Bunka a rozmnožovanie buniek

BUNKA

Bunka – základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov

CYTOLÓGIA - vedný odbor biológie, ktorý študuje bunky.

Štruktúra – tvar, veľkosť, vnútorné usporiadanie je geneticky podmienené Veľkosť – variabilná, najmenšie – baktérie; u človeka najväčšia – ženské vajíčko Životnosť – červené krvinky – 120 dní, biele krvinky 4-5 dní

Počet – rôzny (1 až milión)

Štruktúra bunky – všetky bunky majú základný princíp skladby rovnaký, kde rozlišujeme:

1. Bunkové povrchy – úloha je mechanická ochrana, reguluje príjem látok do bunky a ich výdaj z bunky
2. Jadro – najdôležitejšia organela, je riadiacim centrom a reprodukčným centrom. Vo vnútri jadra – chromozómy, ktoré obsahujú DNA – v nich je zapísaná genetická informácia
3. Cytoplazma – tvorí vnútorný obsah bunky, v nej sú uložené bunkové organely (živé súčasti bunky): mitochondrie – energetické centrum

Golgiho aparát – má vylučovaciu funkciu endoplazmatické retikulum – syntetické centrum ribozómy – sa zúčastňujú na tvorbe bielkovín, plastidy – majú len rastlinné bunky

vakuoly – zásobné, odpadové látky

a bunkové inklúzie (neživé súčasti bunky) – kryštáliky uhličitanu vápenatého, tukové kvapôčky.

Chemické zloženie bunky – anorganické látky- 60-90% voda, soli, organické látky (cukry, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny)

Podľa stavby rozdeľujeme bunky na:

Prokaryotické - vývojove staršie (nemajú jadro oddelené jadrovou membránou), baktérie sinice

Eukaryotické - dokonalejšie, majú pravé jadro

Rozmnožovanie buniek

Bunky sa rozmnožujú delením už existujúcich buniek. Delenie môže byť :

nepriame – mitóza priame – amitóza redukčné – meióza

Chromozómy sú súčasťou jadra. Počet, tvar a veľkosť je pre každý druh charakteristický. Chromozómy tvoria 2 ramená, vnútro chromozómu tvorí špirálovite stočená DNA a bielkovina.

Súbor všetkých chromozómov v bunke sa nazýva sada. Telové bunky (somatické) majú 2 sady chromozómov. Sú diploidné – 2n.

Pohlavné bunky –majú polovičný počet chromozómov – sú haploidné – 1n.

Zoskupením buniek vznikajú tkanivá, tkanivá tvoria orgány (srdce, pľúca), orgány tvoria sústavy (cievna, dýchacia), súbor sústav tvorí organizmus.

HISTOLÓGIA – vedný odbor biológie, ktorý študuje tkanivá.

Tkanivá – súbor buniek, ktoré majú rovnaký tvar, pôvod a funkciu. Podľa funkcie tkanivá delíme na:

1. epitelové (výstelkové a krycie); spojivové ; 3. svalové ; 4. nervové ; 5. tekuté

1. výstelkovéa krycie tkanivo– pokrýva povrch tela a vystiela telové dutiny Podľa funkcie môže byť : krycí, výstelkový, žľaznatý, riasinkový epitel
2. spojivové tkanivo- spája orgány a vypĺňa priestor medzi orgánmi Rozlišujeme 3 druhy spojiva : väzivo, chrupka, kosť

Väzivo– tvoria väzivové bunky- fibrocyty, medzibunková hmota, ktorú tvoria kolagénne a elastické vlákna. Rozlišujeme riedke väzivo, elastické, tuhé (vytvára šlachy, kĺbové púzdra)

Chrupka- tvoria chrupkové bunky – chondrocyty ; chrupka nemá cievy, nervy. Rozlišujeme elastickú (ušnica), väzivová (medzistavcové platničky), sklovitá (kĺby, kosti).

Kosť– najtvrdšie spojivo. Tvoria ho kostené bunky – osteocyty, medzibunková hmota tvorená : a) anorganickou zložkou (zabezpečuje pevnosť)

1. b) organická zložka – oseín (zabezpečuje pružnosť)

1. svalové tkanivo– zabezpečuje pohyb. Tvoria ho svalové bunky, ktorých cytoplazma obsahuje vlákna myofibrily, ktoré sú schopné kontrakcie

Typy svalov : hladké; priečne pruhované; svalovina srdca

Hladké– vretenovité bunky s jedným jadrom. Tvorí steny vnútorných orgánov (žalúdok, močový mechúr, maternica, cievy, pľúca...). Nepodlieha našej vôli.

Priečne pruhované(kostrové) – tvoria mnohojadrové bunky, ktoré tvoria dlhé vlákna. Rýchlo sa zmršťuje, podlieha našej vôli.

Svalovina srdca– stavbou sa podobá priečne pruhovanému a funkciou hladkému. Jadrá buniek sú umiestnené v strede. Pracuje nezávisle od našej vôle.

1. nervové tkanivo– tvoria nervové bunky – neuróny a gliové bunky.

Neuróny majú 2 vlastnosti: dráždivosť a vodivosť (prijímajú podráždenia a vedú vzruchy), gliové majú vyživovaciu a podpornú funkciu.

1. tekuté tkanivo– tvoria telové tekutiny. Telové tekutiny sú krv a miazga (lymfa).