Treťohory a štvrtohory

Treťohory a štvrtohory

V treťohorách pokračovala a vrcholila rozsiahla horotvorná činnosť – al- pínske vrásnenie. Podnebie bolo zo začiatku veľmi teplé, postupne sa ochladzovalo. Na začiatku treťohôr žili v mori dierkav- ce numulity – najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi. Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v treťohornom mori sa začal podobať dnešnému, žili v ňom lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, ale aj žraloky, veľryby a tule- ne.

Na súši vo vlhkých oblastiach prevládali lesy. Rástli v nich pre- važne krytosemenné rastliny – javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy. Vyskytovali sa aj nahosemenné – ihličnaté rast- liny. S rozvojom kvitnúcich rastlín sa súčasne vyvíjali rôzne druhy hmyzu. Rozvíjal sa nový typ prostredia – lúky pokryté trávami.

Z druhohorných plazov prežívali korytnačky, krokodíly, hady a jaštery, rozvíjali sa obojživelníky. Vedúce posta- venie mali vtáky a cicavce (najmä hmyzožravce, hlodavce a predchodcovia opíc). Významný bol vývoj cicav- cov – chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktorí sa prispôsobili trávnatým stepiam.

Objavovali sa rôz- ne mäsožravce, napr. veľký šabľozubý tiger. Vedúcimi skamenelinami treťohôr sú aj niektoré druhy mäkkýšov a zuby malých cicavcov. V jazerách z kmeňov odumretých stro- mov bez prístupu vzduchu vznikali ložis- ká hnedého uhlia. V plytkých morských zátokách sa hromadili zvyšky odumretého planktónu, z ktorých vznikli ložiská ropy a zemného plynu. V treťohorných usadeninách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.

– vrcholila horotvorná činnosť – alpínske vrásnenie

– chladzovanie podnebia

– dierkavce numulity – najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi

– lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, žraloky, veľryby, tulene

– prevládali lesy

– krytosemenné rastliny – javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy

– nahosemenné – ihličnaté rastliny

– hmyz

– lúky pokryté trávami

– korytnačky, krokodíly, hady, jaštery, obojživelníky

– vtáky a cicavce (najmä hmyzožravce, hlodavce a predchodcovia opíc)

– vývoj cicavcov – chobotnáčov a veľkých kopytníkov

– mäsožravce, napr. veľký šabľozubý tiger

– vedúcimi skamenelinami treťohôr sú aj niektoré druhy mäkkýšov a zuby malých cicavcov

– hnedé uhlie, ropa a zemný plyn

– predchodca človeka

– štvrtohory sú geologická éra, v ktorej žijeme (trvajú približne 2 milióny rokov)

– začiatkom štvrtohôr sa veľmi ochladilo

– na severnej pologuli mohutný kontinentálny ľadovec

– vo vysokých pohoriach sa tvorili horské ľadovce

– zvetrávanie podporovali zrážky, tvorila sa pôda

– mamuty, srstnaté nosorožce, šabľozubé tigre, jelene, jaskynné medvede, jaskynné levy

– machy, lišajníky, zakrpatené dreviny

– prevládali krytosemenné rastliny

– figovníky, rododendrony, vavríny, hmyz, primáty

– érou vývoja človeka (človek vzpriamený (Homo erectus))

– živil sa prevažne rastlinnou potravou, používal kamenné nástroje, poznal oheň, nevedel ho rozkladať

– z obdobia pred 100 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného (Homo sapiens)

– neandertálec ( Neanderthal pri Düseldorfe v Nemecku)

– zhotovoval dokonalejšie kamenné nástroje, pochovával mŕtvych, živil sa lovom, primitívna reč

– na konci poslednej ľadovej doby žil predveký človek – kromaňonec (francúzskeho náleziska Cro Magnon, čítaj kromaňon), najviac podobný ľuďom dnešného typu