Klasická masáž pri ochoreniach chrbtice

TÉMA 16 Klasická masáž pri ochoreniach chrbtice

a/ - Vymenujte základné hmaty klasickej masáže 
- Objasnite hmaty a popíšte aplikačnú techniku klasickej masáže šije a pliec 
- Vymenujte svaly šije a chrbta
- Uveďte možnosti ovplyvnenia bolesti fyzikálnou terapiou pri vertebrogénnych algických syndrómoch
- Vymenujte kúpeľné zariadenia pri ochoreniach chrbtice

b/ - Charakterizujte a popíšte anatómiu chrbtice
- Popíšte degeneratívne ochorenia chrbtice - príčiny, príznaky, diagnostika, liečba a komplikácie 

c/ - Uveďte uplatnenie zdravotnej výchovy ako prevencie ochorení chrbtice

d/ - Popíšte prvú pomoc pri úrazoch hlavy a krčnej chrbtice

a/

Vymenujte základné hmaty klasickej masáže
1. trenie
2. vytieranie, roztieranie
3. hnetenie
4. tepanie
5. chvenie

Objasnite hmaty a popíšte aplikačnú techniku klasickej masáže šije a pliec

Trenie: Masáž začína trením šije a pliec, kedy vzniká erytém (sčervenanie) kože.
Vykonáva sa celými plochami rúk.

Vytieranie a roztieranie: Hmaty sa robia s väčším tlakom s účinkom
na podkožie, svaly, väzy a šľachy.
Vykonáva sa :
- vidličkou
- krúživé vytieranie
- malíčkovou stranou dlane
- medzistavcové priestory palcami a hánkami
- nadhrebeňové svaly špirálkami

Hnetenie: Účinok hmatov pôsobí do hlbšie uložených tkanív,najmä do podkožia a na svaly.
Vykonáva sa:
- vlnovité hnetenie
- krúživé hnetenie

Tepanie: Ide o nárazový hmat, ktorý pôsobí do hĺbky tkanív.Vykonáva sa rytmicky s rovnakou silou nárazov.
Vykonáva sa:
- vejárovité tepanie
- tepanie dlaňou
- tepanie päsťou na mäkko a na tvrdo
- tepanie hrsťou
- šklbanie
- zmetanie

Chvenie: Ide o vibračný hmat. Podľa spôsobu vykonania môže maťchvenie účinok tonizačný, čiže dráždivý ,alebo sedatívny,čiže tlmivý, upokojujúci.
Vykonáva sa:
- chvenie dlaňou
- chvenie štipkou
- chvenie vidličkou

 Vymenujte svaly šije a chrbta
Na šiji a pleciach sa pod povrchom kože nachádzajú tieto svaly:
- m. sternocleidomastoideus
- m. trapezius
- m. rhomboideus major et minor
- m. levator scapulae
- m. infraspinatus
- m. supraspinatus
- m. erector spinae
- mm. Scaleni

Uveďte možnosti ovplyvnenia bolesti fyzikálnou terapiou pri vertebrogénnych algických syndrómoch

Pri VAS sú indikovanie tieto metodiky fyzikálnej terapie :
- mechanoterapia, využívajúca mechanickú energiu /masáže/
- elektroterapia, využívajúca elektrickú energiu
- teploliečba, využívajúca tepelnú energiu
- vodoliečba, využívajúca tepelnú, tlakovú a vztlakovú energiu
- kynezioterapia

 Vymenujte kúpeľné zariadenia pri ochoreniach chrbtice
Na kúpeľnú liečbu sa využívajú kúpele v teplých vodách. Najvhodnejšie sú vody sírne, slané, jódové, prípadne rádioaktívne. V domácej liečbe sa používajú teplé kúpele s prísadou Solfatanu alebo jódu. Pri ochoreniach chrbtice sa často ordinuje aj hydrokinezioterapia v izotermickej alebo mierne hypertermickej vode s trvaním 30-40 minút.

b/

Charakterizujte a popíšte anatómiu chrbtice
Chrbtica tvorí os vzpriameného tela a pripája sa na ňu pletenec horných končatín, dolných končatín a svaly trupu. Skladá sa z 33-34 stavcov:
- 7 krčných stavcov (vertebrae cervicales),
- 12 hrudníkových stavcov (vertebrae thoracicae),
- 5 driekových stavcov (vertebrae lumbales),
- 4-5 kostrčových stavcov (vertebrae coccygeae)

