Možnosti fyzikálnej terapie pri liečbe degeneratívnych ochoreniach kĺbov

TÉMA 15 Možnosti fyzikálnej terapie pri liečbe degeneratívnych ochoreniach kĺbov

A/

Elektroterapia – využíva liečebný účinok rôznych foriem elektrickej energie, jej využitie je možné i pre ôčely elektrodiagnostiky. Elektroliečba v prevažnej miere využíva svoje analgetické účinky, často zlepšuje krvnu cirkuláciu a výživu tkaniv, tlmí zápalovú aktivitu a uľahčuje tak ľahšiu úpravu pohybových funkcií.

Ultrazvuk – sú mechanické kmity prostredia s frekvenciou vyššou jako je schopné počuť ľudské ucho, teda približne nad 20 kHz (20000Hz). Ultrazvuk o frekvenciách od 10-12 do 10-14 Hz sa označuje aj jako hyperzvuk.

- Na liečebné účely sa vyuzíva 0,75-3 MHz.

- Mikromasáž tkanív s ich zohrievaním a fyzikálno-chemickými účinkami. 

- Preniká do 2-6 cm.

Hlavné účinky UZ – Hyperémia, Zvýšená priepustnosť, Tkaninové difúzie, Lepšia výživa, Anelgézia (znížená vnímavosť bolesti), Spasmolitický a rezorpčný účinok, Vzdialený reflexný účinok, Mikromasáž.

Spôsoby aplikácie - Spojenie hlavice s tkanivom musí byť s kontaktným médiom (parafinovy olej, vazelína, heparoid, špecialne gely, tekute mydlo, voda- při podvodnom Uz)-

Hlavice – veľká a malá

Okrem neprerušovaného UZ možno aplikovať UZ v impulznej forme. Pacient pocituje len pohyb hlavice a mierne teplo.

Druhy označenia –
a) Dynamické- pomaly, krúživo (50 cm ), 1,2 W/cm
b) Semistatické – malé pohyby okolo 1 bodu (mandibulárny klb)
c) Statické- zriedkavé, hlavica na jednom mieste (paravertebrálne nervove korenie), malá hlavica, 0,3 W/cm.
Dávkovanie – Časy: a) krátke- do 3 minut
b) stredné- 3-8 minut
c) dlhé 8-15 minut
Ozvučenie denne – 6-8 aplikácii do 12 potom 4-8 týždnov pauza.
Pracovný postup při liečbe UZ
Nanášame kontaktné médium
Nastavíme požadovanú intenzitu a čas aplikacie
Pomalými pohybmi kružime v smere hodinovych ruciciek v postihnutej oblasti
Neprechádzame cez vyčnievajuce kosti ani chrbticu.
Kontraindikácie aplikácie UZ

UZ sa neodporúča použit v oblasti rastových zon u detí a dorastu, v oblasti srdca a parenchýmových orgánov, po operáciach chrbtice, kde miecha nie je kryta kostnym obalom, nad nervami s kostnými vyrastkami blizko povrchu, při krvacavych ochoreniach a tumoroch.

B/
Anatómia kĺbu
Kĺb alebo zriedkavo artikulácia (lat. junctura synovialis, articulatio) je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa vo vnútri väzivového puzdra dotýkajú plochami pokrytými chrupavkou. Tieto plochy (lat. facies articulares) sú väčšinou v podobe kĺbnej jamky (lat. fossa articularis) a kĺbnej hlavice (lat. caput articulare). Ich chrupavka je zväčša hyalínna, len v kĺboch, ktoré sú vystavené veľkému tlaku je zväčša väzivová. Hrúbka chrupavky sa pohybuje od 0,5 po 6 mm, čím je kĺb viac zaťažovaný, tým je hrubšia. Zabezpečuje tiež rast kostí, najmä krátkych.

Degeneratívne choroby kĺbov
Zápalové postihnutie kĺbov môže byť najčastejšie spôsobené autoimunitným procesom - ide o výskyt protilátky v tele, ktorá je namierená proti vlastným štruktúram organizmu a spôsobuje zápal obalu kĺbového púzdra. To vedie k zvýšenému vylučovaniu tekutiny do kĺbovej dutiny a jej hromadeniu, neskôr k zhrubnutiu kĺbového puzdra - každý pohyb v kĺbe alebo dotyk kĺbu spôsobuje bolesť. Pretrvávanie a opakovanie zápalov vedie k deštrukcii kĺbového puzdra a neskôr k degeneratívnym zmenám v kĺbe, ktoré predstavujú závažnú poruchu štruktúry kĺbu. Zápal kĺbu môže byť tiež spôsobený usadzovaním kryštálikov kyseliny močovej v kĺboch pri nadprodukcii alebo zníženom vylučovaní z organizmu. Usadzovanie kryštálikov vyvoláva bolestivé záchvaty najmä v noci. Postupne vedie k deštrukcii kĺbovej chrupavky a k degeneratívnym zmenám v kĺbe.

