telá neurónov
biela hmota – tvoria ju výbežky neurónov
Mozog a miecha majú na svojom povrchu 3 obaly – pleny (meningy):
cievnatka (pia mater) – pokrýva priamo povrch mozgu a miechy
pavúčnica (arachnoidea) – stredný obal, v ktorom sú sieťovito usporiadané vlákna
tvrdá plena (dura mater) – vonkajší obal, kt. prilieha ku kostiam lebky a cez záhlavový otvor prechádza do tvrdej pleny miechy.
Medzi pavúčnicou a cievnatkou je mozgovomiechový mok (liquor cerebro-spinalis), ktorý má podobné zloženie ako krvná plazma, ale neobsahuje bielkoviny.
Periférna NS:
je súčasť nervovej sústavy, ktorá pozostáva z nervov a neurónov, ktoré sídlia alebo zasahujú mimo centrálneho nervového systému (mozog a miecha). Prenáša signály z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (napr. svalom), alebo naopak privádzajú signály zo senzorov vonkajšieho a vnútorného prostredia do centrálneho nervového systému. Na rozdiel od centrálneho nervového systému nie je PNS chránený kosťou ani hematoencefalickou bariérou, čo ho robí citlivým na toxíny a mechanické poranenia. Periférny nervový systém je rozdelený na somatický nervový systém a autonómny nervový systém.
Autonómna NS:
Autonómna (vegetatívna) nervová sústava je v skutočnosti súčasťou periférnej sústavy. Je vyčleňovaná kvôli svojim konkrétnym úlohám. Jej bunky regulujú činnosť vnútorných orgánov (napr. tlkot srdca, sťahy žalúdka).
Popíšte segmentovú techniku reflexnej masáže panvovej zostavy:
Začíname diagnostickými hmatmi Dickeovej - Laubeovej a Kiblerovou riasou.
Masírovaný najprv leží a potom sedí.
V ľahu sa robí:
- masáž krížovej kosti
- prísuvná špirála
- medzi tŕňový hmat
- pílový hmat
- posuvné chvenie
- pretriasanie panvy
V sede sa robí:
- masáž gluteov
- masáž hrebeňa bedrovej kosti
- masáž iliaka
- masáž lonovej kosti a slabín
- pretriasanie panvy.
Vymenujte indikácie panvovej zostavy:
- ťažkosti obličiek a močových ciest
- zápalové ochorenia obličiek a moč. ciest
- degeneratívne ochorenia obličiek a moč. Ciest
- zápal močového mechúra
- ťažkosti spojené s močením
- zápal prostaty
b/
1, Anatomia a fyziologia obličiek a močových ciest:
Obličky – renes: Obličky sú párovým orgánom. Sú uložené po stranách chrbtice vo výške L1-L3 v retroperitonálnom priestore. Obličky majú tvar fazule alebo bôbu a hnedočervenú farbu. Povrch obličiek je hladký, okolo je tukové puzdro, ktoré chráni obličku pre nárazom alebo poškodením. Keď ho narežeme dá sa z neho oblička vylúpnuť.
Stavba obličky: Kôra – Je to vnútorná vrstva obličky a je usporiadaná v podobe 15-20 obličkových pyramíd. Ich zaoblené konce sú obličkové bradavky a tie ústia do obličkových kanálikov. Kôra obsahuje mikroskopické funkčné stavebné jednotky – nefrony.
Dreň – skladá sa z ihlanov a ich hroty vyúsťujú do obličkových kalichov a tie sa zbiehajú do obličkovej panvičky z ktorej vychádza močovod.
Primárny a sekundárny moč: Funkcia cievneho klbka (glomerulu) a Bowmanovho vačku pripomína filter cez ktorý prechádza voda a látky s menšou molekulárnou hmotnosťou. Stena vačku a kapilár neprepustí látky a nefiltrujú sa tu nijaké plazmatické bielkoviny. Tekutina ktorá sa prefiltruje cez Bowmanov vačok sa nazýva glomerulárny filtrák, teda moč. Množstvo prefiltrovanej tekutiny v nefronoch obidvoch obličiek je veľmi veľké. Takže množstvo moču za 24 hodín je 1200 – 2000ml.
