Krycie pletivá

Krycie pletivá

Krycie pletivá pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. Umožňujú regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím. Táto sústava vzniká z prvotného meristému - dermatogénu.

Pokožka nadzemných orgánov (epidermis) – je tvorená vrstvou plochých buniek, medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory. Pokožkové bunky nadzemných orgánov majú vonkajšiu časť bunkovej steny zhrubnutú a pokrytú vrstvičkou kutínu. Je to kutikula, ktorá je takmer nepriepustná pre vodu, plyny a zabraňuje neregulovanému výdaju vody. Hrúbka kutikuly závisí od stanovišťa. Rastliny ponorené do vody nemajú kutikulu. U niektorých rastlín i plodov ochrannú funkciu znásobuje tenká vrstvička vosku. Môžeme ju pozorovať na osrienených plodoch sliviek.

Súčasťou epidermy sú rôzne pokožkové útvary.

• prieduchy (stomata) -sú dvojice buniek obličkovitého tvaru medzi ktorými je prieduchová štrbina. Prieduchové bunky majú na strane štrbiny zhrubnutú bunkovú stenu. Na opačnej strane ich ohraničujú pomocné bunky. Na rozdiel od buniek pokožky obsahujú chloroplasty. Cez prieduchovú štrbinu si vymieňa rastlina s prostredím vodu v podobe vodnej pary a plyny – O₂, CO₂. Najviac prieduchov je v pokožke listov. U suchozemských dvojklíčnolistových rastlín sú prieduchy v spodnej pokožke listu, u jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou po oboch stranách listu. Rastliny, ktorým listy plávajú na hladine vody majú prieduchy vo vrchnej pokožke.
• hydatódy - sú prieduchy so stratenou schopnosťou zatvárania. Rastlina cez ne v určitých podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme gutácia.
• chlpy (trichomy)– sú to výrastky z pokožkových buniek. Ak sú tvorené iba z 1 bunky, označujú sa papily. Pokrývajú korunné lupienky africkej fialky (izbová rastlina).

Viacbunkové trichómy sa rozdeľujú podľa funkcie na:

• krycie – ochranná funkcia (hviezdicovitý tvar – hlošina, jednoduché nerozvetvené pokrývajú muškát)
• žľaznaté– vylučujú vodné roztoky sacharidov, silíc a iných látok. Najčastejšie sú zakončené rozšírenou guličkovou časťou, v ktorej sú tieto látky prítomné (muškát, levanduľa, mäta)
• pŕhlivé – majú bunkovú stenu inkrustovanú SiO₂ a preto sa ľahko lámu. Obsahujú histamín a acetylcholín, látky, ktoré spôsobujú pálenie (žihľava).
• absorpčné– vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky – Sú uspôsobené na príjem vodných roztokov.

• emergencie– sú viacbunkové výrastky s rôznou funkciou:
  • krycie – ostne ruží, ostne egreša
  • žľaznaté – tentakuly mäsožravej rastliny rosičky

Pokožka koreňa (rhizodermis) – má podobnú stavbu ako epiderma ale nikdy neobsahuje kutikulu a prieduchy.

Borka–je pokožka starších stromov. Pletivá nachádzajúce sa smerom von odumierajú a výmena plynov sa uskutočňuje cez modifikované prieduchy – lenticely. Jej farba a kresba je typická pre niektoré stromy (breza, platan, buk, smrek).