Dedičnosť u mnohobunkových organizmov

Dedičnosť u mnohobunkových organizmov

Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec z telovej bunky t.j. prenáša sa z rodičovského organizmu celý genotyp bez zmeny. Tento jedinec je genotypovo aj fenotypovo zhodný so svojim rodičom – je priamym pokračovateľov rodičovského organizmu (klon).

Pri pohlavnom rozmnožovaní sa jedinec od oboch rodičov genotypovo aj fenotypovo odlišuje, pretože sa spájajú chromozómové sady oboch gamét, ktoré sa z genetického hľadiska odlišujú, majú na mnohých lokusoch odlišné alely.

Kríženie (hybridizácia)  je spôsob pohlavného rozmnožovania, pri ktorom sa sleduje výskyt foriem určitých znakov u rodičov a ich potomkov. Pomocou kríženia sa napr. zisťuje aký je spôsob dedičnosti skúmaného znaku, či je znak kvalitatívny alebo kvantitatívny, aké alely ho určujú. Kríženie je základnou metódou šľachtiteľstva, umožňuje vyšľachtiť typy úžitkových organizmov s novými kombináciami želateľných vlastností (výnosnosť, odolnosť ...) v generácii potomkov.

Jedince s výhodnou kombináciou znakov možno krížiť medzi sebou príbuzenským krížením – imbríding. 

Imbredná línia je generačný sled jedincov získaných príbuzenským krížením (imbrídingom) u ktorých ak sa krížia medzi sebou navzájom sa trvalo udržiava kombinácia želaných znakov, získava sa čistá línia, čistokrvné jedince. Príslušníci čistej línie sa zhodujú genotypovo aj fenotypovo. 

Potomok kríženia genotypovo rozdielnych rodičov sa nazýva kríženec (hybrid).

U väčšiny rastlín sa želané znaky jednoduchšie udržiavajú nepohlavným rozmnožovaním (odrezky, podzemky, cibule).