Popíšte degeneratívne ochorenia chrbtice – príčiny, príznaky, diagnostika, liečba a komplikácie
Medzi degeneratívne ochorenia chrbtice patrí:
1) Cervikokraniálny syndróm: je charakterizovaný bolesťami, vyžarujúce z hornej krčnej chrbtice do záhlavia až do temena a čela. Bolesti sa zhoršujú alebo vyvolávajú pohybmi hlavou.
2) Cervikobrachiálny syndróm: je časté ochorenie krčnej chrbtice charakterizované predovšetkým bolesťami v šiji, šíriacimi sa do pliec a ramena, niekedy aj do ruky, poruchou objektívnej citlivosti a lokalizovanými atrofiami svalov hornej končatiny. Tvoria ho dva syndrómi: a) Syndróm stlačenia krčných stavcov: V popredí sú koreňové bolesti vystreľujúce z krčnej chrbtice do ramena až ruky. Bolesť sa zvyšuje pohybmi hlavou. Reflexne môžu vznikať ďalšie poruchy napr. hučanie v ušiach, zmeny potivosti.
b) Syndróm stlačenia miechy: ak je vytlačenie medzistavcovej platničky väčšie môže nastať stlačenie prednej časti krčnej miechy, čím vzniká spastická paraperéza dolných končatín.
3) Lumboischiadický syndróm: Najčastejšou príčinou je vyklenovanie alebo vytlačenie medzistavcovej platničky, stlačenie miechoých koreňov. Ak vzniknú v prstenci stavca trhliny, jadro sa môže vyklenovať (protrúzia) alebo úplne vytlačiť navonok (hernia disku)

Klinický obraz: Choroba začína buď náhle alebo postupne. Chorý subjektívne udáva bolesť v krížoch pri vzpriamení alebo dvíhaní ťažkého bremena. Pocit akoby sa nemohol narovnať tzv. „seklo ho“.

Komplikácie: U niektorých pacientov sa ochorenia objaví raz za život u iných aj viackrát do roka. Veľa záleží na liečbe a rehabilitácii, ale aj od disciplinovanosti chorého. Pri nesprávnej liečbe môžu chorému atrofovať svaly na dolných končatinách, ktorých príčinou môže byť vyklenutie alebo vytlačenie platničky.

Liečba: Rozdeľujeme ju na medikamentózno-rehabilitačnú a chirurgickú. Operačná liečba sa odporúča pri mediálnom vytlačení platničky, alebo po niekoľkotýždňovom neúspechu medikamentóznej liečby, pri častých recidívach a pri výskyte ťažších výpadových príznakov, napr. pri paréze nohy.

Diagnostika: RTG vyšetrenie, robí sa natívna snímka, tomografia a počítačová tomografia a denzitometria.

c/

 Uveďte uplatnenie zdravotnej výchovy ako prevencie ochorení chrbtice
- Vyhýbať sa náhlym prudkým pohybom (skoky, zohnutia, otáčky, vystretia) a otrasom (v dopravných prostriedkoch)
- Vyhýbať sa predklonu vôbec a dvíhaniu bremien v predklone, treba sa zohýbať a vstávať s pokrčením dolných končatín v kolenách.
- Vyhýbať sa prudkým predklonom, rotáciám a náhlemu zabrzdeniu hlavy pohybujúcej sa do predklonu (pri náhlom zabrzdení v aute, ...)
- Chrániť pred chladom hlavne nohy, lumosakrálnu oblasť a krčnú chrbticu
- Vyhýbať sa dlhému zotrvaniu v nemennej polohe (dlhší predklon, sedenie, státie), meniť postavenie pri státí (stáť rozkročmo, prenášať hmotnosť z jednej nohy na druhú), pri práci v sede aspoň raz za hodinu stať a rozcvičiť sa tzv. „natiahnuť sa“.
- Nespávať na mäkkých matracoch.
- Zvýšenú opatrnosť venovať najmä pohybom pri väčšej únave, pri nedostatku spánku, pri konfliktových situáciách, ktoré vedú k skleslosti, depresii alebo k podráždenosti.
- Chorý má v období, keď má bolesti, pravidelne cvičiť. Cvičenie je prostriedkom, ktorý mu umožní čo najrozsiahlejšiu dennú činnosť.