Mikcia – vyprázdňovanie močového mechúra, zložitý dej, zúčastňujú sa na ňom rozličné svaly a svalové skupiny, regulujú ho útrobné nervy a nervy miechy, pri vyprázdňovaní sa stiahne svalovina mechúra a uvoľní sa vonkajší zvierač, ktorý je ovládaný našou vôľou
Fyziologická farba moču – jantárovo žltá alebo slamovo žltá
Fyziologický zápach moču – aromatický
Fyziologický moč – číri, priehľadný, neobsahuje žiadne patologické prímesy
Diuréza – množstvo moču za 24 hodín, závisí aj od množstva prijatej tekutiny
Poruchy vyprázdňovania:
Viac ako 3000ml – polyúria
Menej ako 100-500 ml – oligúria
Menej ako 100ml až nemočenie – anúria
Časté močenie malého množstva – polakizúria
Zadržiavanie moču – retencia
Nočné močenie – niktúria
Pálenie, rezanie – strangúria
Odvodné močové cesty:
Močovod – vyúsťuje z každej obličky, má dĺžku 20-30 cm. Je to rúra ktorá spája obličkovú panvičku s močovým mechúrom. Hladká svalovina v jeho stene vykonáva peristatické pohyby a pomocou nich sa moč dostáva do močového mechúra.
Močový mechúr – je to dutý svalový orgán. Je uložený v malej panve, u muža pred konečníkom a u ženy pred maternicou. V ňom sa moč zhromažďuje pred vyprázdnením. Jeho tvar je premenlivý – závisí od pohlavia, veku, náplne. Časti močového mechúra: dno, telo, hrot.
Fyziologická kapacita močového mechúra je 300 – 500 ml.
Močová rúra: Mužská močová rúra – je dlhšia ako ženská, je súčasne vývodnou cestou močovou i pohlavnou.
Ženská močová rúra – je kratšia ako mužská (3-5cm), začína na dne močového mechúra a vyúsťuje medzi malými pyskami ohanbia. Zabezpečuje len vypudzovaciu funkciu.
2, Rozdeľte a charakterizujte choroby obličiek a močových ciest a vymenujte ich príčiny, príznaky, diagnostiku, liečbu a komplikácie:
Zlyhanie obličiek:
Charakteristika – zlyhanie obličiek je stav, kedy obličky nie sú schopné ani za bazálnych podmienok schopné plniť svoju funkciu. Nefiltrujú krv ani pri minimálnom prívode bielkovín.
A, Akútne zlyhanie obličiek:
Etiopatogenéza - náhle otravy, jedy, úrazy, šok
Klinický obraz – anúria (močenie pod 100ml), oligúria (močenie pod 500ml)
Liečba – dialýza, odstránenie vyvolávajúcej príčiny
B, Chronické zlyhanie obličiek: postupný úbytok funkčného parenchýnu obličiek
Etiopatogenéza – opakované prekonané zápaly (napr. post streptokoková angína)
Klinický obraz – hypertenzia (zvýšený krvný tlak),
Liečba – nízko bielkovinová diéta, neslaná diéta, diuretiká
Pyelonefritídy:
Charakteristika – zápalové ochorenie obličiek postihujúce predovšetkým tubuly a interstícium
Etiopatogenéza – infekcie, kamene, nádory
Klinický obraz – zvýšené teploty, triaška, bolesť v driekovej oblasti
Liečba – antibiotiká, pokoj na lôžku, podľa potreby hospitalizácia
Cistitída:
Charakteristika: zápal močového mechúra
Etiopatogenéza – baktérie, vírusy
Klinický obraz – disúria (bolestivé močenie), polakizúria (časté močenie)
Liečba – antibiotiká, tekutiny
Glomerulonefritídy:
Charakteristika – zápalové ochorenie obličiek postihujúce glomerulus (klbko)
Etiopatogenéza – veľmi vážne ochorenie, baktérie, vírusy tvorba imunokomplexov (autoprotilátky)
Klinický obraz: 2 formy
A, Akútna glomerulonefritída:
Etiopatogenéza – post streptokoková angína
Klinický obraz – hematúria (krv v moči), opuchy, hypertenzia
Liečba – prísny pokoj na lôžku, antibiotiká, nízko bielkovinová strava
B, Chronická glomerulonefritída:
Charakteristika – vzniká prechodom z nezahojenej akútnej, od začiatku sa vyvíja nenápadne
Klinický obraz – hypertenzia, zníženie glomerulárnej filtrácie, edémy
Liečba – vyhýbať sa prechladnutiu a nadmernému fyzickému zaťaženiu, neslaná a nízko bielkovinová diéta, antibiotiká
Urolitiáza:
Charakteristika – je to tvorba a prítomnosť kameňa v dutom priestore obličky a v odvodných močových cestách
Etiopatogenéza – nízka diuréza, koncentrovaný moč
Klinický obraz – 2 formy:
A, asymptomatická krv náhodne nájdená
B, renálna kolika – kameň sa zakliní v močových cestách, bolesť je veľmi intenzívna a kameň sa s naží dostať von z močových ciest
Liečba:
A, konzervatívna – diuréza, diéta, pitný režim, kúpeľná liečba, vazodilatancia
B, operačná – laparotomia, laparoskopia, litotripsia a vymočenie
C, metabolická – tekutiny, fosforečnany
Nádory obličiek
Nádory obličiek môžu byť benígne (nezhubné), väčšinou však malígne (zhubné).