Osteoartróza
Osteoartróza je degeneratívne zápalové ochorenie kĺbovej chrupavky s následnými zmenami na mäkkých častiach kĺbu a kostiach. Najčastejšie postihuj staticky zaťažené kĺby-bedrový kĺb(koxartróza), kolenný kĺb(gonartróza)
KO: bolesť kĺbu a okolia, ktorá po niekoľkých pohyboch mizne, deformácia kĺbu, Heberdenove uzly na chrbtovej časti ruky na prstoch(vo vyššom veku). Deformácia krčka femuru-normálny uhol medzi krčkom a telom stehennej kosti je 120-135 stupňov, ak je väčší hovoríme tomu koxa valga, ak je menší koxa vara.
Liečba: analgetiká, fyzikálna liečba

C/
Psychologický prístup k pacientovi
Zdravotnícki pracovníci, ktorí väčšiu časť svojej pracovnej doby venujú pacientom, majú dennodenne príležitosť konfrontovať sa sami so sebou, so svetom a s utrpením človeka, ktorého majú zvereného do svojej opatery. Je veľmi dôležité vedieť využiť tento potenciál vo svoj prospech, pre svoj osobný rast, pre potvrdenie vlastných hodnôt, pocitov, pre získanie nových pohľadov na bolesť a utrpenie.
Chronicky chorý pacient vkladá do rád lekára väčšie nádeje ako sú reálne očakávateľné a možné. Pristupujú k nemu ako ku erudovanému, schopnému, láskavému a dobrému človeku. Dôverujú mu, že má ochotu im pomôcť. Lekár si však pritom môže byť vedomý, že pacientovu dôveru nebude môcť úplne uspokojiť napr. vzhľadom na závažnosť jeho diagnózy a objektívne problémy liečby. U návštev lekára je dobre odlíšiť čisto profesionálnu (biomedicínsku) stránku od stránky sociálnej (humánnej).

D/

Špecifikácia rizík úrazov u gerontov
S pribúdajúcim vekom dochádza v organizme postupne
k mnohým zmenám, ktoré sú príznakom telesného i psychického
opotrebovania. Zmeny sú síce nevyhnutné, ale
ich miera a rýchlosť, s ktorou nastupujú, nie sú vždy rovnaké.
Procesy starnutia možno významne ovplyvniť
na niekoľkých úrovniach - predovšetkým mierou primeranej
psychickej a fyzickej aktivity, aj správnou výživou.
Ďalšími významnými faktormi sú tiež stabilné zakotvenie
na sociálnej úrovni a kvalita kontaktov s okolím.
U seniorov sa častejšie objavujú rôzne zdravotné pro-blémy.
Proti mnohým z nich sa dá cielene pôsobiť prostredníctvom
vhodného cvičenia, či pohybovej aktivity.
Dôležité je identifikovať a rešpektovať riziká súvisiace
s daným vekom a zdravotným stavom.
Príciny vzniku imobilizacného syndrómu sú pocetné a velmi rôznorodé. Dajú sa
rozdelit do viacerých skupín:
• všeobecné rizikové faktory - polymorbidita s viac ako 3 aktívnymi lekárskymi diagnózami,
terminálne stavy tažkých ochorení;
• rizikové faktory z lokomocného aparátu - osteoporóza, pokrocilá artróza, pády a úrazy,
úbytok svalovej sily, reumatoidná artritída;
• faktory vyplývajúce z nervového systému - náhle cievne mozgové príhody, sclerosis
multiplex, Parkinsonova choroba, centrálne poruchy rovnováhy;
• psychické príciny - demencia, depresia, psychóza;
• poruchy zmyslových orgánov - slepota, lézia statoakustiku;
• lieky a polypragmázia - psychofarmaká;
• iné rizikové faktory - ortostatická hypotenzia, recidivujúce uroinfekty, malígne ochorenia
a tažké amémie.
Z uvedených rizík si zasluhujú mimoriadnu pozornost pády a úrazy. Pády obvykle
nastávajú v dôsledku súhry vonkajších a vnútorných rizikových faktorov. Vnútorné faktory sa
dotýkajú dvoch klúcových funkcií, stability a mobility. Patria k nim najmä neurologické
ochorenia a postihnutia pohybového systému.