Biológia živočíchov a človeka – tráviaca sústava

Biológia živočíchov a človeka – tráviaca sústava

Vysvetlite procesy trávenia a vstrebávania látok v jednotlivých častiach tráviacej sústavy človeka. Posúďte význam jednotlivých zložiek potravy z hľadiska látkového a energetického metabolizmu.

Po vložení jedla do úst. Nastáva proces trávenia. Uhlovodany, bielkoviny a tuky sa premieňajú pri trávení na palivo, ktoré nám dáva energiu, podporuje rast udržuje celé telo pohybe. Trávenie začína v zažívacej trubici dlhej 9 metrov. Ide z ústnej dutiny, kde sa z tela vylučujú nestrávené zvyšky jedla. Zažívacia trubica sa skladá z dôležitých častí: ústna dutina, hltan, pažeráku, žalúdka a čriev. Každá časť hraje významnú úlohu v procese trávenia. Chemický rozklad potravy v zažívacom trakte trvá maximálne dva dni. Enzymy pomáhajú potravu rozdeliť na základné zložky, ktoré sú pre telo prijateľné.

1. ÚSTNÁ DUTINA

V ústach sa potrava rozomieľa žuvacími pohybmi, premiešava sa so slinami, pri cicavcoch pomocou zubov a jazyka. Úlohou slín v tráviacom procese je štiepiť polysacharidy pôsobením enzýmu slinnej amylázy. Enzým amyláza preto pokračuje v trávení polysacharidov aj v žalúdku.

1. HLTAN

Slúži na posúvanie potravy z ústnej dutiny do ďalších častí tráviacej sústavy

1. PAŽERÁK

Slúži na posúvanie potravy do žalúdka

4.ŽALÚDOK

Žalúdok má tvar vaku a tvorí najširšiu časť tráviacej rúry. Dospelému človeku sa do neho zmestí 1 až 2 l obsahu. Potrava zostáva v žalúdku dlhší čas 4 až 4 1/2 hodiny.
Stena žalúdka má niekoľko vrstiev, z ktorých tvorí najvnútornejšiu vrstvu sliznica. Je v nej niekoľko miliónov žliazok. Žliazky vylučujú žalúdočnú šťavu. Je to veľmi dôležitá tráviaca šťava. Človek môže žiť aj bez žalúdka, no má pritom zvyčajne ťažkosti (po chirurgickom vybratí žalúdka pri vredovej chorobe alebo vzhľadom na nádor). V takomto prípade treba dodávať potravu v malých porciách.

Žalúdočná šťava
Žalúdočná šťava je bezfarebná alebo slabo žltkastá kvapalina, ktorá je silne kyslá a má typický zápach. Obsahuje kyselinu chlorovodíkovú (soľnú), mucín, minerály a z enzýmov pepsín a lipázu. Všetky tieto látky majú isté úlohy pri trávení. Pre trávenie je najdôležitejší pepsín, ktorý štiepi bielkoviny na jednoduchšie látky – na peptóny a na albumózy.

Aj kyselina chlorovodíková je pri trávení nenahraditeľná. Ak v žalúdočnej šťave chýba, môže to zapríčiniť poruchy trávenia.

Kyselina chlorovodíková má pri trávení tieto dôležité funkcie:
- umožňuje pôsobenie pepsínu
- spôsobuje napúčanie väziva v mäse, a tým uľahčuje jeho trávenie 
- mení niektoré nerozpustné soli na rozpustné, a tým umožňuje ich využitie 
- usmrcuje mikróby a zabraňuje množeniu kvasiniek
U dojčiat je v žalúdočnej šťave ešte aj enzým chymozín, ktorý zráža mlieko na tvaroh. Ináč by u dojčiat pretekalo mlieko bezo zmeny hneď do dvanástnika, podobne ako iné kvapaliny. Žalúdočná lipáza rozkladá tuky na glycerol a mastné kyseliny. No pôsobí len na emulgované tuky, napr. na mliečny tuk, na vajcový žĺtok. Má len podradný význam v trávení tukov.

Žalúdočná šťavu sa vylučuje na nervové podnety (napr. ak vidíme potravu) a na chemické podráždenie žalúdočnej sliznice potravou. Niektoré látky povzbudzujú vylučovanie žalúdočnej šťavy, sú to napr. vývary z mäsa a zo zeleniny, voda, oxid uhličitý, látky vznikajúce pri pečení, pri vyprážaní, kofeín, alkohol, látky vzniknuté štiepením bielkovín a malé množstvo cukru. Popritom treba spomenúť ako podnet aj nikotín. Niektoré látky pôsobia opačne – tlmia vylučovanie žalúdočnej šťavy. Takýto účinok majú tuky, najmä smotana, žĺtky, maslo a väčšie množstvo cukru. V chlade sa vylučuje viac žalúdočnej šťavy než v teple (v horúcom prostredí nám menej chutí jesť).