Etiopatogenéza – neznáma
Príznaky: bolesť v bedrovej oblasti, hmatná rezistencia v bruchu, hematúria, anémia, zvýšený krvný tlak poruchy pečene.
Diagnostika: Anaméza a fyzikálne vyšetrenie, Hematúria, Znížený albumín, zvýšený renín, Urografia, ultrazvuk, CT, RTG hrudníka pre stanovenie štádia ochorenia (metastázy v pľúcach), RTG kostí pre stanovenie metastáz do kostí.
Liečba: Chirurgické odstránenie postihnutej obličky rádioterapia, chemoterapia (prítomnosť metastáz), Podporná liečba.
Dialýza: oddelenie koloidných a kryštalických látok cez polopripustnú membránu. Pri akútnom zlyhaní je krátkodobá, pri chronickom je celoživotná.
Transplantácia obličky: Je to metóda náhrady funkcie obličiek, keď sa obličky od živého alebo mŕtveho darcu voperuje (transplantuje) príjemcovi, pacientovi s chronickým zlyhávaním obličiek.
C/
Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi a neodmysliteľnou súčasťou života. Je
zdrojom pre zabezpečenie výživy ľudstva, súčasťou biosféry, dôležitou priemyselnou
a energetickou surovinou, súčasťou poľnohospodárskej a lesnej výroby.
-Plní tiež dôležitú kultúrnu a estetickú funkciu a je podmienkou čistoty, hygieny a zdravia ľudí.
- na svete sú mnohé regióny, v ktorých sa zásobovanie bezpečnou zdravou vodou stáva pre ľudí čoraz problematickejšie, prípadne obyvatelia týchto regiónov nemajú prístup k pitnej vode.
-Ľudské telo sa skladá z 2/3 z vody. Každodenné pitie vody má na naše zdravie výrazný vplyv a preto je dôležité, aby bola naša pitná voda vysoko kvalitná.
Zásady pitného režimu. Pravidelným príjmom tekutín poskytujeme organizmu hodnotnú službu. Pre naše telo sú tekutiny kľúčom k dobrému zdraviu. Pre správne dodržiavanie pitného režimu platia 3 základné princípy: Princíp správneho času: Pocit smädu je prvým signálom nedostatku tekutín. Pri správnom dodržaní pitného režimu by sme nemali pocítiť smäd. V priereze dňa je dôležité dodržiavať pravidelnosť a priebežné pitie. Princíp správnych dávok: Aby bol organizmus hydratovaný efektívne je správne prijímať menšie objemy tekutín v častejších intervaloch. Princíp množstva: Odporúčaný objem je cca 2 litre denne. (dojčiace matky 2,5 – 3 l)
D/
Renálna kolika
-Spôsobuje ju mechanická prekážka zaseknutá v hornej časti vývodného močového systému a blokuje odtok moču
-k.o.- prudká, šokujúca, náhle vzniknutá bolesť s kŕčovitým až záchvatovitým charakterom v driekovej oblasti, vyžaruje do podbrušia, oblasti genitálií až do stehien
-PP- chorého upokojujeme, podľa možnosti mu podáme spazmolyticky a analgeticky pôsobiace lieky, zabezpečíme odborné vyšetrenie