Choroby vylučovacej a kožnej sústavy

Choroby vylučovacej a kožnej sústavy

• Močové kamene- vznikajú vyzrážaním minerálnych látok z moču (často soli kyseliny šťavelovej a močovej) v obličke a / alebo v močovom mechúre. Močové kamene blokujú odtok moču, príčinou ochorenia môže byť aj nedostatok tekutín.
• Zápaly močových ciest(močovej rúry, mechúra, močovodu) - najčastejšie bakteriálneho pôvodu.
• Zlyhanie obličiek- je stratou funkcie obličiek. Má rôzne príčiny a rieši sa dialýzou(liečebná metóda nahrádzajúca funkciu obličiek, odstraňujúca splodiny metabolizmu z organizmu) alebo transplantáciou.
• Bradavice- tuhé útvary vyčnievajúce z kože, majú vírusový pôvod.
• Rakovina kože- často vzniká z pigmentových buniek, ktorých výskyt sa zvyšuje najmä pôsobením nadmerných dávok UV-žiarenia. Nádor kože sa nazýva melanóm.

Toto je doplnok: Choroby kože
o Akné - pri zvýšenej hormonálnej aktivite spôsobuje zväčšenie mazových žliaz → väčšia produkcia mazu
- zrohovatené bunky upchávajú vývody žliaz a dochádza k infekcii 
( mastné kyseliny + maz = zápaly (uhry) )

Choroby vylučovacej sústavy

urémia - porucha vnútorného prostredia obličky (postihnutý pomerne za krátky čas umiera) → dialýza, pacient je napájaný na umelú obličku. Jeho krv sa vedie do špeciálneho prístroja, v ktorom sa zbavuje odpadových látok a očistená sa vracia späť do tela.
močové kamene - v močových cestách (upchávajú ich)
- odstraňujú sa ultrazvukom, ktorý ich rozbije a menšie kamienky sa potom vylúčia močom. 
„blúdivé obličky" - zmenu polohy obličky, a tým sa upchávajú odvodné cesty

Umelá oblička alebo (hemo)dialyzačný prístroj je zariadenie na odstránenenie odpadových látok z krvi, ktoré sa tam prirodzene hromadia a v dôsledku nefunkčnosti obličiek sa ich organizmus nemôže zbaviť. Umelá oblička sa skladá z vlastného dialyzačného prístroja, ktorý obsahuje dialyzačný monitor a pumpu, ktorá poháňa krv cez filtračnú časť - dialyzátor. Dialyzátor alebo hemodialyzátor je zložený zo sústavy polopriepustnych membrán. Prebieha tu hemodialýza.

Hemodialýza (skr. HD) je druh dialýzy; je to liečebná metóda nahrádzajúca základnú funkciu obličiek – očisťovanie krvi od splodín látkovej premeny.

Telesná teplota a jej udržiavanie

Udržiavanie stálej telesnej teploty má zásadný životný význam. Spolu so stálym pH a osmotickým tlakom vytvára telesná teplota optimálne prostredie pre činnosť enzýmov, a teda pre priebeh životných procesov. Telesná teplota sa mení v priebehu dňa len málo, kolíše v rozmedzí asi 1°C, medzi hodnotami 36,4 až 37,4°C. Teplota rôznych tkanív a orgánov sa líši v závislosti na ich činnosti a prekrvenia (napr. v pečeni po požití bielkovín sa zvýši na 40°C). Pretože človek žije väčšinou v chladnejšom prostredí, jeho telo teplo stráca a stratené teplo musí nahradzovať uvoľňovaním energie zo živín. Za určitých okolností sa naopak telo musí zbavovať nadbytočného tepla, ktoré vzniká najmä pri telesnej práci a pri zvýšenej teplote prostredia. Udržiavanie stálej telesnej teploty je teda umožnené súhrou vytvárania a výdaja tepla. 

Teplo sa vytvára v tele pri chemických premenách látok, najmä vo svaloch a v pečeni. Výmena tepla medzi telom a okolím a výdaj nadbytočného tepla sa uskutočňuje:

• Sálaním (vyžarovaním tepla do prostredia). Uplatňuje sa pri ňom prekrvenie kože. Krv, pretekajúca kožou, sa ochladzuje a teplo sa odovzdáva do okolia. Sálanie predstavuje až 60 % všetkých tepelných strát.
•  Odparovaním potu a vody pri dýchaní (asi 25 % celkových tepelných strát).
•  Prúdením tepla v závislosti na rýchlosti výmeny vzduchu tesne pri povrchu kože. Prúdenie vzduchu (vietor) výmenu urýchľuje a telo môže uvoľniť až 15 % celkových tepelných strát.
• Vedením tepla (prevodom tepla z povrchu tela do okolitého prostredia). Pretože vzduch je zlý vodič tepla, za normálnych klimatických podmienok straty tepla týmto spôsobom predstavujú asi 1 %.

Uskutočňuje sa prostredníctvom termoregulačného ústredia v hypotalame. Do ústredia sú privádzané informácie z receptorov pre chlad a teplo. Z tohto ústredia je riadená prostredníctvom vegetatívnych nervov jednak činnosť kožných ciev a potných žliaz, jednak činnosť kostrového svalstva a pečene. Z ústredia idú tiež vzruchy do hypofýzy, ktorá ovplyvňuje činnosť štítnej žľazy a činnosť nadobličiek.

Termoregulačné ústredie je ovplyvňované mozgovou kôrou. Zlyhaním riadiaceho centra alebo pri nedostatočnej činnosti regulačných mechanizmov dochádza k podchladeniu (hypotermii) alebo k prehriatiu (hypertermii) organizmu.

K „obrannej hypertermii“ dochádza vplyvom pôsobenia niektorých látok, napr. bakteriálnych jedov, na termoregulačné ústredie. Zvýšenie telesnej teploty nad 37,5 ⁰C niektoré mikroorganizmy neznášajú. Súčasne pri zvýšenej teplote sa zvyšuje tvorba protilátok. Veľmi vysoká horúčka (cez 41 ⁰C) však poškodzuje nervové bunky a môže viesť k smrti.