Kožná sústava

Kožná sústava

Funkcie kožnej sústavy:

• zabraňuje prenikaniu cudzorodých látok, mikroorganizmov do tela,
• chráni telo pred mechanickým a chemickým poškodením, nakoľko je pevná a pružná,
• chráni organizmus pred účinkami UV-žiarenia,
• pomáha udržiavať stálu telesnú teplotu, je dôležitým orgánom termoregulácie, tvorbou potu a jeho odparovaním z povrchu tela sa organizmus ochladzuje,
• podieľa sa na procese vylučovania, na odstraňovaní odpadových látok,
• je dôležitým zásobným orgánom, v spodnej vrstve kože sa ukladajú tukové zásoby, ako aj vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K),
• sú v nej umiestnené mnohé nervové receptory.

KOŽA (cutis, derma)

Plošne je najväčším orgánom ľudského tela, zaberá asi 12% hmotnosti tela. Pokrýva povrch tela a vytvára hranicu medzi vonkajším a vnútorným prostredím organizmu.

Koža má 3 vrstvy - pokožka, zamša a podkožné väzivo.

Pokožka (epidermis)

Nachádza sa na povrchu celého tela, je jeho ochranným obalom. Pokožka je asi 1 mm hrubá vrstva. Najhrubšia je na chodidlách a na dlaniach, najtenšia na očných mihalniciach. Pokožku tvorí:

1. zárodková vrstva(spodná) - je tvorená stále sa deliacimi bunkami, ktoré obsahujúmelanín (kožný pigment pohlcujúci ultrafialové žiarenie dopadajúce na povrch tela, ktorý zabraňuje poškodeniu hlbšie uložených buniek). Melanín je príčinou rozdielov vo farbe pokožky, sfarbenie závisí od množstva tohto pigmentu a hĺbky jeho uloženia. Do pokožky nezasahujú krvné cievy ani nervové vlákna.
2. zrohovatená vrstva(povrchová) - vrchné vrstvy buniek rohovatejú, odumierajú a odlupujú sa. Staršie bunky sú na povrch vytláčané neustále sa deliacimi bunkami v spodnej vrstve pokožky. Povrchové bunky pokožky obsahujú bielkovinu keratín, ktorý je vo vode nerozpustný, a preto aj bunky, ktoré ho obsahujú, neprepúšťajú vodu, čo je pozitívna vlastnosť, nakoľko by bunky pri pobyte vo vode vodu osmoticky nasávali.

Zamša (corium)

Je pružná a pevná väzivová časť umiestnená pod pokožkou. Sú v nej uložené krvné a lymfatické cievy, nervy, korene vlasov a chlpov, potné a mazové žľazy, nervové zakončenia, kožné receptory a tukové bunky. Výbežky zamše vytvárajú tzv. papilárne línie, ktoré sú špecifické pre každého jedinca. Tieto línie nachádzajúce sa na niektorých miestach tela (dlane, brušká prstov, chodidlá) sa využívajú v daktyloskopii.

Podkožné väzivo (tela subcutanea) je tvorené z väzivových buniek, medzi ktorými je sieť kolagénových a elastínových vlákien. V bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk, od jeho množstva závisí hrúbka tejto vrstvy kože. Úlohou podkožného väziva je chrániť svalstvo, kosti a orgány pred nárazmi a je aj zdrojom energie.

• Prídatné orgány kože- kožné žľazy, mliečne žľazy, vlasy, chlpy, nechty

Kožné žľazy:

• Mazové žľazy- sú lokalizované vedľa vlasov a chlpov, nevyskytujú sa v koži dlaní a chodidiel. Vylučujú maz chrániaci pokožku pred vysychaním.
• Potné žľazy- po tele sú rozložené nerovnomerne, najviac sa vyskytujú v koži dlaní, čela a chodidiel, na perách chýbajú. Potné žľazy ústia samostatne na povrch kože. Produkujú pot (obsahujúci vodu, soli, odpadové látky), ktorý sa tvorí z tkanivového moku. Odparovaním potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy výrazne podieľajú na termoregulácii. Prostredníctvom potu sú tiež odstraňované niektoré odpadové látky.

Mliečna žľaza:

- párový orgán uložený v prednej časti hrudníkovej steny obalené tukovým obalom, produkujúci materské mlieko. Sú tvorené lalôčikmi so žľazovými bunkami, vývody z lalokov sa spájajú do mliekovodov, ktoré vyúsťujú do prsnej bradavky.

Vlasy a chlpy - sú zrohovatené kožné útvary vyrastajúce z vlasových (chlpových) vačkov, uložených v zamši. Farba vlasov a chlpov závisí od množstva a druhu pigmentu, ktorý obsahujú.

Nechty - zrohovatené doštičky na konci článkov prstov, vyrastajúce z nechtového lôžka. Zabezpečujú mechanickú ochranu prstov.