Rozdiel medzi diblastica a triblastica

Rozdiel medzi diblastica a triblastica 

Na konktrétnom príklade vysvetlite rozdiel medzi diblastica a triblastica. Vysvetlite pojmy radiata a bilateralia- uveďte príklady.  Pomôcky: obrazy jednobunkovcov,modely húb, akryláty lišajníkov

Organogenéza je proces tvorby orgánov živočíchov zo zárodkových vrstiev. Je to súčasť embryogenézy u živočíchov. Nasleduje po gastrulácii, ktorá dala vzniknúť zárodkovým vrstvám

Existujú 3 zárodkové listy: endoderm, mezoderm a ektoderm. Podľa počtu zárodkových vrstiev rozoznávame tieto 2 evolučne i morfologicky odlišné skupiny živočíchov:

• Dvojlistovce( Diblastica)= mechúrniky (telo pozostáva z 2 zárodkových listov – ektoderm a endoderm).
• Trojlistovce (Triblastica)= dvojstranovce (telo pozostáva z troch zárodkových listov-ektoderm, mezodem a endoderm).

Diblastica=Dvojlistovce (radiata)-spravidla lúčovito súmerné; Zaraďujeme sem hubky /Porifera/ a mechúrniky /Coelenterata – pŕhlivce a rebrovky/.
Majú dve zárodočné vrstvy – ektoderm a endoderm. Väčšinou nemajú vytvorené špeciálne sústavy orgánov. Ektoderm tvorí vonkajšiu vrstvu buniek, ktorá zabezpečuje pohyb živočícha a pri prisadnutých druhoch prúdenie vody. Pokračujúca diferenciácia buniek vedie k vytváraniu buniek s mohutným fibrilárnym aparátom, ktorého bunky dávajú základ svalovej sústave. Vyskytuje sa v ektoderme aj v endoderme. 

Pr. Kmeň: hubky /Porifera/
Hubky sú prisadnuté vodné živočíchy, okrem niekoľkých výnimiek sú to prevažne morské živočíchy. Tvoria početné kolónie. Na rozdiel od všetkých ostatných živočíšnych kmeňov v dospelosti nejavia žiadnu dráždivú činnosť. Pri podráždení priamo nereagujú, pozorovali sa iba sťahy pri vypudzovaní vody. Nemajú žiadne nervové a zmyslové bunky a ani svalové tkanivo.
Dosahujú veľkosť od niekoľko mm až niekoľko metrov. Tvar tela je nepravidelný – amorfný ažpohárovitý. 
Telo hubiek sa skladá z dvoch zárodočných vrstiev – ektodermy /vonkajšej/ a endodermy/vnútornej/. Po celý život hubky zostávajú na vývojovom stupni – gastrula. 
Povrch tela tvorí tenká povrchová vrstva buniek – ektoderm. V tejto vrstve sú otvory – póry, ktoré vedú kanálikmi až do vnútornej dutiny. Pórmi hubka nasáva vodu a potravu – prvoky a riasy.Vnútorná vrstva – endoderm je tvorená golierikovitými bunkami – choanocytmi.
Medzi ekto- a endodermom je výplnkové spojivo – huspeninová výplň – mezoglea. V nej sú roztrúsené tzv. túlavé bunky, z ktorých sa špecializovali tráviace, pohlavné a kostrové bunky.
Telová dutina je vystlaná choánocytmi – golierikovitými bičíkatými bunkami, ktorých bičík vyčnieva z blanitého golierika. Pohybom bičíkov priháňajú vodu a potravu do golierikov a odtiaľ prejdú telom buniek do mezoglei k túlavým bunkám, ktoré ich fagocytujú a strávia v svojichpotravových vakuolách /vnútrobunkové trávenie/. Túlavé bunky potom prenášajú výživu do všetkých ostatných buniek. Voda a nestrávené časti potravy opúšťajú telo často veľkým a nápadným otvorom – osculum. Špecializované túlavé bunky mezoglei produkujú vápenaté alebo kremičité ihlice, ktoré spevňujú telo a vytvárajú kostru. Kostra hubiek môže byť tvorená aj ústrojnou hmotou – spongínom /podobný rohovine/.

 Triblastica= Trojlístovce(bilateralia)- majú dvojstranne súmerné telo /bilaterálne/. Je to druhovo najbohatšia skupina živočíchov a je charakteristická tromi zárodočnámi vrstvami.

Pr. Ploskavce (Plathelminthes) sú dorzoventrálne sploštené pretiahnuté dvojstranne symetrické živočíchy. Majú 2 zárodočné vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená riedkym tkanivom nazývaným parenchým. Priestor medzi jednotlivými bunkami tvorí telesnú dutinu schizocél.Na povrchu tela sú obrvené, ale postupne so špecializáciou obrvenie zaniká úplne a vytvára sa kutikula (parazitické formy). Vytvára sa kožnosvalový vak napomáhajúci pohybu.Cievna a dýchacia sústava nie je vyvinutá. Ploskavce najčastejšie dýchajú celým povrchom tela. Vnútrotelové parazitické formy dýchajú anaeróbne rozkladom glykogénu.Tráviaca sústava začína na brušnej strane otvorom, ktorý je prijímací i vyvrhovací zároveň. Potrava pokračuje cez svalnatý hltan do vakovitého čreva alebo priamo do parenchýmu (u parazitov môže črevo chýbať). Análny otvor nemajú vyvinutý.Vylučovaciu sústavu tvoria plamienkové bunky, tzv. protonefrídie.Nervová sústava je pásová, majú hlavové ganglium. Voľne žijúce ploskavce majú na hlave vyvinuté zmyslové orgány (oči). Parazitické formy majú zmyslové orgány nahradené rôznymi ústrojmi, ako sú prísavky, háčiky a pod.Všetky ploskavce sú obojpohlavné živočíchy – hermafrodity. Vývin u voľne žijúcich druhov je priamy, u parazitov prebieha cez larvu a je veľmi zložitý so striedaním hostiteľov.

Radiata– jednoduché vakovité až tanierovité telo, ktoré je radiálne (lúčovito), biradiálne (obojstranne lúčovito), príp. pseudobilaterálne symetrické. Na povrchu je ektoderm a vo vnútri endoderm.

Pr, Nezmar zelený,sasanka konská, hubka bubnová

Bilateralia- bilaterálne symetrické telo s diferencovanou hlavou (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy!) Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické, a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.

Pr. Ploskuľa mliečna, motolica pečeňová, hlísta detská