Dýchacia sústava

Dýchacia sústava

Úlohou sústavy je zabezpečiť prísun kyslíka do tela a odstraňovanie oxidu uhličitého. Kyslík O₂ a oxid uhličitý CO₂ sú dýchacie plyny.

Dýchanie rozdeľujeme na :

1. vonkajšie – výmena dýchacích plynov medzi prostredím a krvou. Odohráva sa medzi

pľúcami a krvou.

1. vnútorné – výmena plynov medzi krvou a bunkami – odohráva sa v tkanivách Dýchacie cesty– horné – nosová dutina, nosohltan, ústna časť hrtana

- dolné – hrtan, priedušnica, priedušky Celú dýchaciu sústavu tvorí chrupkový skelet.

 Nosová dutina – nosové otvory, 2 polovice, vystlaná sliznicou. Vzadu nosová dutina pokračuje 2 otvormi do nosohltana. Nosová dutina je spojená s prínoso- vými dutinami, ktoré sú v čelovej, klinovej, čuchovej a v čeľustnej kosti.

Do nosohltana vyúsťuje Eustachova trubica zo stredného ucha a slúži na vyrovnávanie tlakov. Vzduch z nosovej dutiny cez nosohltan prúdi do hrtana (uložený pred hltanom) kde je hrtanová príklopka, ktorá zamedzuje, aby sa potrava nedostala do hrtana. V hrtane sú uložené hlasivkové väzy, ktoré sa pripájajú na hlasivkové chrupky.

Priedušnica – tvorí ju 15 – 20 chrupiek. Rozvetvuje sa na 2 priedušky, ktoré vstupujú do pľúc, kde sa rozvetvujú na menšie priedušinky a priedušničky, ktoré sú zakončené

pľúcnymi mechúrikmi - alveolami. Ich stena je veľmi tenká, obklopená sieťou krvných vlásočníc. Tu prebieha vonkajšie dýchanie – kyslík preniká do krvi, oxid uhličitý naopak preniká z krvi do mechúrikov.

Pľúca - párový orgán. Tvoria ich pravé a ľavé pľúca zložené z lalokov. Na povrchupľúc – väzivová blana – popľúcnica, nad ňou pohrudnica. Medzi popľúcnicou a pohrudnicou je pohrudnicová štrbina vyplnená tekutinou, ktorá zmenšuje trenie medzi popľúcnicou a pohrudnicou. Tlak v štrbine je nižší ako je atmos - ferický, čo spôsobuje, že pľúca sú pritlačené k hrudníkovej dutine.

Pneumotorax – ak sa vzduch dostane do pohrudnicovej dutiny, poruší sa tlak – vyrov - nanie, pľúca sa zmenšia – kolabujú.

Mechanizmus dýchania – pri dýchaní (respirácii) sa striedajú 2 fázy – nádych a výdych.

Nádych – inspírium – aktívny dej, nasáva vzduch, hrudníková dutina sa zväč- šuje. Zúčastňuje sa bránica a vonkajšie medzirebrové svaly.

Výdych – expírium – pasívny dej, vytláča sa vzduch z pľúc , pľúca sa zmenšu- jú, zúčastňujú sa vnútorné medzirebrové svaly a brušné svaly.

Vitálna kapacita pľúc – je ukazovateľ výkonnosti pľúc. Vyjadruje množstvo vzduchu, ktoré môžeme vydýchnuť po maximálnom nádychu. Meria sa spirometrom (muži 5 litrov, ženy 3.5 litra).

Vdychový vzduch – zloženie 21% O₂, 79% N (dusík), 0.04% CO₂

Výdychový vzduch– zloženie 16% O₂, 79% N, 4% CO₂Ústredie dýchania – predĺžená miecha.

Chyby a ochorenia dýchacej sústavy.

Respiračné ochorenia rozdeľujeme na akútne a chronické.

Akútne : Príčinou sú väčšinou infekcie (vírusového a bakteriálneho pôvodu).

Chronické: Vyskytujú sa u detí s rozličnými zmenami na dýchacích cestách.

Zo získaných ochorení najbežnejšia je nádcha a zápal nosohltana – príčina je vírusová infekcia.

Alergická nádcha – ide o reakciu na tzv. alergény (prach, peľ, perie a ďalšie látky).

Zápal mandlí – alebo angíny – časté ochorenia (dieťa postihnuté ochorením treba izolovať od ostatných)

Zápal hrtana, zápal priedušiek, zápal pľúc, zápal pohrudnice, tuberkulóza, rakovina pľúc, priedušková astma.