D/

Popíšte prvú pomoc pri úrazoch hlavy a krčnej chrbtice
Pri podozrení na poranenie chrbtice postihnutým nehýbeme, postihnutého nedvíhame a neprenášame, pokiaľ postihnutého a záchrancu neohrozuje okolie, napr. výbuch, pád ďalšej lavíny, požiar budovy a pod. Postihnutého udržujeme v polohe, v akej sme ho našli, ak postihnutému nehrozí nebezpečenstvo alebo ak nemusíme začať s oživovaním.
Pri úraze hlavy, najmä ak je postihnutá osoba v bezvedomí, musíme predpokladať poškodenie krčnej chrbtice.

Prvá pomoc, ak postihnutý je pri vedomí: 
postihnutého udržujeme v polohe, v akej sme ho našli - za predpokladov, ktoré sme už opísali postihnutému vysvetlíme, že nesmie otáčať hlavou, obracať sa a vstávať postihnutého upokojujeme pri rýchlej dostupnosti RZP stabilizujeme hlavu a krk postihnutého v neutrálnej polohe: kľakneme si za hlavu postihnutého tak, aby sme rukami mohli uchopiť hlavu postihnutého v oblasti uší - hlava, krk a chrbtica je v jednej osi ak na RZP budeme musieť čakať dlhšie, tak hlavu postihnutého obložíme z bokov, ak to poloha postihnutého umožňuje, zvinutými froté uterákmi, dekami alebo ťažšími predmetmi, ako napr. batožinou, taškami, ktoré môžeme naplniť napr. aj pieskom, jemným štrkom, zeminou, v horách hlavu môžeme obložiť kameňmi - na stranu dotyku s hlavou priložíme poskladané tričko alebo košelu a pod. vyšetríme a ošetríme postihnutého zabezpečíme okamžité privolanie RZP postihnutého prikryjeme sledujeme zdravotný stav postihnutého Prvá pomoc, ak postihnutý je v bezvedomí: 

postihnutého udržujeme v polohe, v akej sme ho našli - za predpokladov, ktoré sme už opísali pri rýchlej dostupnosti RZP stabilizujeme hlavu a krk postihnutého v neutrálnej polohe: kľakneme si za hlavu postihnutého tak, aby sme rukami mohli uchopiť hlavu postihnutého v oblasti uší - hlava, krk a chrbtica je v jednej osi ak na RZP budeme musieť čakať dlhšie, tak hlavu postihnutého obložíme z bokov, ak to poloha postihnutého umožňuje, uterákmi, dekami alebo ťažšími predmetmi, ako napr. taškami, ktoré môžeme naplniť napr. aj pieskom, zeminou, na stranu dotyku s hlavou priložíme poskladané tričko alebo košelu a pod. zabezpečíme priechodnosť dýchacích ciest predsunutím sánky. Dbáme na to, aby sme nezaklonili hlavu postihnutého. skontrolujeme dýchanie a činnosť srdca, v prípade zástavy začneme s oživovaním vyšetríme a ošetríme postihnutého zabezpečíme okamžité privolanie RZP postihnutého prikryjeme sledujeme zdravotný stav postihnutého Vytvorenie a priloženie golierovej dlahy: 

Golierová dlaha zvyšuje stabilitu hlavy, ale stabilizovanie hlavy postihnutého rukami záchrancu nenahrádza. Ak na odbornú pomoc budeme musieť čakať dlhšie, alebo ak budeme musieť postihnutého transportovať na nosidlách (nedostupný terén, veľká živelná pohroma a pod.), na stabilizáciu krčnej chrbtice môžeme použiť improvizovanú golierovú dlahu.

Noviny alebo časopis zložíme tak, aby ich dĺžka bola minimálne 45 centimetrov a šírka maximálne 10 centimetrov. Noviny omotáme trojrohou šatkou alebo inou vhodnou čistou tkaninou, napr. uterákom, tričkom tak, aby sme mohli dlahu po osadení uviazať okolo krku postihnutého. Takto pripravenú golierovú dlahu ohneme v rukách alebo na stehne. Postihnutému uvoľníme odev okolo krku. Stred golierovej dlahy položíme spredu na krk postihnutého, dlahu dávame pod bradu postihnutého, preto šírka golierovej dlahy nesmie byť viac ako 10 centimetrov. Golierovú dlahu opatrne ovinieme okolo krku postihnutého a vpredu uviažeme. Golierovú dlahu osádzame tak, aby postihnutý mohol bez problémov dýchať. Dýchanie postihnutého neustále sledujeme. Počas osádzania golierovej dlahy, a aj po osadení dlahy, druhý záchranca nepretržite stabilizuje hlavu postihnutého svojimi rukami, ktoré má priložené v oblasti uší postihnutého a hlavou postihnutého nehýbeme.