Krv a tkanivový mok

Krv a tkanivový mok

Krv je telová tekutina, ktorá sa vyskytuje u stavovcov, obrúčkavcov a hlavonožcov. Prúdi v uzavretom obehovom systéme. 

Funkcie krvi :

1. Transportná – prenos dýchacích plynov (kyslík, oxid uhličitý), prenos živín, splodín látkovej premeny, hormónov, liekov, jedov,
2. Termoregulačná – u živočíchov so stálou telesnou teplotou (vtáky, cicavce) pomáha udržiavať telesnú teplotu, rozvádzaním tepla do tkanív
3. Ochranná – zabezpečuje obranyschopnosť organizmu – imunitu (viď obranné mechanizmy)

Krv je zložená z tekutej a pevnej zložky.

Krvná plazma tvorí tekutú časť krvi. Tvorí ju voda (90%) a rozpustené organické (cukry, tuky, bielkoviny) a anorganické (soli) látky. Zloženie krvnej plazmy určuje vlastnosti krvi.

Krvné bunky:

1. Červené krvinky (erytrocyty) môžu byť u živočíchov oválne bunky s jadrom, u cicavcov sú diskovité bez jadra. Obsahujú červené krvné farbivo hemoglobín, na ktorý sa viaže kyslík preto zabezpečujú prenos dýchacích plynov (O2, CO2), veľkosť od 2 (cicavce) do 70) mikrometrov (obojživelníky), množstvo od 0,1 do 15 . 10¹² v 1 litri krvi, životnosť od 20 do 500-700 dní, (u človeka 120 dní)
2. Biele krvinky (leukocyty) sú bunky s jadrom, sú väčšie ako červené krvinky. Ich hlavnou funkciou je zabezpečenie obranyschopnosti organizmu, ktorú vykonávajú pohlcovaním cudzorodých látok (fagocytóza) a vytváraním protilátok, likvidujú odumreté alebo chorobne zmenené bunky v tele. Niektoré leukocyty majú schopnosť fagocytózy (pohlcovanie) a diapedézy (prechádzanie cez steny ciev do tkanív).V krvi je ich menej ako červených krviniek, ich množstvo sa pohybuje od 3 do 20.10⁹ v 1 litri krvi. Počet bielych krviniek stúpa pri napadnutí organizmu infekciou, pri kontakte s antigénom ap.
   Biele krvinky rozdeľujeme na
   • Agranulocyty – cytoplazma je bez granúl, majú veľké nečlenené jadro. Medzi agranulocyty patria:
     • Monocyty, ktoré sú asi najväčšie leukocyty. Majú schopnosť fagocytózy a označujú sa ako makrofágy
     • Lymfocyty – dozrievajú v lymfatických uzlinách a ich hlavnou úlohou je odhaľovanie cudzorodých častíc a tvorba protilátok
   • Granulocyty – charakteristická je prítomnosť granúl v cytoplazme a členené jadro. Granulocyty môžu byť eozinofilné (eozinofily), bazofilné (bazofily) a neutrofilné (neutrofily)
3. Krvné doštičky (trombocyty) sú bezjadrové bunky nerovnakej veľkosti, ktoré majú význam pri tvorbe krvnej zrazeniny a zastavení krvácania. Životnosť 8-11 dní, počet 150-400 . 10⁹ v 1 litri krvi.

Tkanivový mok má podobné zloženie ako krvná plazma, ale neobsahuje bielkoviny, zabezpečuje spojenie medzi tkanivami, a krvou, prenáša látky vrátane plynov do tkanív a z tkanív vytvára tekuté prostredie okolo buniek.

Miazga (lymfa) sa vyskytuje len u stavovcov, prúdi v osobitnom systéme, ktorý vúsťuje do krvného obehu, miazga vzniká z tkanivového moku, ale obsahuje veľa enzýmov, biele krvinky a málo bielkovín. Filtruje sa v lymfatických uzlinách, ktoré zachytávajú odpadové látky, toxíny, mikroorganizmy. Miazgová sústava plní prepravnú a obrannú funkciu