Genetická informácia, genetický kód

Genetická informácia, genetický kód

Genetická informácia (GI) je správa zapísaná v štruktúre molekuly DNA, ktorá umožňuje organizmu utvoriť určitý znak v jeho konkrétnej forme. Genetická informácia je uložená v lineárnych molekulách DNA a je zapísaná pomocou genetického kódu (GK).

Genetický kód je spôsob zápisu genetickej informácie prostredníctvom poradia dusíkatých báz v štruktúre DNA (A,T,C,G).

Podstatou genetickej informácie je kódovanie poradia aminokyselín v peptidovom reťazci, ktorý vytvára bielkovinu. Keďže na tvorbe bielkovín sa zúčastňuje asi 20 aminokyselín, zatiaľ čo RNA využíva 4 druhy nukleotidov (báz), je zrejmé, že aminokyselina musí byť určovaná najmenej trojicou báz. Takáto trojica dusíkatých báz sa nazýva triplet. Triplet, ktorý kóduje nejakú aminokyselinu sa označuje ako kodón.

pozn.: počet rôznych dvojíc báz nestačí na šifrovanie 20-tich aminokyselín pretože 4² =16, preto sú potrebné tri bázy 4³ =64. 61 trojíc – tripletov kóduje nejakú aminokyselinu (kodóny), 3 trojice nekódujú žiadnu aminokyselinu (nonsense) .

Na jednej molekule DNA môže byť lineárne uložených aj viac génov. Preto je začiatok a koniec každého génu vymedzený špeciálnymi tripletmi. Triplet TAC (AUG na mRNA – zároveň kodón pre AK metionín) označuje začiatok (iniciačný kodón) a ATT (UAA), ATC (UAG), ACT (UGA) koniec génu (terminačný, STOP kodón). Všetky triplety medzi začiatkom a koncom kódujú genetickú informáciu.
pozn.: STOP kodóny nekódujú žiadnu aminokyselinu, sú to práve nonsense triplety.

Prenos génov z materskej bunky do oboch dcérskych sa pri bunkovom delení (mitóze) zabezpečuje replikáciou DNA (odkaz na replikáciu). Pri replikácii sa genetická informácia zdvojuje – vznikajú dve molekuly, totožné s pôvodnou molekulou DNA. Tento mechanizmus zabezpečuje, že úplný súbor genetických informácií sa prenesie do všetkých buniek mnohobunkového organizmu