Dedičnosť kvalitatívnych znakov

Dedičnosť kvalitatívnych znakov

Kvalitatívne znaky podmieňuje zväčša jeden gén – monogénne znaky. Tento gén sa môže vyskytovať v rôznych formách – alelách. V diploidnom organizme je každý gén zastúpený dvoma alelami. Alely sa nachádzajú na zodpovedajúcich lokusoch homologických chromozómov.

V genetike sa alely označujú písmenami (väčšinou Aa, Bb, ak je alel viac A1,A2,A3 ...)

Homozygotný jedinec – jedinec, ktorý zdedil od rodičov takú istú alelu určitého génu sa najčastejšie označuje AA,aa, vytvára jeden typ gamét s rovnakou alelou
Heterozygotný jedinec – jedinec, ktorý zdedil inú alelu od otca a inú od matky sa najčastejšie označuje Aa, vytvára dva typy gamét v pomere 1:1 – gamétu s alelou (A) a gamétu s alelou (a)

Dve alely jedného génu môžu byť v rôznych vzťahoch

• vzťah úplnej dominancie a recesivity – Alela (A) je úplne dominantná nad alelou (a) vtedy ak úplne potlačí fenotypový prejav recesívnej alely (a) a prejaví sa len znak určovaný dominantnou alelou (A). Fenotypový prejav heterozygota Aa je rovnaký ako fenotyp dominantného homozygota AA.
• vzťah neúplnej dominancie – pri neúplnej dominancii sa prejavia znaky určované oboma alelami nerovnomerne, dominantná alela prevláda v prejave, ale prejaví sa v určitej miere aj recesívna alela. Ak sa obe alely prejavia rovnomerne (na 50%) hovoríme o intermediarite.
• vzťah kodominancie – Obe alely zabezpečia vytvorenie znaku na 100%.
  príklad kodominancie je dedičnosť krvných skupín človeka. Alela "A" zabezpečuje vytvorenie antigénu A v červených krvinkách a tým podmieňuje vznik krvnej skupiny A. Alela "B" zabezpečuje vytváranie antigénu B v krvinkách a vznik krvnej skupiny B. Ak sa stretnú alely "A" aj "B", vytvárajú sa oba antigény a tým vzniká skupina AB. Prejavia sa oba znaky podmienené prítomnými alelami na 100%.