Systém a fylogenéza rastlín

Prírodné vedy » Biológia

Autor: ofelia (19)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 05.05.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 512 slov
Počet zobrazení: 562
Tlačení: 61
Uložení: 51

Systém a fylogenéza rastlín

Porovnajte stavbu tela nižších a vyšších rastlín a zároveň porovnajte oddelenia výtrusných cievnatých rastlín z hľadiska stavby, rozmnožovania a významu pre človeka.

Vyššie rastliny-Patria sem prevažne autotrofné, mnohobunkové eukaryotické rastliny s trvalými a pravými pletivami, ktoré sú funkčne špecializované a stavebne diferencované. Živé bunky majú zreteľné jadro a bunkovú stenu, ktorú tvorí celulóza a hemicelulóza a neobsahuje chitín. Bunky, ktoré zabezpečujú fotosyntetickú asimiláciu, majú v chromatofóroch chlorofyl a, b a karotenoidy. Telo vyšších rastlín - sporofyt (kormus) je rozčlenené na základné orgány - koreň, stonku, listy a výtrusnice a má bohato vyvinutú sústavu vodivých a krycích pletív. 

Nižšie rastliny - stielkaté - všetky skupiny prevažne autotrofných rastlín, kt. majú v chloroplastoch okrem chlorofylu a aj chlorofyl b,c, alebo d. Iba stielku. Môže byť jednobunková alebo mnohobunková, ale nikdy nie je rozlíšená na koreň, stonku, listy a kvety. Ich telo môže mať rozličný tvar. Typické je pre nich rozmnožovanie výtrusmi - spórami, preto patrie do skupiny výtrusných rastlín - Sporophyta.

výtrusné cievnaté rastliny

  • oddelenie rýniorasty(Rhyniophyta)
  • oddelenieprútovkorasty (Psilophyta)
  • oddelenieplavúňorasty (Lycopodiophyta)
  • oddelenieprasličkorasty (Equisetophyta)
  • oddeleniesladičorasty (Polypodiophyta)

Rýniorasty (lat. Rhyniophyta) boli doteraz najjednoduchšie známe vyššie rastliny, ktorých telo tvoril len jeden orgán – stonka.Boli to najviac tri metre vysoké vzpriamené rastliny. Ich podzemná časť stonky, ktorá má funkciu koreňa sa volá rizomoid. Nadzemná časť stonky sa vidlicovite rozkonárovala. Koncové časti od vrcholu po miesto rozkonárenia sa volajú telómy. Stredom stonky zvyčajne prechádzal drevostredný cievny zväzok – valec drevnej časti bol obklopený lykovou časťou. Listy neboli vyvinuté alebo mali tvar výrastkov z pokožkových alebo podpokožkových buniek

Po redukčnom delení výtrusorodého pletiva sa v nej vyvíjali nepohyblivé výtrusy – spóry. Z výtrusu vyrastala haploidná rastlina, podobná diploidnej rastline, ktorá niesla výtrusnicu. Na nej boli samčie a samičie pohlavné orgány. Spojením spermatozoidu s vajcovou bunkou vznikla diploidná rastlina, ktorá niesla výtrusnicu.

Individuálny vývin ryniorastov je príkladom striedania generácii – rodozmeny.

Ryniorasty rástli v silúre a v devóne v plytkých vodách alebo na bahnistom pobreží. Vymreli v období vrchného devónu.

Prútovkorasty– vyvinuli sa im listy emergenčného (enačného) pôvodu - enafyly.

Plavúňorasty- majú plnú stonku, ktorá je vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými jednožilovými listami. Na vrchnej strane listov je tzv. pajazýček (lingula) ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody. Výtrusnice vyrastajú jednotlivo, na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sú len málo odlišné od asimilačných listov, výtrusnice sú väčšinou v klasoch. Vo výtrusniciach sa tvoria buď izospórické (rovnaké) alebo heterospórické (morfologicky odlišné) výtrusy. V zemi sú upevnené pomocoupodzemku, ktorý slúži aj na nepohlavné rozmnožovanie. Fylogenetický pôvod plavúňorastov je v rýniorastoch. Vyskytovali sa najmä v silúre, karbóne a perme.

Prasličkorasty- dnes prežívajúci zástupcovia sú zvyčajne rozkonárení byle so zakrpatenými listami, ktoré priliehajú k stonke. Ich stonky sú duté, článkované a rýhované. Stredom stonky vedie centrálna dutina a okolo nej sú bočné (valekulárne) dutiny, ktoré sú v závislosti od druhu menšieho priemeru alebo rovnaké ako centrálna dutina. Stonky sú krehké, inkrustované oxidom kremičitým, obsahujú lignín a suberínPrasličky netvoria kvety a teda ani semená. Rozmnožujú sa výtrusmi (spórmi), ktoré vznikajú vovýtrusniciach vyrastajúcich na spodnej strane sporangioforov - špeciálne uspôsobených listov. Tieto listy majú tvar šesťbokých doštičiek usporiadaných v praslenoch, ktoréí spolu vytvárajú tzv. výtrusnicový klas. Výtrusy nesú útvary zvané haptery, ktoré sa za vlhka skrúcajú a za sucha otvárajú. Haptery napomáhajú šíreniu spór. Pohlavné bunky sa tvoria na zelenom gametofyte, ktorý vyrastie zo spóry.

Sladičorasty- zástupcovia majú listy megafylového typu, s čím je v korelácii tzv. fylospória, pri ktorej sú výtrusnice od začiatku vývoja umiestené na plochých výtrusných listoch, na sporofyloch. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu