Krycie pletivá rastlín – stavba, funkcie a druhy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: ofelia (22)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 15.10.2026
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 429 slov
Počet zobrazení: 2 252
Tlačení: 275
Uložení: 212

Krycie pletivá rastlín – stavba, funkcie a druhy

Krycie pletivá pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. Umožňujú regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím. Táto sústava vzniká z prvotného meristému – dermatogénu.

Pokožka nadzemných orgánov (epidermis)

Pokožka nadzemných orgánov (epidermis) je tvorená vrstvou plochých buniek, medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory.

Pokožkové bunky nadzemných orgánov majú vonkajšiu časť bunkovej steny zhrubnutú a pokrytú vrstvičkou kutínu. Je to kutikula, ktorá je takmer nepriepustná pre vodu a plyny a zabraňuje neregulovanému výdaju vody.

Hrúbka kutikuly závisí od stanovišťa. Rastliny ponorené do vody nemajú kutikulu. U niektorých rastlín i plodov ochrannú funkciu znásobuje tenká vrstvička vosku. Môžeme ju pozorovať na osrienených plodoch sliviek.

Pokožkové útvary epidermy

Súčasťou epidermy sú rôzne pokožkové útvary.

Prieduchy (stomata)

Prieduchy (stomata) sú dvojice buniek obličkovitého tvaru, medzi ktorými je prieduchová štrbina.

Prieduchové bunky majú na strane štrbiny zhrubnutú bunkovú stenu. Na opačnej strane ich ohraničujú pomocné bunky. Na rozdiel od buniek pokožky obsahujú chloroplasty.

Cez prieduchovú štrbinu si rastlina vymieňa s prostredím vodu v podobe vodnej pary a plyny – O2, CO2.

Rozmiestnenie prieduchov:

  • Najviac prieduchov je v pokožke listov.
  • Suchozemské dvojklíčnolistové rastliny – prieduchy sú v spodnej pokožke listu.
  • Jednoklíčnolistové rastliny – prieduchy sú väčšinou po oboch stranách listu.
  • Rastliny s listami plávajúcimi na hladine vody – prieduchy majú vo vrchnej pokožke.

Hydatódy

Hydatódy sú prieduchy so stratenou schopnosťou zatvárania.

Rastlina cez ne v určitých podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme gutácia.

Chlpy (trichómy)

Chlpy (trichómy) sú výrastky z pokožkových buniek. Ak sú tvorené iba z jednej bunky, označujú sa ako papily. Pokrývajú korunné lupienky africkej fialky (izbová rastlina).

Viacbunkové trichómy sa rozdeľujú podľa funkcie na:

  • Krycie trichómy – majú ochrannú funkciu. Môžu mať hviezdicovitý tvar (hlošina) alebo byť jednoduché, nerozvetvené (pokrývajú muškát).
  • Žľaznaté trichómy – vylučujú vodné roztoky sacharidov, silíc a iných látok. Najčastejšie sú zakončené rozšírenou guličkovou časťou, v ktorej sú tieto látky prítomné (muškát, levanduľa, mäta).
  • Pŕhlivé trichómy – majú bunkovú stenu inkrustovanú SiO2, a preto sa ľahko lámu. Obsahujú histamín a acetylcholín, látky, ktoré spôsobujú pálenie (žihľava).
  • Absorpčné trichómy – vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky. Sú uspôsobené na príjem vodných roztokov.

Emergencie

Emergencie sú viacbunkové výrastky s rôznou funkciou:

  • Krycie – ostne ruží, ostne egreša.
  • Žľaznaté – tentakuly mäsožravej rastliny rosičky.

Pokožka koreňa (rhizodermis)

Pokožka koreňa (rhizodermis) má podobnú stavbu ako epiderma, ale nikdy neobsahuje kutikulu a prieduchy.

Borka

Borka je pokožka starších stromov. Pletivá nachádzajúce sa smerom von odumierajú a výmena plynov sa uskutočňuje cez modifikované prieduchy – lenticely.

Jej farba a kresba je typická pre niektoré stromy (breza, platan, buk, smrek).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.009 s.