Pri vylučovaní žalúdočnej šťavy rozlišujeme dve fázy: prvú čiže reflexnú a druhú čiže chemickú. Základné výskumné práce o vylučovaní tráviacich štiav vykonal so svojimi spolupracovníkmi ruský fyziológ I.P.Pavlov. Jeho práce sa vysoko hodnotia dodnes. Z Pavlových výskumov napr. vyplýva, že vylučovanie žalúdočných štiav závisí tak od nepodmienených, ako aj od podmienených reflexov.
Reflexné vylučovanie žalúdočnej šťavy je nepodmienené a podmienené. Dôležitejšie je nepodmienené reflexné vylučovanie, ktoré sa podnecuje dráždením v ústnej dutine. Podmienené reflexné vylučovanie sa vyvíja od detstva a vzniká dráždením zrakových, sluchových a čuchových orgánov súčasne s dráždením v žalúdočnej sliznici. Aj dotyk zhltnutej potravy na žalúdočnej sliznici podnecuje vylučovanie žalúdočnej šťavy.

Zhltnutá potrava sa v žalúdku dokonale premieša so žalúdočnou šťavou, čo umožňuje jej dokonalé trávenie. Pravda, pritom je dôležité, aby potrava bola dokonale rozžuvaná. Ľudia so zlým chrupom zaťažujú svoj žalúdok, takže sa po istom čase môže porušiť jeho činnosť.
Potrava premiešaná so žalúdočnou šťavou sa nazýva trávenina čiže chýmus. Zo žalúdka sa vyprázdňuje po častiach do dvanástnika. Prechádza pritom vrátnikom, čo je kruhovitý sval (zvierač vrátnika), oddeľujúci žalúdok od dvanástnika.

5.TENKÉ ČREVO

Vlastné trávenie sa začína až za žalúdkom v tenkom čreve. Je to dlhá rúra, v ktorej sa potrava po rozložení na jednoduché, rozpustné časti – strávená potrava – vstrebáva.
Prvá časť tenkého čreva sa nazýva dvanástnik. Jeho názov sa v dávnejších časoch odvodil od toho, že má dĺžku 12 palcov. Ústia do neho vývody podžalúdkovej žľazy (pankreasu) a žlčníka. Ďalšia časť tenkého čreva sa nazýva lačník a za ním pokračuje bedrovník. Celá sliznica tenkého čreva je pokrytá klkmi, vysokými 0,2 až 1 mm, takže má zamatový vzhľad. Tým sa podstatne zväčšuje povrch sliznice a vstrebávanie prebieha na veľkej ploche.
Pankreatická šťava je číra, bezfarebná, slabo zásaditá kvapalina. Obsahuje dôležité enzýmy: trypsín, ktorý štiepi bielkoviny na polypeptidy, amylázu, ktorá štiepi škrob, maltázu, ktorou sa štiepi sladový cukor, a lipázu – štiepi tuky na glycerol a na mastné kyseliny.
Pankreas má vlastne dve časti: navonok sekretorickú, ktorá tvorí pankreatickú šťavu, a vnútorne sekretorickú, túto časť reprezentujú Langerhansove ostrovčeky a tvorí hormón inzulín.

6.HRUBÉ ČREVO

Z tenkého čreva prechádza po častiach do hrubého čreva riedky kašovitý obsah, v ktorom zostali nestráviteľné súčasti potravy (celulóza, tuhé väzivo), žlč, nevstrebaná voda a soli, malé zvyšky tuku a škrobu. Črevný obsah sa z hrubého čreva nemôže vrátiť späť do tenkého čreva.
Spätnému pohybu črevného obsahu zabraňuje chlopňa medzi tenkým a hrubým črevom a aj zvierač na konci tenkého čreva. Ináč by sa do tenkého čreva dostalo mnoho baktérií, ktoré bežne žijú v hrubom čreve.
Črevným obsahom sa najprv naplní slepé črevo a vzostupné hrubé črevo. V hrubom čreve sa mení črevný obsah takto:

a) Odnímaním vody sa zahusťuje, takže v priečnom hrubom čreve je už hustý. Zo žliaz v hrubom čreve sa k obsahu vylučuje mucín

b) Pôsobením baktérií sa rozkladá. V hrubom čreve ich žije obrovské množstvo. Usídľujú sa v ňom už za niekoľko dní po narodení a sú tam po celý život. Ich činnosťou kvasí v hrubom čreve celulóza i nestrávený škrob a hnijú v ňom nestrávené bielkoviny.

Kvasením a hnitím vznikajú v hrubom čreve plynné i kvapalné látky, niektoré z nich môžu byť aj jedovaté. No telo ich vie zneškodniť. Väčšina látok, ktoré vznikajú v hrubom čreve, zostáva vo výkaloch a vylučuje sa z tela. Plyny, ktoré vznikajú kvasením glycidov, sú zväčša neškodné. Len po vstrebaní väčšieho množstva metánu môžu vzniknúť bolesti hlavy a pocit mdloby.
Výkaly sú vtláčané do esovitej slučky, odkiaľ sa pravidelne vyprázdňujú. Zdržiavanie stolice je škodlivé a môže podnietiť tvdošijnú zápchu. Normálne sa hrubé črevo vyprázdňuje denne (zvyčajne ráno) alebo aspoň každý druhý deň.

1. Látkový metabolizmus zahŕňa príjem, premenu a výdaj látok. Z tohto hľadiska je najdôležitejšie, aký zdroj živín, resp. uhlíka organizmus využíva pre svoj život.
2. Energetický metabolizmus zahŕňa príjem energie, jej spracovanie na využiteľnú formu a výdaj nespotrebovanej energie. Bunka vie pre svoje potreby využívať iba chemickú energiu, ktorú vie transformovať na iné formy energie (napr. teplo, kinetickú energiu, svetelnú energiu -bioluminiscencia).